Desaťročie právnych naťahovačiek je konečne za nami a hráči môžu jasať! Tretia časť Marvel vs. Capcom sa konečne prebojovala na naše obrazovky, aby všetkým predchádzajúcim siedmym Versus hrám ukázala, kto je právoplatným novým kráľom. Pre mnohých je hra najočakávanejšou bojovkou roka a rovnako aj jedným z killer titulov tohtoročnej jari. Podarilo sa autorom naplniť tieto nemalé očakávania, či sa v najbližších rokoch Capcom spolu s Namcom ľahko prekoná? Meno tu už je, potenciál tiež.

Pred hrou na hráča priam kričí výrazný nápis varujúci pred intenzívne blikajúcim obrazom a pre epileptikov agresívnym vizuálom. Dokonca autori aj odporúčajú konzultáciu s lekárom. Jedným dychom však treba dodať, že im musíme dať za pravdu. Hra beží na dobre známom engine MT Framework (Resident Evil 5, Lost Planet 2, Dead Rising 2), no nepodobá sa na nič, čo sme tu doteraz na ňom videli. Samozrejme, celá štylizácia sa podmieňuje komiksovému nádychu a určite nájdeme mnoho spoločných znakov aj s dobre známou sériou Street Fighter taktiež od Capcomu. Aj napriek tomu je však Marvel vs Capcom 3 po grafickej stránke unikát. Ponúka totiž najväčšiu hustotu efektov na jeden snímok. Pestrofarebnosť prostredí a postáv je priam očarujúca, treba však dodať, že tu hádam neexistuje jediný pohyb, ktorý by nebol sprevádzaný aspoň maličkým efektom a pri kombách alebo nebodaj špeciálnych útokoch sa všetko len a len umocňuje. Ako celok pôsobí jednoducho výborne, aj keď na dostatočné zhodnotenie mi nepostačuje slovná zásoba, treba to jednoducho vidieť na vlastné oči.

Od úvodu uchvacuje Marvel vs Capcom 3 aj prezentáciou, pričom obzvlášť úvodné intro vás posadí na zadok. Niekoľkonásobne. Vynikajúci strih, perfektné zábery, dynamika a neuveriteľne dobrá animácia. Jediné, čo mu chýba, je akékoľvek oboznámenie s príbehovým pozadím. To si však uvedomíte až po niekoľkých hodinách hrania, no k tomu až neskôr. Dôvod vzájomného nakopávania sedacích svalov medzi najobľúbenejšími postavami dvoch univerz nie je nijak zvlášť prepracovaný, čo nie je veľká chyba, ale autori si predsa len mohli dopriať viac času ako jedno kolo pri pive. Doctor Doom a Albert Wesker sa rozhodli podmaniť si vlastné svety a tak si na pomoc prizvali to morálne najhoršie, čo mali po ruke. Nepočítali však s tým, že sa objaví Galactus, ktorý takto vlastne dostal dva svety na striebornom podnose. A zabrániť mu v tom môže iba hráč v koži niektorého z hrdinov Marvelu a Capcomu. Čo sa týka deja, tak odfláknuto pôsobia aj ending videá jednotlivých postáv. Nesú sa v komiksovom štýle, no v tejto oblasti hru do vrecka schová akákoľvek iná bojovka s väčším rozpočtom.

Systém hry v základe vychádza z predchádzajúcich titulov Marvel vs. Capcom a SNK vs. Capcom, teda bojov tag-teamov pozostávajúcich z troch postáv, ktoré si hráč zvolí, môže medzi nimi ľubovoľne prepínať a aj spoločne viazať útoky do komb, prípadne si druhou postavou vypomôcť vo forme protiúderu. Tento systém však hra doťahuje do dokonalosti a tak môžem s čistým svedomím prehlásiť, že v tomto smere nemá na trhu konkurenciu. Slová chvály treba sypať aj na dobrú odozvu, ktorá je v tomto type hier kľúčovou.

Zámerom autorov bolo priniesť Marvel vs Capcom 3 aj novým hráčom, pričom si však nechceli znepriateliť dlhoročných fanúšikov, čo sa im aj pomerne dobre podarilo. Môžu za to až dve ovládacie schémy. Normal je mierne zjednodušená oproti predchádzajúcej časti, ktorá ponúkala štyri tlačidlá pre útoky v dvoch skupinách. Tentoraz ruky zaťažíme len tromi tlačidlami pre štandardné útoky, ktoré umožňujú výrazne lepšiu orientáciu sa v ovládaní, no náročnejšie kombá môžu spôsobovať zo začiatku menšie problémy. Ovládanie rýchlo prechádza do krvi a po prvom dni už smelo prechádzate Arcade režimom s rôznymi postavami. V krátkosti by sa dala hra veľmi presne charakterizovať frázou „Easy to learn, hard to master“. Teda ovládať sa ju naučíte hneď, zvládnutie všetkého na vysokej úrovni, ako prezentujú tí najlepší hráči v multiplayeri, však zaberie veľa času a nervov, obzvlášť nováčikom. Oproti Normal schéme tá Simple umožňuje hráčom úplne jednoduché viazanie základných komb a všetky pohyby sa dokonale naučíte behom malej chvíľky. Daňou je obmedzenie katalógu pohybov a k pokročilejším sa s touto schémou nedostanete.

K tomu všetkému si ešte treba pripočítať aj výber z 2 - 3 útokov pre postavy a špeciálne útoky, ktoré ako sú špeciálne, tak sú aj efektné a často sa v dianí na obrazovke ani nestihnete zorientovať. Lasery, výbuchy, lietanie, hyper a vzdušné kombá sú základom, ktorý sa musíte naučiť ovládať. Stále máte málo? Výsledkom šikovných prstov a tímovej spolupráce sú často niekoľko sekúnd dlhé útoky počítajúce neraz 70 úderov, čo je skutočne nevídané a aj vďaka tomu ide o najlepšie hrateľnú bojovku za posledné obdobie. Všetko je rýchle, svižné, nenechá vás chvíľku oddýchnuť, pričom sa koncentruje na útok ako obranu. Asi najvýraznejší defenzívnym elementom v hre je X-Factor. Ten sa dá použiť jednorazovo počas jedného súboja, všetkým postavám doplní takú časť energie, ktorú ešte úplne nestratili. Postava sa vtedy obklopí červenou aurou, ktorá ešte viac rozšíri paletu efektov v súbojoch.

Ponuka pre osamelého hráča nie je nijak zvlášť oslnivá, až by sa mohlo zdať, že je len prípravou pre multiplayerové súboje s tými najlepšími. Štandardne je v ponuke Arcade režim, ktorý pred vás stavia trojice súperov v arénach, cez ktoré sa musíte prebojovať až k súboju so záverečným bossom, ktorým je, samozrejme, ničiteľ svetov Galactus. Tréning je veľmi užitočný, ak sa snažíte dokonale naučiť aj všetky pokročilé techniky, ku ktorým vás hra inak sama neprinúti. Vo Versus režime aspoň virtuálne nakopete vedľa sediacu osobu a môžete si slušne otestovať natrénované taktiky. No a nakoniec to najhoršie a najzbytočnejšie, čím je Mission režim. Ten obsahuje sériu špecifických misií pre každú postavu. Problémom je nezáživnosť, nakoľko spočívajú len v plnení komb a útokov a motivácia, ktorou môžu byť snáď len achievementy alebo trofeje. Shadow mode do hry ešte len pribudne formou DLC a bude pozostávať z challengov proti špeciálne naprogramovaným AI súperom. Po istom čase hrania však pomaly zistíte, že v offline vás nemá čo motivovať. Vtedy je čas presedlať na Online.

Ten ponúka Ranked a Player zápasy proti súperom z celého sveta, pričom treba obzvlášť pochváliť stabilitu kódu, pri dobrom pripojení nezaznamenáte lagy a dokonca ani padanie hry. Aktuálne sa Marvel vs Capcom 3 nachádza vo verzii 1.01, čiže veľa opráv ešte ani nebolo treba. Bohužiaľ je tu však jeden obrovský problém, ktorý výrazne znižuje výsledné hodnotenie. Kód je stabilný počas samotnej hry, nájsť však Ranked zápas je neuveriteľný kríž (testovaná bola PS3 verzia). Hra vám len sucho oznámi chybovú hlášku a súpera môžete hľadať znova. Player zápasy týmto nedostatkom netrpia.

V Marvel vs Capcom 3 narazíte na solídnu ponuku postáv, je ich spolu 36 (+ 2 formou DLC) a sú rovnomerne rozdelené do oboch svetov. Rovnako sú veľmi dobre vyvážené, žiadna nie je výrazne silnejšia ako ostatné a podľa štýlov si určite každý hráč vyberie. Každá má svoj ekvivalent v druhom univerze a naopak. Marvel ponúkol licenciu svojich superhrdinských es, medzi ktorými nájdeme podstatné zastúpenie X-Menov, Avengerov, no nájdu sa aj sólisti ako napríklad Super Skrull, či menej známy Dormammu. Čo sa Capcomu týka, tak tu majú najpočetnejšie zastúpenie postavy zo série Darkstalkers, no nezaostávajú ani typické bojové postavy zo série Street Fighter a za nimi nasledujú akčné stálice Chris Redfield alebo Dante z Devil May Cry. Arén na druhej strane je menej, ale ich počet je vyvážený kvalitou. Sú rôznorodé, dynamické a veľmi príjemné na pohľad.

Marvel vs Capcom 3 je vynikajúco hrateľná bojovka pre každého, ktorá na trhu nemá obdoby a ani konkurenciu vo svojom štýle. Zaujme hneď na prvý pohľad a len tak skoro nepustí. Ponúka neopakovateľný vizuálny štýl, slušnú zvukovú kulisu, dokonca možnosť originálneho japonského dabingu a má cit pre detail. Vtipné unikátne hecovanie medzi postavami poteší rovnako ako výkrik „Get over here!“ po vystrelení ruky Spencerom zo série Bionic Commando. K tomu si prirátajte slušné množstvo bonusového materiálu v podobe artworkov a iných materiálov z pozadia vývoja. 

Recenzia verzie pre PS Vita: Ultimate Marvel vs. Capcom 3 sa vo svojom ultimátnom vydaní predstavila aj na handhelde PS Vita a to hneď počas launchu. Ide o najvernejšiu kópiu svojich predlôh z veľkých konzol. Zostala zachovaná rovnaká dynamická hrateľnosť a rýchle tagovanie postáv, vďaka ktorým je taká populárna. Taktiež máte možnosť pod svojimi prstami skrotiť všetkých takmer 50 bojovníkov v zbesilých kombo útokoch.

Bohatá herná ponuka a kvalitný online (tentoraz cez PSN aj Ad-Hoc) je doplnená o offline aj online režim Heroes & Heralds, v ktorom si vyberiete stranu, za ktorú chcete bojovať a v mini kampaniach buď bojujete o teritóriá sami, alebo sa postavíte živým súperom. Možnosti dotykového displeja sa pretavili do ovládania pohybu postáv, no jednak si touto formou skôr sami zavadziate.

Problémom ale je aj fakt, že spôsob ovládania často nestíha, či nie je práve najpresnejší. Menšie kompromisy poznamenali vizuálnu stránku, nakoľko si to vyžiadala mobilná verzia MT Frameworks enginu. Jedná sa však len o drobné detaily, ktoré neuberajú nič z komiksového čara hry. Ultimate Marvel vs.Capcom 3 sa na Vite nemá za čo hanbiť a rozhodne prichádzajúce tituly nebudú mať jednoduché zosadiť ju z trónu v tomto žánri.