Bolo by jednoduché napísať, že Patapon 3 je najlepšia z trojice. Ku krátkemu verdiktu by sa nalepila pekná známka a spolu s jednookými potvorkami by sme odpochodovali skoliť po tisíci raz draka. Bolo, lenže nie je. Patapon 3 je unikátna rytmická akcia kombinujúca neskombinovateľné do tak hrateľného celku, že je jej ľahké podľahnúť, prepadnúť čaru, ale dokáže aj poriadne znechutiť. Hra je totiž tak komplexná, že všetky tie štatistiky pretekajú cez okraj malého displeja, inými slovami, prerástla svoju domovskú platformu.

Pyramid nič z obsahu neuberá, ale pridáva a bez ohľadu na vašu históriu vás rovno hodí na prvé bojisko, kde nebudú padať malé potvorky, ale monštrá. Krst ohňom okamžite ocenia ostrieľaní šamani, ktorí si z dvojky prenesú aj uložené pozície so surovinami a predmetmi. Štart je raketový a ešte rýchlejší je pád a vytriezvenie, že toto nebude tak jednoduchá jazda pripomínajúca pochod skautov na turistickom chodníku smerom k posedu. Patapon 3 je ťažká, preťažká skúška nervov a trpezlivosti. A ako u každej mimoriadne tuhej hry, aj tu platí, že ak prekuknete herný systém, všetko je jednoduché, všetko je až príliš priehľadné a ľahko čitateľné. Lenže než sa tak stane a vôbec, či k tomu dôjde, je otázkou desiatok hodín.

Challenge everything

Herný systém sa v Patapon 3 vôbec od predchodcov nezmenil, stále pomocou štyroch tlačítok vyťukávate (bubnujete) príkazy do rytmu spievanej skladby a komandujete jednooké príšerky – pataponov. Funguje na jednotku, dokonca si necháva rezervu aj pre falošné tóny, ak udriete mimo rytmu. Vo fever móde, horúčkovitom tranze, nie je problém zotrvať, lenže ak neťukáte do rytmu, prichádzate o aktiváciu špeciálnych útokov previazaných na class hrdinov ako aj aktivovanie súper útoku – summona. Dôraz na presnosť a rytmiku je tak väčší a je nevyhnutný k zdolaniu väčších nepriateľov.

Na bojiskách sa totiž zomiera často, stačí jedna chyba a celý batalión s plným životom padne po jednom výpade. Vyťukávanie obrany, vyčkávanie, chargovanie útoku, skoky (áno, pataponi vedia už aj skákať), stiahnutie sa v pravej chvíli z bojovej línie, vyžaduje dokonalé prečítanie nepriateľov a to zase bez systému pokus-omyl nejde. Opakovanie rovnakých úrovní nemusí hneď viesť k frustrácii, každý neúspech je odmenený skúsenostnými bodmi, takže aj po výprasku sa pataponi vylepšujú, ale z bojiska si neodnesú lup.

V Patapon 3 je drvivá väčšina bojísk posiata bossmi, drobizg v podobe diel chŕliacich snehové gule, šíkov lukostrelcov alebo kopijníkov len dotvára kulisu majestátnych stretov, pre ktoré sa mimoriadne hodí kooperácia. Hra tak v mnohom pripomína systém Monster Hunter. Už nejde ani tak o likvidáciu armád, ale kynoženie monštier ukrytých aj v niekoľko poschodových vežiach či niekoľko úrovňových dungeonoch. Pozitívnou správou je, že jednotlivé levely môžete navštíviť viackrát, ale pre cenný loot, zbrane či raritnú zbroj musíte ísť vpred. Za výzvou.

Elementárne komplikácie

Najväčšou zmenou oproti predchodcom je manažovanie iba štyroch hrdinov, ktorí tvoria celú vašu armádu, ak nepočítame bezbranného zástavníka. V Patapon 3 už hráč nevystupuje ako božstvo, ale preberá postavu jedného z hrdinov. Mohlo by sa zdať, že manažment je tak rýchlejší, jednoduchší, menej komplikovaný, ale opak je pravdou. Zvyšovaním levelu sa pre každý druh hrdinu odomyká nový class (povolanie), každý class má potom vždy inú sériu skillov rozdelených na pasívne a aktívne. A to nie je všetko, každý class nosí inú výbavu, potrebuje iné zbrane a aby toho nebolo málo, pre napredovanie si potrebujete zostaviť ideálny tím, aby sa hrdinovia medzi sebou dopĺňali – tanka liečiť, zástavníka brániť a z diaľky páliť ohnivé šípy. Na papieri to vyzerá jednoducho, ale hra vás necháva v neistote, neviete, čo vás čaká ani čo sa stane, ak zmeníte class alebo ak sa zbavíte všetkých okrem používaných zbraní.

Aby sa všetko ešte skomplikovalo, tak nepoužívané classy zostávajú na rovnakom leveli, na akom ste ich odomkli, takže s nimi sa musíte vrátiť o pár levelov vzad, vytrénovať ich a neskôr ich odložiť, pretože sú nepoužiteľní a nemáte pre nich zbrane. Tie sa dajú opäť upgradovať, meniť aj rozoberať na suroviny a tie použiť inde. Loot je v Patapon 3 poschovávaný v truhliciach (drevené, bronzové, strieborné, zlaté, vyšperkované), podľa ktorých sa dá identifikovať dôležitosť predmetu. Grindovať sa oplatí a musí, vždy je do čoho investovať a čo upgradnúť. 

Patapon 3 po prvej hodinke cez sito pustí iba ostražitých, ale pocitu stratenosti sa nezbavíte ani po niekoľkých hodinách. Štatistiky sú neprehľadné a napriek tomu, že každý level aj nový kus zbroje okamžite uvidíte, nebudete si celkom istí, čo všetky tie čísla znamenajú a či im pri malých hodnotách venovať pozornosť alebo sa radšej vykašľať na odolnosť voči mrazu. Keď budete na ľadových pláňach mrznúť na každom kroku to pochopíte. Experimentovanie, zostavovanie, skladanie, opakovanie levelov a piplanie svojej štvorice je nezastaviteľný proces. Ak mu raz prepadnete, už niet cesty späť.

Diagnozá: hypnóza

Podobne ako predchodcovia ani trojka nemá pauzu (pokiaľ si ju neodomknete v podobe skladby), akonáhle vstúpite na bojisko, musíte ísť vpred. Hrateľnosť napriek všetkému je hypnotická, aj po dni-dvoch odriekania, že ju už nikdy nebudete hrať, vás k nej pritiahne zvedavosť a ten nepokoriteľný level sa pokúsite zdolať inou taktikou. Patapon 3 má nepopierateľné čaro, grafická stránka používa viacej vrstiev na pozadiach, plynule prechádza z dňa do noci, ale aj z jednej klimatickej zóny do druhej, ktoré sa takisto podpisujú pod výkonnosť hrdinov a efekty zbraní. Manipulácia s počasím je samozrejmá, rovnako ako zostavenie vlastného tímu vrátane emblému pre multiplayerové bitky, pre ktoré je hra stavaná. Bohužiaľ, vieme, v akom stave je poslednú dobu PSN. Drobným problémom je, že počas kooperačného prechádzania kampane levelujete iba hlavného hrdinu, zvyšok armády je vtedy mimo bojiska.

Patapon 3 sa snaží ukázať svoju krajšiu stránku hneď od začiatku, zvuk bubnov je silnejší a mocnejší ako kedykoľvek predtým, no než sa dostanete pod kožu komplexného herného systému môže sa ozvať stereotyp alebo frustrácia.