Tobin a Karin sú až po uši v problémoch. V pätách majú nabrúsených mafiánov, čo nie je podstatné, pretože si z toho evidentne nič nerobia, navyše sekretárka v obtiahnutom tope sa tomu roztomilo smeje. Netušia, prečo triáda vyslala do mesta svojich ľudí na nenápadných čiernych limuzínach, aby ich lapila. Rovnako nepochopiteľné je aj to, prečo Tobin a Karin používajú k úteku kancelárske kreslá na kolieskach!

Premisa KungFu Rider je v našom prípade nepodstatná, nemusí dávať zmysel, keď funguje a vy sa spúšťate dolu kopcom, grindujete na zábradliach, driftujete do ostrých zákrut a otočkou na stoličke likvidujete mafiánov, ktorí sa vám stavajú do cesty ako tona ďalších prekážok. Strelený nápad, poviete si a pri pohľade na obrázky si spomeniete na podobne uletený Pain, kde ste panáka vystreľovali z obrovského praku. Lenže zdieľanie výtvarného štýlu z KungFu Rider nespraví návykovú záležitosť.

Novinka od Japan Studio dopláca na komplikovanú stavbu tratí, ktorej nestačí ovládanie s nízkou odozvou. Spomedzi launch titulov Move má KungFu Rider nielen najkomplikovanejšiu ovládaciu schému, ale nepochopiteľne využíva až podobné gestá pre rozdielne činnosti. Pre rozbeh postavy na stoličke používate pumpovanie ovládačom smerom hore dole, stačí ho však trochu zápästím seknúť a ona namiesto tlačenia vyskočí. Dokonca sa stáva, že začne boostovať, na čo slúži vymrštenie ovládača smerom vpred. Zmenu smeru jazdy má zase pod kontrolou nakláňanie Move, vykloňte ho viac a postava začne driftovať.

Niečo... nie je v poriadku

Situácií, kedy sa pristihnete, že ovládač nespravil to, čo mal, je toľko, že z jazdy dolu kopcom a kľučkovanie medzi premávkou alebo chodcami v úzkych uličkách vám zotrie úsmev z tváre. Pomerne rýchlo nastupuje frustrácia a je to škoda, pretože v KungFu Rider drieme potenciál pre poriadnu PSN hru. Lenže KungFu Rider nie je sťahovateľnou kratochvíľou, ale regulárnym titulom, dokonca launch titulom Move. Kto príde do styku s touto hrou, tak si musí povedať, že kúzelná palička od Sony nefunguje, alebo si robí, čo chce. 

Cieľom KungFu Rider je dostať sa v bezpečí na menej ako päť pokusov z východiskovej pozície cez sériu prekážok a kľukatých cestičiek priamo do únikového voza v podobe dodávky. Cesta je však zarúbaná viac ako by sa patrilo. Úzke miesta medzi stenami a stĺpmi pouličného osvetlenia, medzery medzi autami alebo stoličkami v reštaurácii si protirečia so zmenou smeru jazdy. Nikdy neviete, kedy môžete ovládač nakloniť ešte o kúsok viac, aby sa nedriftovalo a vás tento omyl nestál čas a rýchlosť. Mnohé z prekážok sú tak nahusto za sebou poukladané, že ak vybehnete zo svojej ideálnej stopy a nabúrate, rozbehnúť sa je bez ďalšej kolízie takmer nemožné.

Nemusí pritom ísť o čelný náraz do auta, ktoré ako naschvál vyjde z ostrej zákruty alebo chlapík s dlhým rebríkom, pod ktorý sa nestihnete zohnúť, z rovnováhy vás môžu vyviesť debny, tlakové fľaše, vozíky alebo iné drobné objekty. Ak sa postava snaží udržať balans, stačí iba málo a váš zjazd dolu kopcom končí nepeknou kolíziou. V takomto momente strácate na malý moment kompletnú kontrolu a postava je takmer neovládateľná.

A keď už si myslíte, že jazdu na stoličke zvládate ľavou zadnou, tak vám vo výhľade bude brániť kamera, ktorá do centra obrazu stavia postavu a nie to, čo musíte vidieť pred ňou. Každú jednu úroveň tak budete prechádzať niekoľkokrát za sebou a hľadať najrýchlejšiu a najbezpečnejšiu cestu dolu. Všetky trate bez rozdielu sú dostatočne členité, obsahujú skratky a alternatívne cestičky k dosiahnutiu čo najvyššieho skóre znásobovaného kombom za triky vo vzduchu, čistou jazdou a likvidovaním peších mafiánov. Vylepšovanie výslednej známky (E za najhoršiu, S najlepšia) a motivácia zbierať všetky peniaze na trati sa vytratí a začne vás zaujímať iba jedno, aby ste jazdu vôbec prežili bez nutného reštartu.

Stolička ako dopravný prostriedok

V KungFu Rider sa jazdí výhradne na veciach s malými kolieskami, môže to byť spomínaná kancelárska stolička, malá taburetka, vysávač, nákupný košík, bubon, detská hračka a pod. Karin aj Tobin majú na výber po šesť vozidiel, líšia sa počiatočnou rýchlosťou, schopnosťou držať stopu v zákrute a odolnosťou. Je absolútne jedno, ktoré si zvolíte, ak nejazdíte čisto, nepoznáte dokonale trať so všetkými nástrahami a akože náhodne vybiehajúcich chodcov a áut, tak vás niekto počas jazdy zhodí, narazíte, alebo to nestihnete v časovom limite. 

Trate sa postupne komplikujú a spájajú do jednej veľkej divokej jazdy, na ktorej sa vo Free móde môžete premávať a zbierať medaily na odomknutie vozítok. Po namáhavej jazde je vaša snaha odmenená fotkami, bohužiaľ s nimi nemôžete nič robiť, nikam ich odoslať ani ich uložiť. Na pevný disk sa daj ukladat iba screenshoty priamo z foto režimu a ďalej sa môžete pochváliť priateľom dosiahnutým skóre v online rebríčkoch.

KungFu Rider sama sebe kladie polená pod nohy, nie je ju možné hrať obyčajným ovládačom a vsadím svoje topánky, že DualShockom by to šlo dvakrát lepšie. Spočiatku rýchly nástup a motivácia k prekonávaniu rekordov sa mení na otravné hľadanie ideálnej stopy a bráni v nástupu zábavy podporenou streleným konceptom. Ovládacia schéma v spojení s preplnenými ulicami bohužiaľ nestačí splniť základné požiadavky pre rýchlu downhill hru.