Už je to takmer 5 mesiacov, čo sa na našich stránkach objavila recenzia na prvú časť tretej sezóny príbehov dobrodružnej detektívnej dvojice pozostávajúcej z prerasteného psa v lacnom obleku Sama & šialenej králokoidnej veci, ktorá si hovorí Max. Značka sa z rúk tvorcov LucasArts dostala do rúk spoločnosti Telltale, no aj tu bol jej hlavným patrónom génius Steve Purcell, vďaka ktorému sa zo Seriózneho Sama & Šialeného Maxa stal rodinný klenot Telltale a nech túto dvojicu prekladali akoukoľvek inou sériou, žiadna si až takú popularitu nezískala. Po niekoľkých mesiacoch, piatich častiach a zhruba 15 hodinách hrania sme sa dopracovali až na samotný záver. A veru, že to bola jazda. Ako na horskej dráhe. Doslova. Zapnite si pásy a pripravte sa na celosezónny sumár.

Ľudia z Telltale si za svojím názvom stoja a opäť dokázali, že existuje herný segment, v ktorom na nich nikto nemá – hry založené na rozprávaní príbehu, adventúry. Pri recenzii Penal Zone, prvej časti série, som sa rozplýval nad pravdepodobne najlepším štartom série z pera amerických herných veteránov. Začalo to hračkami moci, ktoré dokážu v nesprávnych rukách zničiť svet. Ako inak, práve tie nesprávne ruky po hračkách prahli a patrili ružovej vesmírnej skunkopici menom Skun-ka'pe. Pomocou Maxových nových psychických schopností sa našej výbušnej dvojici nakoniec podarilo opičiaka poraziť, ale, ako zvyčajne, nezostalo to bez následkov. Aj Sam & Max majú svojich kostlivcov, akurát nie v šatníku, ale v suteréne – vitajte v úvode epizódy The Tomb of Sammun-Mak. A až podozrivo sa podobajú na našu dvojicu. Filmové pásy prezrádzajú, že prapredkovia zo začiatku minulého storočia taktiež zažili nezvyčajné dobrodružstvá a tieto nám prezrádzajú ďalšie detaily k celkovému príbehu. Nové postavy, nové hračky a hlavne pekelný faraón a staroveký Egypt. A ako vlastne vznikli kostry Sametha & Maxima?

Kým sa toto dozvedáme, tak sa v prítomnosti stalo niečo hrozné. They Stole Max' Brain – niekto ukradol Maxov mozog. Sam však bezmocné biele telíčko s dierou v lebke nemôže nechať tak a napreduje ďalšími krokmi k záverečnému vyvrcholeniu. Pripravte sa na detektívku v pravom zmysle toho slova. Získať však jeden špeciálny mozog nie je práve najľahšou úlohou a dočasná náhrada môže situáciu ešte viac skomplikovať. Po náročných, no aj nádherných chvíľach, keď už ste pripravení všetky záhady odložiť bokom sa stane niečo, čo je ešte aj v kategórii veľmi divného veľmi divným. Na scéne sa nečakane objavuje množstvo polonahých a polodementných klonov Sama a jediné, čo chvú, sú hračky moci. Beyond The Alley of Dolls niektoré otázky uzatvorí, no ešte viac ich predostrie. Kto má záujem na ovládnutí sveta pomocou klonov? A čo na scéne robia pradávni démono-bohovia z alternatívnej dimenzie, ktorých vzorom je samotný H.P. Lovecraft? O zaujímavé situácie samozrejme núdza nebude. Raz a navždy sa treba zbaviť všetkých hračiek a všetkých pekelníkov treba poslať tam, kam patria (až na Satana, tomu viac pasuje hlavné spravodajstvo). Všetkých teda nie. Jeden sa zhodou okolností stal z Maxa. The City that Dares Not Sleep, posledná a najdlhšia epizóda je naozaj epická a príbehovo tak epická, že by bolo škoda prezradiť čo i len o jeden riadok navyše. Veľmi dobrým príbehovým prvkom je rozprávač. Vstupovanie do deja je len to najmenej. Jeho úloha je oveľa významnejšia. Niekoľko koncov je samozrejmosťou a v každom prípade odporúčam moskytiéru na otvorené ústa.

Pri takejto skladbe jednotlivých epizód sa autori kráľovsky predviedli hlavne vo variabilite hrateľnosti jednotlivých častí. Prvá časť je „klasickou“ adventúrou. Klikanie, používanie predmetov, dialógy a ostatné tradičné činnosti sú spestrené hlavne Maxovými psychickými schopnosťami – nahliadanie do budúcnosti, teleportácia a mnohé iné vás budú sprevádzať až do konca sezóny a prvá časť v kontexte celej série slúži na zoznámenie s nimi a rovnako aj s novým svetom, ktorý vychádza z predchádzajúcich dvoch sezón, ale je oveľa prepracovanejší. Z tradičného point-n-click konceptu sa postupne upúšťa a už v druhej epizóde sa môžete dočkať niečoho netradičného. Úvod in medias res až tak netradičné nepôsobí, nechronologický postup hrou je však už o niečom inom. Vďaka niekoľkým filmovým kotúčom, na ktorých sa hra odohráva sa nám otvára nová dimenzia riešenia problémov. Kotúče je totiž možné meniť. Neviete, ako prekonať nejakú hádanku? Čo tak si pozrieť kotúč z budúcnosti, kde je už vyriešená? Alebo by bolo lepšie nahliadnuť do nedávnej minulosti a niečo tam pozmeniť? To je už na vás. A k tomu všetkému ešte to iritujúce decko Amélie Earhartovej!

Ako som už naznačil vyššie, tretia časť inklinuje k detektívnemu žánru. K tomu patrí dokonalá noir atmosféra mesta, vnútorné monológy počas jazdy autom, opar vznášajúci sa všade navôkol, už len femme fatale tu chýba. A samozrejme vypočúvanie. Vypočúvanie kladie dôraz na dialógy a zas ponúka trošku inú hrateľnosť. Bohužiaľ, v druhej časti, tej tradičnejšej, už hrateľnosť upadá a hráč len behá po múzeu a snaží sa zvrhnúť faraóna. Bohužiaľ tu už aj upadá od logiky a nastupuje postup všetko na všetko. Oproti ostatným častiam je navyše v tom, že prvý raz výraznejšie absentuje Max. V nastolenom trende pokračuje aj ďalšia časť. Max už je síce v plnej pohotovosti, ale gameplay je na úrovni prvej epizódy – klasická adventúra s neklasickými schopnosťami, ale zato gradujúcim dejom. Bohužiaľ z hrateľnostnej stránky sa jedná o mierny úpadok. Ale to si asi len autori šetrili strelivo na grandiózne vyvrcholenie. Záverečná časť je síce tiež klasická, avšak dejovo je už úplne dokonalá, ovládate zväčša Sama (a občas MaxiMaxa), ale gameplay je často spestrený rôznymi inými elementami. Celkovo ide asi o najvydarenejšiu a najvyváženejšiu časť aktuálnej pentalógie. Graduje tu hrateľnosť, narácia a celkovo je po tomto latka nastavená veľmi vysoko.

Trend smerovania na širšie publikum ukázaný v Penal Zone sa nesie celou sériou. Hráčovi napomáha hádam všetko navôkol, Maxove schopnosti (ak je k dispozícii), dialógy, okolie. Aj menej skusení hráčo si teda môžu titul vychutnať, aj keď občasnému zakysnutiu sa vyhnúť nedá. Nejedná sa o neúmerne zvýšenú obtiažnosť, prakticky ani klasických puzzlov tu mnoho nenájdete. Najťažšou epizódou je asi tá druhá, kedy treba odhadovať menenie kotúčov, kedy, na ktorý a čo v ňom spraviť, no stále sa pridŕža istej logiky. Horšie to už je, keď naozaj ide logika bokom a Sam sa tak napríklad musí postupne nabiť elektrinou, zmeniť sa na kaktus a potom ešte aj na vysávač a aj tak ešte potom hráča nemusí napadnúť riešenie aktuálnej situácie. Nostalgia je sviňa a nie vždy poslúži k dobru. Používanie všetkého na všetko liezlo občas na nervy už pred 20 rokmi, nie to ešte dnes.

Sam & Max je dvojica, ktorá si množstvo fanúšikov získala aj vďaka svojmu neopakovateľnému humoru a inak tomu nie je ani teraz. Max má (okrem vyššie spomenutých) geniálnu schopnosť vymýšľať nové slová a podať trefnú poznámku ku každej jednej situácii, ktorá v tituloch nastáva. Ostatné postavy na tom nie sú inak a pozorný hráč si všimne obrovské množstvo vtipov, ktorými je hra pretkaná. A teda autorom nie je nič sväté. Ani najslávnejší guvernátor na svete. Nájdeme tu vtipné odkazy na filmové noir klasiky 50. rokov, Total Recall, Godzillu, Terminátora, Inner Space a mnohé iné. Roky zaužívané americké klišé? Sem s ním! Autori si aj z nich dokážu uťahovať. Fanúšikov Slovana môže taktiež potešiť drobné uťahovanie zo Stuttgartu. Alebo by ste skôr na knižné narážky? Nech sa páči, povozíte sa v Desorient Exprese a aj na tých upíroch sa zasmejete (aj keď absentujúce trblietka autorom ja osobne asi neodpustím).

Voči technickému spracovaniu som mal nejaké výhrady už pri prvej epizóde a tie pretrvávajú až doteraz. Pokrok je minimálny a myslím si, že by sa dnes už patrilo možno aj niečo viac ako veľmi jednoduché modely. Štýl tu je a to dokonca od roku 1993 nezmenený, čo len kvitujem, no to nestačí. Ani najmenšej výhrady však nemôžem mať voči zvukovej stránke. Zvuk, ruchy, no najmä DOKONALÝ voice acting postáv sú bez jedinej chybičky a ani keby som veľmi silno chcel, tak nenájdem nič, čo by som vytkol. To si jednoducho treba vypočuť. Stále je podľa mňa chybou ovládacia schéma prispôsobená konzolám, na ktorú sa jednoducho zvyknúť nedá. Aj na konci piatej epizódy som mal často problémy sa orientovať s postavou v priestore. Voči menu dialógov opäť bez výhrad. Aj preskakovanie kamery spomínané v recenzii Penal Zone sa postupne vytratilo. Ďalšou chybou je pofidérna stabilita, nakoľko všetky časti občas zvykli padať a podobne.

Čo dodať na záver? Jednoznačne najlepšia sezóna zo všetkých, ktoré doteraz Telltale vypustili. Po príbehovej stránke to autori zvládli na výbornú. Postupne to celé graduje a v závere budete len tak chvíľu pozerať na obrazovku. Korunu titulu nasadzujú výborne napísané postavy s ešte lepším dabingom. Bohužiaľ ani teraz sa titulu/titulom nevyhli chyby a niektoré veci by si ešte zaslúžili doladiť. Ovládacia schéma však úplne od základov prekopať. Máte radi adventúry a celú sériu ešte doma nemáte? Za to si zaslúžite pekelné muky!