Tohtoročné herné podujatie PAX okrem iných odhalení predstavilo aj animovanú mäsiarsku porcovačku s krátky menom Shank. Prvé informácie v doprovode sľubne vyzerajúcich trailerov nás poriadne navnadili a tak sme už netrpezlivo očakávali krvavý biftek servírovaný motorovou pílou.

Inšpirácia pre Klei Entertainment (vývojové štúdio stojace za hrou) siaha do dávnych dôb 2D skrolovačiek. Mnoho dnešných hráčov si možno takéto hry ani nepamätá, no krátka rekapitulácia sa môže zísť všetkým. Hlavná postava sa pohybom v 2 rozmeroch musí dostať zo začiatočného bodu až do konca levelu. Do cesty sa mu v podstate stavajú dva typy prekážok, živé a neživé.

Tie neživé tvoria rôzne prepadliská, rímsy a tyče, cez ktoré musí hrdina túžiaci po pomste prebehnúť, preskákať, prerúčkovať či vyšplhať sa. V tomto smere bohužiaľ hra neponúka nič nové a svetoborné, skákania a akrobacie si užijete veľmi, veľmi málo a označenie „iba do počtu“ tu sedí viac ako dobre.
Lenže skákanie nemá byť hlavnou náplňou arkádovky. Pílenie, sekanie, strieľanie a lámanie kostí sľubujú kvalitnejší zážitok a hlavne ďaleko viac zábavy. Je tomu skutočne tak (aspoň teda zo začiatku). Shank pri sebe za každých okolností nosí tri zbrane a pár granátov. Dve krátke, ale poriadne ostré dýky tvoria základ jeho výbavy. S nimi dokáže poštekliť pod rebrami každého nepriateľa a vďaka rýchlosti ich používania je ich nasadenie všestranné.

Druhým typom zbraní sú tzv. porcovačky, ktoré by v reálnom svete narobili z nepriateľov pekné, úhľadné balíčky mäsa a kostí. Hovoríme o takých kúskoch ako motorová píla, katana a podobné skvosty. Motorová píla je samozrejme najefektnejšia, avšak aj najpomalšia, katana naopak umožňuje rýchle výpady a napichovanie nepriateľov na hrot čepele.

Poslednú kategóriu likvidačných pomôcok tvoria strelné zbrane. Základný pár pištolí postupne vystriedajú UZIny či brokovnica. Rovnako ako v prípade chladných zbraní však treba arzenál odkrývať postupne tak, ako vám to dizajnéri nahádžu do jednotlivých levelov. Ku kompletnej ponuke sa tak dostane až ku koncu hry. Okrem spomenutých hračiek si Shank veľmi rád v komunikácii s gangstermi vypomôže granátmi a občas i „stacionárnym“ rotačným guľometom.

Kombináciou všetkých uvedených prostriedkov si Shank razí cestu cez zástupy nepriateľov až k Cesarovi. Či už to sú obyčajní vojaci, psy, radoví zlodeji, ženské ninje, alebo steroidmi napchaní svalnáči, Shank si ich môže podať niekoľkými spôsobmi. Kombinácia dýk a katany sa mne osobne osvedčila najviac, zo strelných zbraní je najúčinnejšou variantou brokovnica. Súbojový systém sa spolieha na to, že hráči budú alternovať útoky po zemy  s jugglovaním, skoky so streľbou a budú sa snažiť prísť na čo najefektnejšie spôsoby zabíjania.

Táto idea z počiatku funguje. Prvé levely sa nesú v znamení spáleného oleja z motorovky a nadšených výkrikov „Na, tu máš, ty hajzel!“, „Eat this“ a podobne. Lenže po hodinke-dvoch hrania začnete pomaly prichádzať na to, že Shankove čaro trvá iba krátko.

Levely sú totiž navrhnuté veľmi podobne a nič na tom nemení ani fakt, či sa odohráva v továrni, vo verejnom dome alebo vo wrestlingovej aréne. Spoza okraja obrazovky na vás jednoducho vybehne pár chlapíkov, vy ich zlikvidujete, preskočíte do vedľajšej miestnosti cez okno a znova popílite pár otravných típkov. Tu sa ukazuje, že dookola omieľané „hry už nie sú také, ako kedysi“ má dve tváre. Na jednej strane je pravda, že dnešným hrám môžeme vyčítať množstvo vecí, ktoré im oproti starým klasikám postrádajú, na druhej strane asi nikoho nebude baviť zhruba 4-6 hodín jednotvárne pobehovať po (rovnakých) obrazovkách a kosiť jedného nepriateľa  za druhým. Bez zbierania bonusov, bez hľadania tajných miestností, bez logických hádanok, bez akéhokoľvek pokusu o ozvláštnenie alebo inováciu...

Priebeh krivky zábavnosti má u Shanka veľmi nevhodný priebeh. Na začiatku je to strmé stúpanie a výborná zábava, no skutočne stačí pár prejdených levelov a ako rýchlo krivka vystúpila, tak rýchlo sa aj vráti k priemeru. Autori nedokázali zo slušného nápadu vyťažiť viac a nepomáhajú ani kvalitné prestrihové animované sekvencie, ani proklamovaná brutalita hry.

Sľubovanú brutalitu mimochodom prekuknete rovnako rýchlo ako opakujúcu sa hrateľnosť. Iste, telá nepriateľov pri strete s motorovkou alebo s projektilmi z brokovnice krvácajú, ale ak sa tešíte na vyvhrnuté črevá, odtrhnuté hlavy, poroztekané mozgy a podobné chuťovky, budete sklamaní. Mäsiar Shank je pri porovnaní napríklad s mäsiarom Kratosom skôr iba obyčajným učňom, ktorý sa práve zapísal na školu a plný obáv, či ho spolužiaci nebudú šikanovať, sa chystá na svoj prvý deň v škole.

Nebuďme ale negativisti a skúsme sa pozrieť na svetlé stránky arkádovky. Kreslená grafika, animácie a už pochválené cutscény dávajú Shankovy originálny vzhľad, na ktorý sa veľmi dobre pozerá . Za najpamätnejšie pokladám momenty, kedy Shank stojaci na moste oproti zapadajúcemu slnku, rozosieva smrť v čierno-oranžovej symfónii. No a potom tu máme kooperačnú kampaň s „novými“ prostrediami a „príbehom“, kde sa za pomstou poženiete spolu v spolupráci so živým kamarátom (bohužiaľ iba offline) .

Aj keď to na prvý pohľad bude vyzerať ako nezmyselné porovnanie, predsa si neodpustím postaviť vedľa Shanka najnovšie dobrodružstvo Lary Croft. Iste, sú to dve úplne odlišné hry, ale obe sa predávajú iba digitálne a za rovnakú cenu. A cena nakoniec (takmer) vždy rozhodne. Ak by ste sa teda mali rozhodnúť medzi archeologičkou a mužským vydaním Umy Thurman, voľte jednoznačne Laru. Bez zaváhania.