Nové značky to v hernom priemysle nemávajú zväčša vôbec ľahké. Ak sa do ich promovania nevrazí pekná kôpka peňazí, zákazníci radšej siahnu po „osvedčených“ tituloch s dlhoročnou tradíciou, ktoré častorkát žijú už iba zo svojej povesti. Presne kvôli svojej neznámosti a nedostatku prostriedkov na marketing zapadlo prachom už niekoľko skvelých hier. Namco Bandai rovnaký vlažný postoj zaujalo k Majin and the Forsaken Kingdom a nám už neostáva nič iné, iba zistiť, či sa skutočne jedná o diamant pokrytý hrubou vrstvou zeminy, alebo Majin skončí na smetisku dejín oprávnene.

Kedysi dávno napadlo Kráľovstvo záhadná pliaga. Mocnosti temnoty zaútočili tvrdo a bez zľutovania. Poslednou obrannou líniou pred úplnou skazou sa stal Majin, obrovský ale zároveň roztomilý ochranca kráľovstva s výzorom medveďa, rohami a zelenou záhradnou na svojom chrbte. Jeho lámaná angličtina, smutný hlas, občasné zakopávanie a padanie a natešené poskakovanie, keď mu prinesiete ďalší kúsok magického ovocia vám rýchlo prirastú k srdcu.

Minulosť Majina nie je práve veselá. V priamom súboji sa stretol v bitke so štyrmi generálmi temnoty, bojoval statočne, no nakoniec ho nepriatelia uväznili v magických okovách. Uväznenie strážcu trvá až do prítomnosti a každého, kto sa odvtedy odvážil temnote postaviť, stihol najkrutejší osud. Až do dnes, keď sa voči útrapám svojej krajiny rozhodol bojovať mladý bezmenný zlodej. Jeho prvou úlohou je nájsť cestu k uväznenému Majinovi a oslobodiť ho, to je však iba začiatok dlhej cesty, ktorú musí netypická dvojica v ceste za znovuzískaním kráľovstva prekonať. 

Dlhý pobyt Majina vo väzení oslabil. Disponuje iba zlomkom svojich predchádzajúcich síl a tak ak chce Teotl (také meno dal chlapcovi strážca) pomýšľať na úspech, musí sa najprv o svojho nového priateľa postarať. Rohatý medveď kedysi vládol silami vetra, blesku, ohňa a kryštálov, lenže štyria generáli ho o nich pripravili a vy iste tušíte, že práve získanie týchto štyroch magických síl a následne porazenie generálov temnoty bude vašou hlavnou úlohou.

Koncept hry je založený na kombinovaní akčných pasáži a puzzlov. Jednotlivé levely sú navrhované ako samostatné oblasti pospájané chodbami, pričom „arény“ sú striedavo vyplnené súbojmi alebo menšími či väčšími logickými úlohami. Množstvo hádeniek súvisí s Majinovimi magickými schopnosťami a nanešťastie si dizajn levelov vyžaduje neustále vracanie sa tam, kde už ste raz boli, akurát že tentokrát sa s novonadobudnutými silami dostanete o krok ďalej. Globálna mapa tak po pár hodinách zobrazuje množstvo preskúmaných oblastí, ale tiež zamknutých dverí, ku ktorým sa po čase budete musieť vrátiť. Backtrackingovú nemoc sa snažili autori vyliečiť teleportami, tých je však málo a navyše sa k nim dostanete po cca 5 - 6 hodinách dobrodružstva (čo je zhruba polovica hernej doby). 

Logické hádanky priamo sú priamo ušité schopnostiam Majina. Zo začiatku vás zo svojho chrbta môže vyhodiť na vyššie položené miesta, neskôr dokáže mocným dychom rozhýbať sudy, aby po nich Teotl mohol preskákať na nedostupné miesta. Poradí si tiež s katapultmi, ktoré pri správnej kombinácii munície a závaží dokážu prestreliť oslabené múry a uvoľniť tak cestu k páke blokujúcej dvere. Obor taktiež vo svojich ústach prenesie dostatok vody na spustenie mlynského kolesa či naplnenie sudov. Ako budete postupne nachádzať magické ovocie sprístupňujúce jeho ďalšie schopnosti, Majin si napríklad poradí s elektrifikáciou rozvádzačov, absorbovaním ohnivých stien alebo zapaľovaním výbušnín. 

Hádanky nepatria k tým najzložitejším, stačí sa poriadne pozrieť na dizajn levelu a riešenie sa načrtne samo. Teotl dokáže v obmedzenej forme svojho priateľa kontrolovať, vie mu povedať, že ho má nasledovať, zastať, otvoriť dvere či vystreliť z katapultu. Puzzle teda tvoria kombinácie pohybových a magických elementov. Najprv treba rozmiestniť elektrické „vodiče“ tak, aby obor mohol bleskami zapáliť motor, potom sa presunúť na výťah, následne nechať obrovského strážcu rozfúkať pohyblivé platformy a cesta k páke je na svete.

Pozor ale na drobný problém s ovládaním, konkrétne so skákaním. Postava nereaguje tak, ako by mala a častokrát budete aj banálnu prekážku preskakovať viackrát, čo vedie k frustrácii. U mňa osobne to pri x-tom preliezaní všetkých prekážok a nezvládnutí finálneho skoku končievalo aj prívalom nepekných slovíčok smerom k Teotlovi, Majinovi a individuálne každému zamestnancovi Namco Bandai. Napriek tomu riešenie puzzlov baví, autori sami seba príliš nekopírujú a tak aj keď niekedy si pomáhajú rovnakými postupmi, vždy vás dokáže prekvapiť nový problém (najmä vďaka postupne sa odomykajúcim schopnostiam strážcu kráľovstva).

Zatiaľ sme hovorili viac o magickej bytosti a Teotl, ktorého v hre priamo ovládate, je v úzadí. Neprávom. Chlapec je Majinovi najmenej rovnocenným spoločníkom a bez jeho mozgu by sa nepohli ani v prvej miestnosti. Okrem mozgu však pri hraní Forsaken Kingdom budete potrebovať aj rýchle prsty, pretože nepriatelia na vás čakajú na každom kroku.

Či už to budú obyčajní bojovníci s mečmi, lietajúce beštie, zmutovaní štvornohí predátori, stacionárne vežičky a ďalšia temnotou infikovaná háveď, Majinovi to v boji ide o niečo lepšie ako Tetlovi. Čiastočne je to logické, pretože je niekoľkonásobne väčší a silnejší ako chlapec, no svoj podiel má na tom aj plytký súbojový systém. Teotl zvláda iba jeden úder a jedno kombo a súboje preto takmer okamžite prestávajú baviť. Do klbka nepriateľov je totiž jednoduchšie poslať Majina s príkazom Attack, než sa snažiť o nie príliš efektný (a najmä efektívny) šermiarsky súboj. Úplne ideálne je len z diaľky sledovať, či sa obrovi niekto nedostal na chrbát a prípadne byť mu k dispozícii v pravý čas na spustenie finiša.

Priame súboje Toetlovi príliš nejdú, svoje pošramotené renomé tak aspoň čiastočne napravuje v stealth pasážach. Keď sa vám podarí za nepriateľa prikradnúť, skoncovanie s jeho existenciou je potom už iba otázkou stlačenia jedného tlačidla. Takéto „brutálne“ útoky zo zálohy sú v podstate jediným prejavom implicitného násilia, okrem nich hra pôsobí rozprávkovo a celkom milo, za čo vďačí aj výbornému soundtracku. Keby tvorcovia dokázali použiť ešte bohatšie prostredia, detailnejšie modely a ostrejšie textúry, výsledok by bol fantastický. Takto je dojem z grafiky trochu rozpačitý, niektoré lokality sa podarili, iné menej a ako celok pôsobí vizuálny kabátik skôr priemerne.

Puzzle a akčná časť hry sú ešte veľmi jemne okorenené RPG prvkami. Obe hlavné postavy časom mocnejú, zlepšuje sa aj ich vzájomný vzťah čo má za následok sprístupnenie nových spoločných útokov. Toetl navyše dokáže v checkopintoch meniť svoje oblečenie, ktoré vylepšujú určité atribúty (odolnosť voči útokom a podobne).

Nechcem znieť príliš pesimisticky, ale Majin zrejme skončí tak ako sme to predpovedali v úvode tejto recenzie. A pritom to nie je vôbec zlá hra, iba by potrebovala niektoré detaily doladiť, obrúsiť škaredé hrany a z obyčajného kameňa by sa mohol stať diamant. Žeby v Majin 2?