Nebýva nepísaným pravidlom, ba je to skôr väčšinou práve naopak, že väčšine herných klasík sadne moderný kabát. A už vôbec sa o tom nedá hovoriť, pokiaľ od vydania originálu uplynuli už takmer dve desaťročia. Existujú však aj prípady, kedy sa to podarí. Je síce ťažké udržať pôvodného ducha a bez straty čara ho zmodernizovať, ale vôbec to nie je nemožné. Jeden z najlepších príkladov predviedli minulé leto Lucas Arts svojou reinkarnáciou nestarnúcej klasiky v podobe Špeciálnej edície titulu The Secret of Monkey Island (recenzia). Ťah sa osvedčil, hra sa predávala a tak, o rok neskôr, putuje do distribúcie Monkey Island 2 Special Edition (aj keď názov v štýle „Madafakin exact remake Edition“ by sa hodil o niečo málo viac).

Je ťažké recenzovať niečo, čo som už raz, veľmi dávno hral. A je to ešte o niečo náročnejšie, keď s obdobným článkom ste sa na našich stránkach stretli už pred rokom. Rovnako, ako remaky filmových klasík sprostredkúvajú ich kultový status novým generáciám, tak to je aj v prípade tohto titulu a tak na to treba aj nazerať. A ak patríte k mladším hráčom, tak verte tomu, že LucasArts si označenie legendy žánru adventúr právom zaslúžili. V prvom rade ich série, počítajúc aj Monkey Island, vynikali kvalitne napísaným príbehovým pozadím. Nie je tomu inak ani v prípade druhej časti. Guybrush Threepwood, dôvtipný podvodník, klamár a hlavne pirát, sa ocitá v prekérnej situácii – visí nad priepasťou na nie práve najistejšom lane, takže sa dá povedať, že jeho život visí na vlásku. Čarovná Elaine si však najskôr žiada podrobné informácie o celom príbehu predtým, než mu podá pomocnú ruku (a v konečnom dôsledku aj srdce).

Čo z toho, že mocný a udatný Guybrush v predchádzajúcej časti porazil zlovestného pirátskeho ducha LeChucka, keď mu to aj tak nikto neverí. A aby dokázal svoju mocnosť a udatnosť, tak sa snaží aspoň nájsť záhadný poklad zvaný Big Whoop. A tu prichádzame k jednému z najlepších herných úvodov, aké boli kedy vytvorené. Hráči hru spúšťali často odznova, skúšali niečo inak, veď predsa museli spraviť niečo zle. Či nie? Každopádne nakladačka je len nádychom pred vyrozprávaním bláznivej horskej dráhy príbehu honby za pokladom a popri tom opäť aj záchrany sveta pred krutovládou (tentoraz mierne nahnitého a zombifikovaného) piráta LeChucka. O zábavu sa báť netreba, cesta to ani zďaleka nebude jednoduchá a už vôbec nie nudná. Vykrádanie hrobov, hľadanie máp, žaláre, voodoo kúzla a dokonca aj pľuvanie do diaľky, to je len veľmi stručný výpis toho, čo pre vás hra má prichystané v rukáve a k povestnému esu sa to ešte stále neblíži. Počas celej hernej doby, ktorá pre nováčikov môže predstavovať približne 8 - 9 hodín, sa v hre nenachádza hluché miesto. Aj keď, samozrejme, vracanie sa do už videných lokalít mohlo byť menej časté už v roku 1991.

Ron Gilbert, Tim Schafer a Dave Grossman sú pravdepodobne páni, ktorí sa vedia baviť. Jednak to ukazujú v autorských komentároch, ktoré voliteľne môžu doprevádzať titul. V nich spomínajú na roky svojho pôsobenia v LucasArts, navzájom si zo seba uťahujú, robia si vtipy z iných a čo to prezradia z pozadia tvorby titulu, vždy závisle k dianiu na aktuálnej obrazovke. Svoj zmysel pre humor ukázali ešte aj vo svojom dieťati. Irónia, sarkazmus, pikantné poznámky a schopnosť okomentovať akúkoľvek situáciu – schopnosti zdobiace Guybrushov charakter. Taktiež aj schopnosti, vďaka ktorým sa, mladí aj starší, vždy pousmejú. A celý titul prekvitá situáciami, kedy sa úškrnu nevyhnete (až na niektoré, kedy vám z tváre bude sálať frustrácia z nedostatku vlastného dôvtipu). A to nie je všetko. Nechýbajú odkazy na (stále aktuálnu) spoločnosť, subkultúrne ikony (Blues Brothers, konkurenti zo Sierry) a autori si dokonca vďaka HD rozlíšeniu mohli dovoliť odkazovať aj sami na seba. V jednom z domov tak môžete napríklad naraziť na „nenápadný“ obraz postavy z hry Grim Fandango (hra vydaná až v roku 1998). Kto vie, či už v roku 1991 mali autori tak jasný obraz o postave skrývajúcej sa za zhlukom nevýrazných svetlých pixelov.

Pred rokom sme v recenzii remaku prvej časti vizuálnu stránku titulu výrazne zvozili, osobne sa mi taktiež na prvý pohľad nepozdávala grafika, predsa len ručná kresba je mi k srdcu bližšie, no pri aktuálnom podrobnom zahryznutí som si po nejakej dobe začal zvykať a zistil, že vizuál vlastne nie je až taký zlý. Chýba tam síce čaro ručnej kresby a vážnejšie poňatie postáv, aktuálna jednoduchosť a veľmi bohatá farebná paleta však taktiež nie sú na zahodenie. Snáď len animácie pohybu postáv mohli byť prepracovanejšie. A pozadia by si tiež zaslúžili trochu viac srdiečka pri spracovaní. Slová chvály však musia smerovať ku veľmi kvalitnému hlasovému obsadeniu. Dominic Armato, Guybrush Threepwood na Opičom ostrove od čias jeho Kliatby sa po epizodických Tales of Monkey Island a predchádzajúcej Special Edition vracia aj tentoraz.

A spolu s ním veľa ďalších mien, priam ako ušitých na mieru jednotlivým postavám. Z nich vám možno niečo bude hovoriť hlas zlosyna LeChucka. Ten patrí hercovi Earlovi Boenovi, ktorí je najznámejší hádam ako psychológ Dr. Silberman z prvých troch Terminátorov. Ani jedna z hlavných postáv však nie je tou, ktorú by ste si najviac obľúbili. Horst Fuchs videoherného sveta a obchodník s používaným čímkoľvek (v tejto časti s truhlami, pomníkmi) Stan sa vracia a jeho vtieravý dabing, otrasné kárované sako a nepredvídateľné gestikulačné tiky si jednoducho musíte zamilovať aj napriek tomu, ako strašne táto postava dokáže hráčov iritovať (zas a znova). Hudbu taktiež nemožno hodnotiť inak, ako veľmi kvalitnú.

Ale niečo nie je v poriadku. Prečo musí ísť o presný prepis pixel po pixeli? Prečo nemohli autori pridať nejakú krátku hernú pasáž navyše ako v prípade Broken Sword? Prečo nemohli pridať aspoň nezmyselné infantilné a jednoduché pľuvacie minihry dostupné z menu? Cena hry je síce veľmi príjemná, to však neznamená, že by ju autori nemohli skúsiť nejako kreatívne rozšíriť. Hra pokojne môže zostať zachovaná, ale niečo navyše by určite potešilo. Koncepty a komentáre sú možno trochu malou prídavnou hodnotou k novému technickému spracovaniu. A nezachraňuje to ani prítomnosť pôvodnej hry (prepínanie pomocou F1), rovnako ako pred rokom.

Už pred rokom sme sa sťažovali na nedostatok užívateľského komfortu. Boli tu problémy s prácou s inventárom, nemožnosť nič urýchliť, preskočiť a podobne. Hádajte, čo z toho sa zmenilo? Nič. Stále musí postavička pomaly prejsť celú šírku obrazovky, aby sa dostala na jej druhý koniec, vypočujete si celé časti dialógov znova a rovnako aj znova strávite celú večnosť sledovaním plavby lode po mapke. Nejaký rýchly snack by som asi mal uviesť v odporúčaných požiadavkách. O to viac to nahnevá, keď si uvedomíte, že často sa budete pohybovať medzi jednotlivými lokalitami. Nelineárne riešenie situácií si asi vyžiadalo svoju daň a tak sa veľa nacestujete.

Na pôvodnú hru mám krásne spomienky. Na remake asi dlho nevydržia. Síce takmer dokonale funguje, ale pre znalcov ponúka pramálo nových lákadiel. Pre nováčikov tu však je skvelý oldschool logicko-nelogický fantastický dobrodružný príbeh plný vtipu, ktorý by za žiadnych okolností nemal nikto zmeškať a ktorý sa za investovanú sympatickú sumu bohato odplatí. Má síce svoje muchy, okrem vyššie spomenutých ešte napríklad kostrbaté skrolovanie pôvodnej verzie, ale to všetko sú len chybičky krásy na veľmi vydarenej hre. Ak ste s hrou ešte nemali tú česť sa stretnúť, tak neváhajte jedinú chvíľku. Ak je druhý príbeh z Opičieho ostrova (na ktorom sa paradoxne ani chvíľku neodohráva) vašou starou známou, tak je pravdepodobne lepším krokom uchovať si spomienku v podobe tej zatlačenej nostalgickej slzičky.