Obrovskí roboti sú vyhynutý druh. Sú pomalí, neobratní, po zuby ozbrojení to áno, ale keď čelia rovnako veľkému nepriateľovi, sú ako spomalení film, zbrane sa celú večnosť nabíjajú, nevedia pružne zareagovať a vyzerajú ako spuchnuté hračky. Neverím vlastným očiam, čo píšem, ale vo svete, kde dokážu výťahom poslať na obežnú dráhu prakticky čokoľvek, je pohľad do interiéru wanzera na zaplakanie. Roboti vo Front Mission Evolved nie sú mimozemská technológia ako favorizovaní Transformeri, ale prečo potom tie páčky, priestor v kabíne a mega obrazovky vyzerajú ako z obdobia studenej vojny?

Square Enix si vybral Double Helix ako nositeľa pochodne mecha série Front Mission, no Evolved nie je stratégiou ani RPG, ale čistou akciou kombinujúcou strety robotov a ich pilotov, takisto na vlastných nohách. Pridelená látka štúdiu robí problémy od samého začiatku, technické spracovanie sa drží na uzde a žalostné výkony postáv vyznievajú smiešne na pozadí napätých vzťahov svetových mocností, ktoré prerastú do konfliktu a vír udalostí vtiahne testovacieho pilota Dylana Ramseyho, čoby jedinú nádej armády a neskôr aj celého sveta. Príliš lacný príbeh rozoberá vzťah otca a syna, ale márne. Nepresvedčivé podanie akúkoľvek snahu o hru na emočnú stranu zráža na kolená. Ako u „dobrého" béčkového filmu, vážnosť vyvoláva úsmev na tvárach, pokus o vtip je výstrelom do prázdna. 

Je to len stroj

Front Mission Evolved delí bojisko na dve dejiská, v kokpite robota a v koži Dylana. Iróniou je predimenzovaná účinnosť zbraní u vojaka a ich zúfalá neefektívnosť, keď sedíte v kokpite. Pocit moci a nadradenosti vám wanzer v žiadnom prípade nedá, ak čelí svojmu druhu, pripomína kopu šrotu a nepriateľ nadopovaných atlétov. Bez ohľadu na ich výzbroj sú rýchlejší, dokážu uštedriť väčší damage, majú presnejšie zbrane, jedným zásahom z blízky vás zabijú alebo prerušia zameriavanie, či uberú všetku energiu a vy sa cítite bezbranní. Podvádzanie zo strany hry je evidentné, čo uberá zážitku, ktorý najviac kazí kombinácia komplexného ovládania a kamery.

Majestátnosť ovládaného stroja je tak dôležitá, že vždy zavadzia vo výhľade a kým stihnete zamerať nepriateľa priblížením pohľadu, je väčšinou neskoro. Paradoxom je, že iba v takomto pohľade sa zázračne zvyšuje účinnosť zbraní, v opačnom prípade ide len o plytvanie muníciou sniperky alebo raketometu. Na wanzera môžete navešať štyri zbrane podporené jednou špeciálnou schopnosťou. Spúšť každej jednej je namapovaná na shoulder tlačítka, takže môžete páliť z každej osve. V zápale bitky, kedy obyčajne korigujete pohľad pre zameranie a pohyb súčasne, pričom sa snažíte odpáliť trysky pre rýchly manéver, sa nedá hovoriť o ergonómii, či komforte. Wanzer nie je multifunkčný stroj, autori ho naučili veľa trikom, ale naraz sa nedajú použiť, čo vás znevýhodňuje v boji a takmer vždy stojí krk.

Ovládacia schéma nepočíta vôbec s automatickým uzamknutím cieľov, čo by hráčom uvoľnilo uviazané ruky, mohli by sa sústrediť na kanonádu a spomaľovať robotov streľbou do nôh alebo im sťažiť mierenie zničením štítov na rukách. Zásahové zóny sú tak povediac k ničomu, opatrný boj z diaľky s riadenými raketami a rotačnými guľometmi vás prenesie každým bojom a keď sa dostanete k upgradovanému štítu a samodoliečovaniu, máte takmer vyhrané a už nikdy nebudete meniť konfiguráciu wanzera. 

Pozor, hryzie

Kupovanie súčiastok, vylepšovanie ich upgradmi a zmena výzbroje má pritom prekvapivú hĺbku. Modifikovať sa dá dokonca aj farba jednotlivých častí. Pre rýchlu hru sú predpripravené verzie určené pre ťažkú paľbu, odstreľovanie alebo rýchly presun. Stavba vlastného wanzera však predstavuje oveľa väčšiu satisfakciu, limitom sú iba utŕžené peniaze za zabitých nepriateľov, nájdené emblémy a zostrelené senzory, čo sú bonusové predmety. Kampaň vás výzbrojou prevedie a predvolenými modelmi vám dá okúsiť aj exotickosť štvornohého podvozku alebo zlej výzbroje pri strete s bossom. Niekto si dal skutočne záležať na upgradoch, chýba im však prehľadnosť, ak vás more čísiel a hodnôt neutopí, je to z toho dôvodu, že ste investovali do najdrahších častí a limitovaná nosnosť nové súčiastky uniesla.

Wanzer je bez prídavných trysiek spotrebúvajúcich obrazne povedané za milisekundu všetku energiu bezmocní, nedokáže vyskočiť, bleskovo uhnúť alebo sa presúvať ako skejter a aktivovanie EDGE (ekvivalent bullet time) vám väčšinou úžitok neprinesie. Buď sa nestihnete zorientovať, presne zamerať alebo miniete cieľ úderom na blízko. Energia je mimoriadne dôležitá v bojoch s bossmi, ktorí útočia vo svorkách a radi vás vyčerpajú a potom jedným úderom pošlú do šrotu. Naopak váš útok na blízko im nikdy nespraví ani škrabanec. Nespravodlivosť a frustrácia vytvárajú výzvu, ktorá nie je motivujúca, ale iritujúca. Misie za Dylana sú na druhej strane výsmechom 3rd person akcií, ktoré sú svetelné roky pred systémom, aký predvádza Front Mission Evolved.

Front Mission Evolved je navrhnutý podľa starého dizajnu a pôsobí na dnešnú dobu mimoriadne obstarožne. Neinovuje, len predkladá tuctovosť, nevyladenú hrateľnosť a ignorovaný multiplayer so štyrmi módmi. Akcia naprieč celou hrou trpí hľadaním ideálneho pomeru moci a krehkosti ovládaného stroja. Neohrozený je tak len Dylan, ktorý dokáže poslať robota tromi riadenými strelami behom sekundy k zemi, ale wanzer kým namieri ten trojtonový kanón, je už dávno po konflikte.