StarCraft II pred nejakou dobou síce narobil poriadny vietor vo všetkých sférach, do ktorých zasiahol, predajmi jednu dobu valcoval všetku konkurenciu a priemer hodnotení sa do dnešného dňa vyšplhal na viac než len výborné čísla. No aj napriek krištalicky čistej hrateľnosti hra v konečnom dôsledku nepriniesla nič nové a aj to len zvýraznilo fakt, že v strategickom žánri herné mechanizmy už nejakú dobu stagnujú. Fanúšikom žánru to síce neprekáža, ale pre posun ďalej je istý progres nutný. Pokusy o oživenie môžeme registrovať už dlhšiu dobu v rôznych podobách a väčšinou z toho víťazne predsa len vyjde klasika. Pokusom o výraznejšie oživenie žánru je aj Windchaser nemeckých autorov z Chimera Entertainment. Presnejšie povedané, hra pokusom bola. Na trh sa totiž dostala už v roku 2008, ale my sme sa lokalizovanej verzie dočkali len nedávno. Prvotina neskúsených autorov s odvážnymi zákrokmi do gameplayu navyše s dvojročným oneskorením. Toto jednoducho nemohlo dopadnúť dobre.

Príbeh hry zavedie hráčov do fantasy veterného sveta Ensai, ktorý má za sebou nepokojnú minulosť plnú vojen, ktoré ju úplne zruinovali a zo sutín vyspelej spoločnosti rastie nová, prírodná. Budovanie novej kultúry však so sebou prináša aj nové boje, tentoraz o náboženský vplyv medzi dvoma sektami a o politický vplyv medzi cechmi v osadách. Do tohto sveta prichádza hrdina Ioan, aby ho zmenil k lepšiemu. Stretáva skupinu dobrodruhov a spolu sa vydávajú pobiť všetko zlé, preskúmať každý kút krajiny, rozlúštiť nejednu tajomnú záhadu a popritom všetkom zažijú kopu... nudy. Ubíjajúcej nudy, ktorá by ich v skutočnosti rozdelila hneď po vzájomnom stretnutí v úvode hry.

Autori vsadili na RPG prvky a práve nimi sa snažia hrateľnosti dodať onen dodatočný punc, ktorý by hru odlíšil a trefne priniesol svieži vietor do plachiet žánru. To znamená štandardné vylepšovanie charakteristík postáv, základne, ale aj nepriateľov. Hneď na začiatku treba podotknúť, že ono vylepšovanie postáv neprebieha podľa ľubovôle, ale vždy len v rámci (dosť úzkych) mantinelov schopností a to, samozrejme, za expy získané zo súbojov. Ďalej sú zaužívaným štandardom aj „povolania“ postáv. Tie sú založené na 3 druhoch many a im zároveň aj odpovedajú schopnosti postáv. Každý druh many teda predstavuje slabiny, ale aj silné stránky jednotlivých postáv spočívajúce hlavne v špeciálnych útokoch, samozrejme, časovo obmedzených. Presne rovnaký systém funguje aj pri jednotkách nepriateľov.

A tu nastupuje prvý a to aj rovno najväčší problém Windchaser - súbojový systém. Navrhnutý je celkom dobre, len autori nepremysleli jeho obmieňanie v jednotlivých situáciách. Od prvého do úplne posledného súboja v celej hre totiž všetky prebehnú ÚPLNE rovnako, ešte aj s rovnakým postupom jednotlivých kliknutí. Máte svoj tím jednotiek, máte zvolené jednotky, artefakty a idete na nepriateľa. Kliknete si na veliteľa nepriateľského tímu (hra je založená na bojoch malých skupiniek jednotiek, čiže aj väčšie súboje sú vlastne súboje viacerých malých tímov, ktoré treba manažovať), zistíte si jeho schopnosti a proti nemu dosadíte na post veliteľa odpovedajúcu postavu. Kliknete na súboj, po dosiahnutí požadovanej hodnoty many zvolíte príslušné schopnosti a postup opakujete, kým nenastane víťazstvo. A ide sa na ďalší úplne rovnaký súboj a tak dokola. Keby tu bola aspoň nejaká motivácia, no v hre sa prakticky nedá umrieť a po porážke nenastane (niekedy aj vytúžené) Game Over, no jednotky sa vrátia regenarovať na základňu, aby ste sa o pár chvíľ mohli pokúšať znova... a znova a znova.

Takto sa otrávene pomaly prehryzávate hrou a stále robíte to isté. No nie len v súbojoch. Obsadzujete nové objekty, aby sa vám otvorilo nové územie na cestovanie so základňou, plníte vedľajšie questy jeden rovnaký ako druhý, obchodujete, verbujete jednotky (ktoré máte dispozícii len na danú misiu), zbierate artefakty a putujete z bodu A na mape do bodu B, pričom len bojujete proti jednotkám. A aby to bolo ešte viac okorenené, tak autori zapracovali aj respawnovací systém nepriateľov odôvodnený ich základňami, takže niektoré jednotky porážate opakovane. No ale aspoň si tak skillujete postavy. A keď majú dosiahnutú dostatočnú úroveň, tak ich na istých miestach môžete ďalej trénovať v danom povolaní, prípadne urobiť aj obmenu. No ani to neprináša žiadne oživenie a gameplay sa stále tiahne v monotónnej úrovní neustáleho opakovania vecí naučených behom prvých 5 minút.

Mobilná základňa prináša ako také spestrenie hrateľnosti. Ako je už spomenuté vyššie, tak jej mobilnosť je obmedzená vzhľadom na obsadené územia, teda jej funkčnosť si treba zabezpečiť. Bojom sa rovnako zlepšujú aj vlastnosti základne, teda si môžete zaobstarať lepší trup, dielňu na výskum artefaktov a mnoho ďalších vecí dostupných z technologického stromu. Základňa tak isto zabezpečuje aj ťažbu/objavovanie artefaktov, ktoré až následne musíte vyskúmať, aby ste ich mohli používať. Dĺžka kampane sa stáva bezpredmetnou, nakoľko hodiny plynú ako roky a ani občasné zmeny prostredia to nezachraňujú. Multiplayer, ktorý by mohol Windchaser obohatiť by ste tu hľadali len márne.

Technické spracovanie z roku 2008 je zastarané nie len dnes, ale bolo by aj pred dvoma rokmi. Možnosti grafických nastavení sú biedne a aj tie biedne pri všetkej dobrej vôli a sile vášho stroja pôsobia veľmi slabo. Prinajlepšom môžem grafickú stránku označiť za priemer, na druhú stranu hra slušne funguje pomaly na akomkoľvek elektrickom spotrebiči, ktorý doma nájdete. Slabučká je aj zvuková stránka, ktorá čo do chudoby môže súperiť s nejedným nemým filmom. Nevýraznú hudbu dopĺňajú rovnako nevýrazné ruchy a zvuky. Aspoň, že je Windchaser vybavený českou lokalizáciou a ak hráčov neodradí hodnotenie, tak si ho aj tí jazykovo menej zdatní môžu vyskúšať. A dokonca sa lokalizácia obišla bez výrazných chýb. Pochváliť treba AI, teda pathfinding jednotiek, naopak pochvala nemôže smerovať na kameru, s ktorou je hrôza pracovať a častejšie vám hranie skôr sťažuje. Rovnako ani stabilita nepatrí k najlepším a hra si s rôznymi programami v pozadí často nerozumie.

Máme to zaujímavý, no celkom plytký svet, skupinu hrdinov, otravnú neustále rovnakú hrateľnosť, nepríťažlivé technické spracovanie, no pri cieľovej skupine smerujúcej k budgetovej produkcii sa nakoniec možno predsa len nájdu hráči, ktorých Windchaser zaujme. Predáva sa za sympatickú cenu, má veľmi sympatické HW požiadavky, niektoré zaujímavé prvky a vcelku fungujúci RPG systém hrdinov.