Typ hry "spoj tri" myslím netreba bližšie predstavovať, túto návykovú zábavu predstavil už pred pár rokmi populárny logický rýchlik Bejeweled. Puzzle Quest sa len snažil vyťažiť z jeho popularity a pridať niečo navyše. Po vyše dvoch rokoch prichádza opäť a do fantasy sveta sa snaží prihodiť nejaké tie novinky. Tentoraz už boli štyri farby v hernom pláne 8x8 autorom málo a tak pridali ešte jednu, fialovú.

Výraznejším odklonom od predchádzajúceho dielu je začlenenie väčšieho počtu RPG prvkov. Každý hrdina disponuje vlastnosťami ako sila, obratnosť, inteligencia, výdrž a morálka. Ak sa do hry pustíte napríklad s barbarom, tak treba počítať s tým, že viac bodov treba investovať do sily ako do inteligencie, ktorá viac vyhovuje čarodejníkovi. Tieto atribúty sú totiž priamo previazané s kúzlami, ktoré daná postava používa. Barbar využíva kúzla, ktoré sú primárne späté s červenou manou, mág je viac závislý na modrej a templár má najradšej žltú.

Po vyhranom súboji postave pribúdajú experience body a už sa teda nedajú nepriamo zbierať párovaním hviezdičiek ako v jednotke. Podľa dosiahnutej úrovne sa sprístupňujú aj kúzla, tento raz už sa nedajú súperovi ukradnúť tie jeho, ak sa vám náhodou zapáči. Všetky profesie majú cca dvadsiatku rôznych útočných aj obranných kúziel, ktoré dokážu napríklad premeniť určenú farbu na inú alebo vybuchnú všetky polia jednej farby, či doplnia manu. Hlavným rozdávačom poškodenia sú opäť smrtky, ktoré sa, samozrejme, dajú kúzlami do herného poľa pričarovať.

K správnemu RPG patrí prirodzene aj výzbroj a výstroj. Ďalšou novinkou sú teda všakovaké brnenia, oceľové čižmy, magické amulety a prilbice. Tieto sa dajú zohnať buď v postranných questoch, nakúpiť od obchodníka v dedine alebo nechať vyrobiť na zákazku. Zostava brnenia priamo ovplyvňuje atribút obrany, teda čím väčšie číslo, tým menšie zranenia v boji.

Najväčšou zmenou oproti pôvodnému Puzzle Questu je používanie zbraní. Na hernom pláne sa síce vytratili exp hviezdy a peniaze, no nahradené boli železnou rukavicou. Zlinkovaním potrebného počtu môže postava uštedriť súperovi zdrvujúci úder mečom, sekerou, dýkou alebo inou zbraňou, pričom platí priama úmera, čím väčší damage zbraň vytvára, tým viac rukavíc treba nazbierať. Brutálne barbarské sekery sú takmer výhradne obojručné, no mág si môže do ruky okrem palice zobrať do druhej napríklad magický lektvar pridávajúci život alebo manu a zabijak si poťažká otrávené dýky, na ktoré treba rozdielny počet útočných bodov. Templár okrem meča privolá na pomoc obranný štít, ktorý mu dvihne obranný bonus do závratných výšin, no jeho meče nie sú veľmi vhodné na zdrvujúci útok.

Obyčajné súboje s jednoliatym konceptom by každého po chvíli prestali baviť a tak pre spestrenie prišli minihry. Tie sú využívané pomerne hojne a ich variabilita je celkom pestrá. V dungeonoch narazíte na zamknuté dvere, ktoré sa dajú buď vypáčiť, preraziť alebo odomknúť kúzlom. Nastražené pasce treba najprv odhaliť prehľadaním miestnosti a následne zneškodniť. Každá z týchto aktivít je prezentovaná inou minihrou, ale všetky pracujú na princípe "spoj tri". Váš lup z debien závisí od toho, ako efektívne dokážete pospájať jednotlivé znázornené poklady, pri páčení zasa ide o čas (reprezentovaný počtom ťahov) a či dokážete patričnú súčasť dostať na dané miesto. 

Grafické spracovanie pripomína pokročilejšiu flashovú hru, akých sa na internete váľajú stovky. Možno to bol zámer nejako sa odlíšiť, no tento krok nepokladám za veľmi šťastný. Týmto neduhom najviac trpia NPC postavy a hlavný hrdina. Ak by ste si mysleli, že sa po svete môžete s voľnosťou pohybovať, tak sa pripravte na prekvapenie. Klikať sa dá len na východy z obrazovky, prípadne na nepriateľov pre zvolenie boja, alebo neutrálne NPC pre rozhovor alebo zadanie/ukončenie questu. Voľný pohyb po obrazovke, ako to poznáte napríklad z Diabla, sa nekoná. V konečnom dôsledku to ani tak nevadí, keďže by sa vlastne ani nič iné, než to čo naplánovali autori, nedalo robiť. Dizajn jednotlivých obrazoviek nie je tiež závratný a prostredie sa mení sporadicky. Ľadová jaskyňa sa zváža do podzemia, to do hlbšieho podzemia, odkiaľ sú padacie dvere do najhlbšieho podzemia. Všetko efektívne prepojené teleportami, aby ste sa nemuseli zakaždým vracať desiatky obrazoviek do dediny.

V závese za pochybným grafickým stvárnením kráča audio. Skvelý hudobný podmaz z jednotky je minulosťou a zvuková banka toho tiež nemá veľa čo ponúknuť. Postavy s vami vedia digitálnou rečou prehodiť len „good day“, či obligátne „what do you need“, no textu na čítane z nich vypadávajú noše. Toto sa nosilo možno pred pätnástimi rokmi, kedy boli hry na disketách a rátal sa každý kilobajt voľného miesta. Na niektorých zvukovkách (najčastejšie rodina Soundblasterov) tiež dochádza k podivným výpadkom, lagu a chrapčaniu všetkých zvukov a hudby zhruba po desiatich až dvadsiatich minútach hrania, no toto dúfam dúfam odstráni update.

Autori hru od prvého pokračovania prekopali od základov a nechali len princíp spájania jednotlivých elementov. Veľa dobrých vecí sa poodrezávalo, už tu nenájdeme dobýjanie mesta a jeho následné velebenie s výstavbou použiteľných budov. Niektoré slabšie elementy šli tiež k ľadu (zbieranie expov a peňazí pri súbojoch). Pribudlo veľa zbytočných nepriateľov, ktorí blokujú východy takmer každej miestnosti, čiže sa nedajú obísť a opäť dokážu vysúkať neuveriteľné kombá pri spájaní. Našťastie sa už ale neopakujú prípady ako v predchodcovi, kedy ste čučali päť minút na nepriateľa ako si spája ultra-kombá, než vás pustí na tri sekundy hrať. Puzzle Quest si svojich fanúšikov si nájde (tak isto ako sci-fi odnož Galactrix), no prvý diel zostáva naďalej nepokorený.