Pôvodná stolová hra a univerzum Das Schwarze Auge alebo The Dark Eye sa už v minulosti stali podnetom pre kvalitné RPG. Dokonca posledný kúsok v sérii známej aj ako Realms of Arkania sa u nás objavil ako prvá profesionálne nadabovaná hra v českom jazyku. Starí harcovníci si určite radi zaspomínajú na Stíny nad Rivou. V roku 2008 sa v tomto univerze zabývali aj vývojári z Radon Labs. Drakensang: The Dark: Eye zaznamenal priaznivé ohlasy a tak vývojári opäť vstúpili do tej istej rieky. A preto sa teraz znovu pozeráme do čierneho oka, kde tentoraz sledujeme, ako plynie rieka času.

Nový Drakensang sa už hodnú chvíľu povaľuje na trhu v nemeckom jazyku a konečne dostala priestor aj anglická verzia. A dokonca aj počeštená, ktorú sme dostali do rúk aj my. Po pobyte v Aventúrii môžem skonštatovať, že preklad je na slušnej úrovni. Len reči postáv mimo hlavných dialógov obsahujú zbytočnú identifikáciu hovoriaceho. Keď niekomu nad hlavou poletuje text, každému docvakne, ktorá osoba to hovorí. Inak práve v týchto momentoch cítiť negatíva okresaného anglického dabingu. V nemeckej verzii totiž majú byť aj tieto pasáže nahovorené, v anglickej sa však obmedzujú na hluchý text. Cítiť to a hra stráca niečo z atmosféry.

Dej hry je vlastne rozprávaním starého trpaslíka, ktorý sa v spomienkach vracia do minulosti. Nostalgický príbeh odkrýva osudy trpaslíka a jeho priateľov. A predovšetkým mladého hrdinu, ktorý sa nechtiac pripletie do víru udalostí, aby sa nakoniec stal ich dôležitou súčasťou. Určite vám už došlo, že týmto najdúchom ste vy. Úvod dobrodružstva vás zastihne na lodi na ceste za svojim majstrom (závisí od výberu povolania postavy). Trochu sa oťukáte a potom vás niekto ťukne do hlavy a nadviažete prvý kontakt so svojskou skupinkou dobrodruhov. Onedlho sa stanú vašou permanentnou súčasťou a zaradia sa aj do vašej bojovej družiny.

Pri putovaní vás adoptovaní spoločníci neraz upozornia na rôzne možnosti postupu. V takých chvíľach sa prejavuje najmä ostrý kontrast medzi agresívnym trpaslíkom Forgrimmom a opatrným zlodejom Canom. Malý, ale silný mužík, chce všetko riešiť bezhlavo a hrubou silou, Cano má na veci triezvejší pohľad a volí opatrnosť a precíznosť. Dobre si zvážte, koho postup schválite. Zlé rozhodnutie sa totiž niekedy vypomstí. Napríklad pri hľadaní veliteľa pevnosti trpaslík trvá na priamej ceste cez hlavnú sálu. Druhý spoločník radšej odporúča prechod cez pivničné priestory. Keď už jednému z nich pritakáte, niet cesty späť. Hra vás prinúti ísť vybraným smerom a ak zistíte, že druhá forma by bola predsa len lepšia, musíte sa vrátiť k uloženej pozícii. Konkrétne na tomto mieste vás v hlavnej hale čaká niekoľkonásobná presila, a je veľmi nepravdepodobné, že zvíťazíte. Naopak postup okľukou je banálne jednoduchý a vôbec nie zdĺhavý.

Hráč má pod kontrolou všetky postavy v skupine. Neskôr si môže vybrať, koho vezme so sebou v aktuálnej lokalite, kam sa pohodlne transportuje vlastnou loďou. Na lodi sa okrem spoločníkov dajú odkladať aj veci, ktoré by zbytočne zaťažovali inventár. Pri postupe s tímom je možné ovládať ľubovoľného hrdinu a ostatní ho nasledujú. Dajú sa kontrolovať aj všetci členovia naraz. Ovládanie myšou, prípadne niekoľkými klávesami na pohyb, je pohodlné. Menej praktické sú však pohľady kamery, ktoré nie vždy vhodne sledujú pohyb hrdinov. Harmónia postáv sa však rozsype ako domček z karát pri vypuknutí boja.

Bitky sú na tom dosť zle a to aj napriek dobrej možnosti používať pauzu a každému naplánovať úkony. Príčin zlyhania je hneď niekoľko. Obmedzenie správania hrdinov na agresívne a defenzívne často nestačí. Zabudnite na odlákanie protivníkov jednou z postáv, ostatní parťáci vám budú neustále za zadkom, takže takáto taktika nefunguje. Útoky sú prevádzané extrémne pomaly. Postavy po každom výpade potrebujú niekoľko zdĺhavých sekúnd na ďalšiu akciu. Keď navyše niekoľkokrát za sebou minú protivníka, ktorý stojí hneď vedľa, začne vás to parádne iritovať. Keď sa náhle hrdina skláti na zem a umiera, aj keď má stále tri štvrtiny života, zrejme vás to zaskočí. Keď obyčajný strážnik sám porazí dvoch zo štyroch hrdinov v skupine a oni ho sotva škrabnú, začnete si búchať hlavu o stôl. Keď o minútu neskôr tí istí hrdinovia bez problémov zničia krakena, pochopíte, že vy nie ste neschopný pako, ale vývojári niečo pokašľali. Nepriatelia sú skrátka zle vyvážení, boje ťažkopádne, AI zúfalá.

Hlavne otupujúce boje môžu za výrazný pokles kvality celého produktu, ktorý by inak zdravo mohol konkurovať napríklad aj RPG Dragon Age. Ale kazy si všimnete aj pri iných aktivitách. Zlodej s nižšou schopnosťou odstraňuje pasce s väčšou úspešnosťou ako skúsený špión. Vylepšovanie základných atribútov postavy univerzálnymi skúsenostnými bodmi je trochu zmätočné. Je pravda, že hra prísne vychádza z pravidiel stolovej hry, ale tento systém zjavne vo videohre nefunguje celkom korektne. Akoby tvorcovia len slepo použili algoritmy a neunúvali sa hru otestovať, či to dostatočne dobre funguje v praxi. Chvíľami som mal dokonca pocit, že vývojársky tím mal v sebe záškodníka od konkurencie. Niekoho, kto dehonestuje prácu iných, úmyselne kazí a sabotuje dobre premyslený koncept. Inak si neviem vysvetliť, prečo hra systematicky hádže hráčom polená pod nohy a snaží sa ich odpudiť.

Drakensang: Rieka času je mierne rozporuplná RPG. Na jednej strane precíznosť a zmysel pre detaily, ako je štruktúra rôznych zranení postáv, brúsenie zbraní, posilňovanie kúziel, výroba predmetov a osvojenie množstva aktivít od učiteľov. K tomu pekná štýlová grafika a jedinečný dizajn prostredí. To všetko premyslené do najmenších detailov. A predsa miestami vo veľmi nešikovnom prevedení, ktoré irituje hráča.

Napriek kritike hru odporúčame, ale len hardcore hráčom RPG. Veľmi pomalý postup, ktorý vyžaduje veľké sústredenie a značnú dávku trpezlivosti, totiž nie každý predýcha. Mierne nedoladený obsah a nevyvážených nepriateľov by mali poľudštiť záplaty, ktoré sa už začínajú objavovať. Aj tak však Rieka času zostane len sústom pre fajnšmekrov. Pre tých to bude návyková RPG, v duchu kvalitných titulov z rokov minulých.