Určite poznáte situáciu, kedy si niektorú hru už pár dní po jej dohratí vôbec nepamätáte. SOCOM: Special Forces do tejto skupiny v mojom prípade neplatí. Čiastočne za to môžu samozrejme kvality titulu, o ktorých sa dočítate nižšie. Hlavný dôvod „nezabudnuteľnosti“ je ale odstávka PSN, ktorá spôsobila, že ma hra mátala aj v snoch. Kedy si vyskúšam co-op? Kedy dám pár zápasov v multiplayeri? Zabije ma Spacejunker za nedodanie textu zajtra alebo až pozajtra? Zipper, samozrejme, za vzniknutú situáciu nemohol, Sector taktiež nie a tak disk SOCOM trčal nehybne v mechanike viac ako 20 dní.

Sony si nakoniec s hackom poradila, PSN služby znova ožili, hráči sa vrátili online a my sme sa mohli vrhnúť do multiplayerových bojov. Dobrou správou je, že na rozdiel od poslednej časti série (Confrontation) sa môžete tešiť na plnohodnotný singleplayer. Príbeh je klasický a šablónovitosť z neho cítiť na hony. Osamotená jednotka piatich NATO vojakov sa kdesi v Ázii musí porátať s teroristami, zachrániť svetový mier, urovnať dlhy z minulosti a odhaliť zradcu vytŕčajúceho z radu už na prvý pohľad.

Oddiel zásahových síl NATO sa skladá z piatich členov, ktorým šéfuje Cullen Gray. Práve Cullen bude (prvou) hrateľnou postavou, na ktorú sa budete pozerať z pohľadu tretej osoby. Dve zvyšné dvojice plnia jeho príkazy a tvoria strelecké družstvá, vďaka ktorým sa dá pripraviť na nepriateľov pasca, dokážu spustiť kryciu paľbu, krížovú paľbu a vykonať ďalšie taktické manévre. Ovládanie dvoch družstiev naraz a v reálnom čase je pritom jednoduché a rýchle. Vystačíte si s d-padom, ktorým budete spolubojovníkov posielať do krytov za prekážky, označovať im ciele a spúšťať predpripravené akcie. Ak sa na ich priamu kontrolu vykašlete, poradia si celkom dobre aj bez vašich príkazov.

To je ale často práve problém, od SOCOM-u by sme očakávali viac taktiky a vďaka stavbe misií a relatívnej nezávislosti podriadených sa často hra zvrháva na čistokrvnú strieľačku. Hráč nie je nijak nútený využívať taktické možnosti a osobne som (na obtiažnosti normal) na svojich vojakov snáď okrem predposlednej misie viac-menej kašlal. Pritom misie ako také sú navrhnuté celkom zaujímavo, prostredia sa často menia a z mesta sa presuniete do džungle, prístavu, základne a podobne.

Prestrelky sú dynamické, nechýba im šťava, guľky svištia, sudy vybuchujú, vrtuľníky otravujú zo vzduchu – všetko je jednoducho tak, ako to máme radi. Akčnosť kompenzuje nedostatok taktiky, je teda na vás, ktorý štýl hrania preferujete. Osobne by som o niečo viac rozmýšľania skutočne iba privítal.

Prekvapenie nastáva, keď prvýkrát dôjde k výmene hlavného hrdinu a miesto neohrozeného bojovníka sa vám do rúk dostane sympatická aziatka s ostreľovacím preukazom, Park. Misie v podaní Park sú čisto stealth záležitosťou. Budete sa zakrádať za nepriateľmi, aby ste ich mohli omráčiť a odtiahnuť ich bezvládne telo do bezpečia tmavého tieňa. Pred vchodom do dobre strážených ubikácií si pomôžete nábojnicami nahádzanými na opačnú stranu, aby sa v pravý čas dostala k slovu ostreľovacia puška s tlmičom. Striedanie akčných a stealth misií funguje výborne a to aj napriek tomu, že občas to isté prostredie navštívite dvakrát. Najprv si misiu s Park predpripravíte a potom tam s veľkým bengálom vtrhnete v koži Cullena.

Príbehová kampaň vám vydrží na klasických šesť hodín, dobrou správou je postupné upgradovanie zbrojného arzenálu, ktoré vás môže prinútiť stráviť pri singleplayeri viac času. Pušky, guľomety, brokovnice a snajperky dostanú tlmiče, stabilizátory spätného rázu či väčšie zásobníky. Vizuálny kabátik má svoje korene v MAG-u, bol použitý rovnaký engine a je to vidieť. Grafika nepatrí k špičke, ale určite ju netreba extrémne kritizovať.

Dlho neprístupná multiplayerová časť sa delí do dvoch hlavných kapitol - klasické MP zápasy a co-op časť. Co-op umožňuje zobrať ktorúkoľvek mapu zo singláča, nastaviť na nej obtiažnosť, počet nepriateľov a hlavný cieľ misie (získať tajné dokumenty alebo zabiť všetkých nepriateľských dôstojníkov). Potom už si len pozvete kamarátov a bude na vašej šikovnosti, či sa s nastavenými parametrami dokážete popasovať víťazne. Tým však možnosti co-opu končia, chýba prepojenie misií, chýbajú rebríčky, porovnávanie dosiahnutých výsledkov alebo iná forma motivácie (až na odomykanie zbraní).

Čo na hĺbke stráca kooperatívny mód, doháňa multiplayerová ponuka. SOCOM ponúka všetko, na čo sme zvyknutí z minulých čias, vrátane množstva herných módov a podpory komunitných funkcií (klany, súťaže atď). Až 32 živých oponentov sa stretne na bojisku v jednom z hlavných režimov: suppression (teamový deathmatch), Bomb Squad (zaujímavá variácia na tému odstráň bombu), Uplink (CTF) a Last Defense (obsadzovanie sektorov mapy). Zipper takmer všade zakomponoval možnosť upraviť si niektoré pravidlá podľa seba. Tiež rozhodne treba spomenúť kariérny postup či upgradovateľné zbrane, ktoré vás k SOCOMu pripútajú na ďalšie hodiny.

V štúdiách Zipper asi víťazoslávne ohňostroje strieľať nebudú, no na pripitie pohárom šampanského a pochvalné potľapkanie po pleci to bude stačiť. SOCOM sa týmto dielom vracia medzi slušné akcie s prímesou taktiky. Singleplayer a multiplayer tvoria vyvážený pomer, čo nebývalo zvykom. Keby ešte autori popracovali na hĺbke co-op režimu, mohli sme mať na stole veľmi extrémne príjemné jarné prekvapenie.

Pozn.: hra natívne podporuje ovládače Move, pri recenzovaní však nebol použitý.