Stalo sa určitým „módnym trendom", že úspešný komiks, film alebo v konečnom dôsledku i seriál, sa skôr či neskôr dočká herného spracovania. V zásade proti tomu nič nemám, avšak dodnes mám v živej pamäti napr. hru Lost: Via Domus, ťažiacu zo seriálu s rovnomenným názvom, ktorá mi spôsobovala kŕče v mozgovej oblasti. Pri Prison Break si poviete: iný seriál so skvelým námetom, iné vývojárske štúdio, tak prečo by z toho nemohol byť herný titul na úrovni? Vedzte, že presne to isté som si myslel i ja, kým som sa však „nedal zavrieť" do väznice Fox River.

Brány Fox River sa znova otv... éér, zatvárajú

Či sa to bratom Michealovi Scofieldovi a Lincolnovi Burrowsovi páči alebo nie, herný Prison Break ich za mreže strčil znova. Rozdiel však spočíva v tom, že sťaby hráči nebudete ovládať ani jedného z nich. Príbeh sa totiž točí okolo agenta Spoločnosti (The Company) menom Tom Paxton, ktorý je do väznice nasadený a má celú situáciu okolo Scofieldovcov monitorovať a zbierať informácie. Samozrejme, inkognito, ako jeden z radových väzňov. Zároveň je vašou úlohou v podstate „kopírovať" ich počínanie, pretože vašou najdôležitejšou úlohou je zabezpečiť, aby zaručene došlo k poprave Burrowsa. Tak vyzerá pôvodný plán a iste neprekvapí, že to napokon dopadne trochu... svojsky.

Šachty, ventilácia a potrubie volajú

Keďže herný Prison Break nemožno charakterizovať inak ako stealth akciu, na oba elementy človek čoskoro naďabí. Stealth pasáží je tu veľa a sú charakteristické jednou výraznou vlastnosťou; buď vás budú zabávať, alebo pri nich jednoznačne spoznáte význam slova frustrácia. Nanešťastie, ja som na frustráciu od istej časti hry narážal na každom kroku. Paxton sa vo väznici vyzná ako doma, takže snáď ani tak veľmi neprekvapí, že hráč ma k dispozícii presnú mapku najbližšieho okolia. Na nej vidí nákresy chodieb, miestností, bezpečnostných kamier a čo je najdôležitejšie – stráží. 

Na jednotlivé miesta sa plazí ventilačnými šachtami, šplhá po potrubí, kryje sa za rôzne rohy a to všetko za viac či menej nápaditým účelom. Tie však nepochádzajú z ktovieako originálnej studne nápadov, a tak sa skrátka často treba dostať z bodu A do bodu B, eventuálne aj C, a po ceste vybaviť to, o čo vás niektorý spoluväzeň požiada (napr. získať z kuchyne nôž pre Johna Abruzziho). Prvých pár kapitol (hra ich obsahuje celkovo deväť) je prenikanie na rôzne miesta Fox River zábava a najmä určitá výzva. Postupne sa však situácia začína drasticky meniť.

Prison Break: The Conspiracy sa ukladá automaticky, t.j. vytvára si checkpointy. To by ešte bolo v poriadku a ak hru medzičasom nevypnete, nikdy znova neopakujete príliš dlhý úsek. Ak hru vypnete a znova načítate, hlavný checkpoint je zvyčajne oveľa dlhší. Tak či onak, práve repetitívnosť je to, čo vám môže začať riadne piť krv. Plníte nejakú úlohu, plížite sa, skrývate v tieni pred svetlom strážnikovej baterky, opatrne okolo neho prekĺznete, o kus ďalej vyradíte kameru, potom stačí, aby ste niekde urobili chybičku a zopakujete si celú niekoľko minútovú procedúru odznovu. Stane sa to raz, dva razy, v prípade Prison Break: The Conspiracy sa však pripravte na desiatky opakovaní a sledovaní rovnakých scén.

Všetky pohyby postáv v hre sú naskriptované a používajú len niekoľko potenciálne možných scenárov, podľa ktorých sa určuje, ako sa zachovajú. Týka sa to najmä stráží, ktorých pohybová trajektória je tvorená z približne troch možností, akú konkrétnu činnosť budú práve vykonávať. Z toho vyplýva, že stačí zväčša niekde v úkryte sledovať, pre ktorý pohyb sa strážnik práve rozhodol a podľa toho konať.

V čom spočíva akcia?

Akčná stránka hry je pomerne zanedbaná. Ak neplníte žiadnu z úloh niekde v útrobách väznice, potom sa vám sem-tam (zrejme, aby ste si vybili zlosť zo spomínanej frustrácie) pritrafí nejaký ten pästný súboj. K dispozícii sú dva druhy úderov a krytie. To je všetko. Nič viac, nič menej. Ako spôsob určitého odreagovania to nie je zlé, ale čakali sme viac. Svalstvo si pritom môžete trénovať na väzenskom dvore pomocou boxovacieho vreca alebo dvíhania činiek. 

Samostatnú kapitolu dávkovania adrenalínu tvoria drobné akcie počas putovania ventilačkou, prípadne výťahovou šachtou. Na rôznych miestach sa totiž hra zahrá na svojich predchodcov (spomeniem napr. hru Fahrenheit), kedy zrazu musíte začať stláčať určitú klávesovú kombináciu, aby Tom Paxton následne veľmi rýchlo neprišiel o život. Tieto okamihy, žiaľ, prichádzajú absolútne nečakane, takže sa niet čo čudovať, že aj vďaka tomuto prvku sa z hry nestáva práve najvydarenejšie dielo. V podstate jediná možnosť, ako zdolať podobné QTE, je poučiť sa na chybách a odsledovať, kedy presne je potrebné stlačiť ten či onen kláves.

Starí známi...

Keďže hra spracováva prvú sériu seriálu, asi je vám jasné, ako to celé dopadne. Poteší, že počas hrania stretnete staré známe postavy, okrem spomínaných Michaela Scofielda, Lincolna Burrowsa a Johna Abruzziho sa môžete tešiť i na T-Baga, Fernanda Sucreho, C-Nota, alebo „kápa" Brada Bellicka. Všetkých si vypočujete v pôvodnom znení, nakoľko o ich dabing sa postarali ich seriáloví protagonisti. V našich končinách sa predáva verzia s českými titulkami, čo mnohí hráči iste ocenia.

Útek z Fox River raz a navždy?

Treba kriticky poznamenať, že herný Prison Break sa rozhodne nevydaril tak, ako si to snáď autori plánovali. Poteší, že sa na celý útek môžeme pozrieť z iného uhla optiky, a ak to vydržíte, dočkáte sa vcelku slušného príbehu. Potešil i pôvodný soundtrack, ktorý hre dodáva na atmosfére. Napriek všetkému však ide o absolútne priemernú hru, ktorá zrejme zapadne v dejinách oveľa kvalitnejších stealth-action titulov. Snáď jediní hráči, ktorí si môžu k hodnoteniu pridať bod navyše, sú diváci seriálu. Predpokladám, že tých môže hra osloviť najviac. Nech sa už rozhodnete akokoľvek, pripravte si dve veci: vedro trpezlivosti a fľašu zhovievavosti.