Ak by Cabela's Dangerous Hunts 2011bola len ďalším obyčajným, aj keď nie priamo typickým simulátorom, asi by nemalo veľký zmysel o nej písať. Podobne ako simulátory rybárčenia, randenia, zabíjania komárov či bagrovania, predstavuje simulátor poľovačky vlastne bizarný kus herného softvéru, po ktorom siahnu okrem ortodoxných fanúšikov azda len ľudia, ktorí vyhľadávajú netypické, netradičné videoherné zážitky. Neviem, či je to v poriadku, ale platí to, herný mainstream je jednoducho kdesi inde.

Napriek tomu, alebo práve preto predstavujú takéto „okrajové", „menšinové" hry fantastické krátkodobé spestrenie, ktoré môže vo výnimočných prípadoch prerásť do dlhodobej posadnutosti, zvlášť ak hra so sebou prináša nejaké hardvérové spestrenie. A je to vonku, Cabela's Dangerous Hunts 2011 je sama osebe príjemná hra, niekoľký diel v USA veľmi populárnej série loveckých simulátorov, ale ak by práve táto hra aj na náš trh neprinášala Top Shot Elite, sotva by mala šancu výraznejšie sa komerčne presadiť. S puškou je to ale iné, s puškou je to čistá radosť, nakoniec, kto nikdy aspoň na chvíľku neprepadol žiadnemu lightgunu, vie o hrách veľmi málo.

Tým, čím sú Guitar Hero plastové gitary – zmyslom – tým je v Cabela's Dangerous Hunts 2011 práve Top Shot Elite, vypiplaný light gun, kopírujúci aspoň čiastočne tvar dlhej zbrane, žiadna pištoľ ako v prípade Neg Conu, ale poctivá ručnica, ktorú treba zaprieť do ramena. Mieri sa alebo priamo, cieľnikom, alebo cez kríž teleskopického zameriavača, ktorý sa nasadí na telo zbrane. K zbrani ale neskôr, až potom, ako sa vysporiadame s tým menej podstatným, s hrou Cabela's Dangerous Hunts 2011 samotnou. 

Simulátor poľovačky sa odohráva v dvoch základných hrateľných rovinách reprezentovaných módmi Gallery a Story. V Gallery ide o predovšetkým o streľbu na cieľ v rámci automatického prednastaveného pohybu v rozmanitých prostrediach. Účelom je vystrieľať „obrazovku" v stanovenom čase, respektíve strieľať dovtedy, kým ju skript naviazaný na čas, nie na počet zásahov, vymení. Strelec sa automaticky posunie na iné miesto, kde sa situácia opakuje. Na konci „úrovne" hra vyhodnotí úspešnosť a zaradí výkon do rebríčka. Je to viac menej mechanické a vskutku ide len a len o rýchlosť a presnosť. Aby však Gallery vydržala dlhšie, fungujú v rámci nej tri „podmódy", ktoré predsa len troška menia hrateľnosť.

Classic je vlastne tradičná arkáda, čosi, čo si pamätníci môžu pamätať zo staručkých lunaparkov, len vtedy to vyzeralo ako mechanická strelnica, v ktorej sa nestrieľalo na papierové ruže zastoknuté na špajdliach, ale na plechové terče v tvare zvieratiek. Tu sa strieľa v plenéry na rôzne druhy zvere. Druhý submód, Survival, ako naznačuje názov, je postavený na udržaní pozície. Vo vlnách sa na hráča valia zúriví zvierací predátori, absolútne bez pudu sebazáchovy mu idú po krku, chcú ho zničiť, zabiť, rozdriapať, roztrhať, a on ich buď stíha strieľať a prežije, alebo nestíha a končí. Tak do piatich minút maximálne.

Tretím submódom, v konečnom dôsledku asi najnudnejším je Trek, ktorý však, tento krát v rozpore s názvom, nie je pokojným výletom, túrou, spojenou s poľovačkou, ale dlhším Classic s vyšším dosiahnuteľným maximálnym skóre. Aby bol hráč aspoň trocha motivovaní, hra mu ponúka systém hodnotení, v ktorom podľa dosiahnutého počtu bodov – zásahov získava zlatú, striebornú alebo bronzovú trofej. Od začiatku ktoréhokoľvek z Gallery módov má hráč k dispozícii dve dlhé zbrane, ktoré treba podľa príslušných pokynov meniť. V zásade platí, že guľovnica s troma nábojmi v zásobníku je presnejšia na diaľku, ale má menší damage, a brokovnica – klasická dvojhlavňovka, ktorú treba pri nabíjaní zlomiť, vybrať prázdne nábojnice z hlavne a vložiť plné, je na blízko totálne likvidačná.

V podstate stačí jedna rana príslušným smerom a zviera ide dole ako ľahší kus. Na diaľku s ňou ale veľmi nemá zmysel strieľať, ak, tak iba do lietajúcej koristi. Divoké kačice napríklad padajú jedna radosť – hra dokonca od hráča pod hrozbou represie – uberá to body – vyžaduje, aby také a také zvery strieľal guľovnicou a také a také brokovnicou. Ešte že ich výmena je rýchla, veľmi jednoduchá a rieši ju priame kliknutie na tlačítko priamo z hry. Aby sa jednoduché a trocha monotónne hranie ešte trocha predĺžilo, jeho súčasťou sú všakovaké bonusy a obmedzenia – zväčša majú podobu ikoniek vznášajúcich sa nad pobehujúcou korisťou. A aby hra nebola zbytočne realistická a jej hranie nebolo frustrujúce, ďalšie lovecké finesy a vlastne aj realizmus hlavne pri prebíjaní nezohrávajú Cabela's Dangerous Hunts 2011 žiadnu zásadnejšiu úlohu. 

Druhým, omnoho zmysluplnejším a vôbec zásadnejším herným módom Cabela's Dangerous Hunts 2011 je príbehový mód nazvaný prozaicky Story. V ňom sa zmení ovládanie, hráč konečne získa kontrolu nad tým, kadiaľ sa bude pohybovať, pričom vo výsledku tu máme vlastne FPS strelecký simulátor, v ktorom sa namiesto navádzania cieľnika kurzorom na cieľ, respektíve klikania myšou normálne mieri. Pohľad hráča sleduje smerovanie zbrane, pohyb sa realizuje pravou páčkou, jej stlačenie odhali aktuálnu úlohu a tak ďalej. Začína sa v temnej minulosti úmrtím, ktorému sa možno dalo, a možno nedalo zabrániť a riešia sa v ňom ako rodinné vzťahy, tak veľké mužské témy, ako sú hrdinstvo, obetovanie či česť.

Hlavný hrdina príbehu Cole Rainsford sprvu ničím nepripomína ostrieľaného zálesáka, dokonca nie je isté, či dokáže dôstojne strieľať na cieľ. Po pár presných zásahoch prestane hrdinova strelecká nekompetentnosť zohrávať úlohu a príbeh môže vypuknúť naplno. A treba povedať, že na hru, v ktorej ide predovšetkým o precízne presné strieľanie na cieľ, je celkom slušný. Jednak v jeho rámci dáva logický zmysel fakt, že lovecká hra vás potrebuje povodiť rôznymi prostrediami a lokalitami, jednak sa takto do hry dostáva princíp tradičných levelov. Veľmi rámcovo ide v Cabela's Dangerous Hunts 2011 o čosi podobné ako vo filme Lovci levov s Valom Kilmerom, treba brániť seba i nebohých domorodcov pred ľudožrútskymi zvieratami, ktoré navzdory svojej prirodzenosti neutekajú, hneď ako zavetria človeka preč z jeho dosahu, ale bežia presne opačným smerom, aby ho mohli napadnúť. Nie všetky a nie vždy, samozrejme, preto je hrateľnosť celkom pestrá. Sú tu stopovacie misie, v ktorých sa hojne využíva tzv. Hunter Sense – lovecký zmysel, misie v ktorých sa putuje z miesta na miesto a misie, v ktorých sa jednoducho kempuje, všetka aktivita je sústredená na strane divokých zverov. Jednoducho normálna FPS so všetkým čo k tomu patrí, vrátane pointy, ktorá síce veľmi nikoho neprekvapí, hru však veľmi dobre uzatvára a hráč má tak pocit, že aspoň raz a aspoň čosi sa vyriešilo.

Príjemnou povinnosťou je kooperatívny mód a masívna online podpora, to sú však všetko veci, ktoré dnes už pokladáme za štandard a bolo by škoda plytvať na ne slovami. Lebo k tomu jedinému, prečo Cabela's Dangerous Hunts 2011 ÁNO a NIE, k tomu sme sa stále ešte poriadne nedostali. Nie je to zlá hra takto sama osebe, ale ani výnimočná, Cabela's Dangerous Hunts 2011 je vec, ktorá by sa dala celkom obísť, ale nedá sa, lebo práve skrz ňu sa distribuuje Top Shot Elite, periféria, ktorá pevne verím, dá zmysel nielen tejto hre, ale aj mnohým ďalším. Ide o plnohodnotný ovládač, ako povedzme v prípade motorovej píly pre Resi 4, navyše rovnako elegantný a štýlový.

Tvoria ho bezdrôtový snímač, ktorý sa umiestni nad, alebo pod telku, kamsi k Eye Toy kamere a Kinectu, spúšťa na jednu, až tri hodiny - je totiž napájaný tužkovými baterkami a automatickým vypnutím po uplynulom čase sa predíde zbytočnému plytvaniu šťavy a samotná zbraň, ktorá síce na prvý pohľad vyzerá ako lacná plastová hračka, keď z nej ale človek prvý krát vystrelí, respektíve nie keď vystrelí, ale keď prvý krát reloaduje, alebo sa do nej hneď zamiluje alebo je to človek bez srdca. Kalibrácia, citlivosť, nastavenia, to všetko je super, dokonalým kúskom ale Top Shot Elite robí čosi iné.

Pohyblivé predpažie. Ten pohyb a ten zvuk, nič štýlovejšie neexistuje. Hore dole, cvak, cvak, jeden úsporný pohyb, prázdna nábojnica upustila komoru, plná zaujala jej miesto a čaká na ťuknutie kohútika. Paráda, paráda, pri ktorej sa človeku zo zreteľa strácajú rozumné argumenty a chce spievať a tancovať od radosti. Toto sa bude predávať ako teplé pečivo, a ak nie, tak to bude chyba len a len predajcov, momentálne som plne presvedčený o tom, že kto Top Shot Elite vyskúša, nebude už chcieť hrať strieľačky s ničím iným.