Mercenaries 3D zlyhávajú už v úvode. Prezentácia je biedna, akoby sa ani nechcel predať, či upútať hráča v momente, keď vloží kartridge do konzoly. Až príliš strohé menu s minimom položiek je len ďalšou predzvesťou sklamania. Kto očakával plnohodnotný kompletný titul, ten má tentoraz smolu. Žiadna kampaň, dokonca sa autori medzi sériu misií ani nesnažili vložiť nejaké príbehové pozadie. Niekto by mohol namietať, že aj populárna séria Left4Dead má kampaň založenú na podobnom princípe série misií plných prihlúplych nemŕtvych. Kde však nie len séria od Valve, ale aj niektoré iné zombie vyvražďovačky pôsobia dojmom komplexného celku, tam Mercenaries 3D pôsobí ako nesúrodý mix všetkého, čo mali v Capcome poruke.

Samozrejme, že Mercenaries 3D len vychádzajú zo známeho režimu zo štvrtej a piatej časti série, akurát niekto zabudol, že tento režim bol len doplnkom a samotná hra poskytovala aj príbehové pozadie pre režim. Nikto teda nevie prečo, ale máme tu k dispozícii osem rôznych postáv (Chris Redfield, Claire Redfield, Jill Valentine, Albert Wesker, HUNK, Jack Krauser, Barry Burton a Rebecca Chambers), ktorých úlohou je vystrieľať všetko, čo sa hýbe. A to je asi tak všetko. Bohužiaľ. Možno by to nebol až taký problém, keby aspoň akčná zložka nepokrivkávala, ale ako ste už asi správne vydedukovali z textu, ani to nie je žiadna sláva.

Mapy, po ktorých popreháňate spomínané postavy, sú tiež len vystrihnuté z módov Mercenaries zo štvrtej a piatej časti. Africká osada plná nakazených (presne tá, kde ste bojovali s Executionerom), bane, Salazar Castle zo štvorky, loď a ďalšie štyri mapy sa neustále opakujú a aj to je jedným z dôvodov, prečo hra rýchlo omrzí. Tridsať misií sa delí do piatich levelov s pomaly stúpajúcou náročnosťou a každý musí uznať, že na také množstvo neustále rovnakých úloh je osem máp strašne nízky počet (a to aj keď počítam nočné verzie niektorých máp). Samozrejme, sa netreba nechať oklamať rôznymi zadaniami. Náplň je totiž skutočne vždy rovnaká, či už sa jedná o útoky vĺn nepriateľov, alebo zabíjanie zombíkov v časovom limite, vždy vám stačí streliť všetko, čo sa pohne (a ideálne rovno do hlavy).

A bohužiaľ strelenie do hlavy je jednoduchšie ako by sa mohlo zdať. Celkovo je hra až príliš jednoduchá, čo sa nepriateľov týka. Tí sa k vám pomaly vlečú, niekoľko sekúnd okolo vás dokážu tancovať a až potom sa odhodlajú zaútočiť nejakou zbraňou. Samozrejme, ak ste ich už medzičasom neposlali niekam hniť. Neskúšal som to, no snáď by sa hra v úvodných leveloch dala ustíhať aj jednou rukou. A obtiažnosť do záveru nijak zázračne neporastie, stále budete mať dostatok času, nakoľko nepriateľom sa útočiť zjavne nechce. A ešte k tomu majú talent sa pohybovať rovno pred hlavňou vašej zbrane. Keď už som toľko spomínal ten čas, tak to bude paradoxne váš jediný skutočný nepriateľ. Niekedy sú totiž limity až príliš prísne a v prípade, že v niektorom kúte mapy sa zasekol nepriateľ, tak ho jednoducho nájsť nestihnete. Všetci, ktorým som dal hru vyskúšať, nech sa im RE séria páči akokoľvek, tak práve kvôli boju proti času hru označili za nudnú a frustrujúcu. Možno to autori mali spraviť naopak a hlavným nepriateľom mali byť zombíci, nie naháňanie sa za časovým limitom, prípadne stĺpmi na mape, ktoré vám pridajú časový bonus.

Jedinou výzvou pre samotného hráča aspoň ako tak zostávajú súboje s bossmi. Aj tí sú samozrejme vytiahnutí z posledných dvoch častí Resident Evil a umiestnení na niektorej z máp. Netopieria príšera z piatej časti vám trošku zavarí, ostatní bossovia sú menšieho charakteru. Medzi nimi sú také exempláre ako Executioneri, Garrador, Super Salvador a iní. Postup na porazenie daného bossa vám vždy prezradí „komentátor“, ktorý pred začiatkom každej misie povie, čo máte robiť a snaží sa hráčov hecovať pri vypršaní limitu.

Akousi chabou motiváciou postupu ďalej je odomykanie ďalších postáv (z 8 sú zo začiatku k dispozícii len 3), nových kostýmov a upgradov pre postavy, ktorými sa môžete vyzbrojiť pred začiatkom misie. A k motivácii ešte samozrejme patrí bodové ohodnotenie, ktoré sa odráža v tabuľkách. Či vám to stačí, to je len na vás, no rozhodne je to veľmi málo. Určite vás viac zaujme skúšanie rôznych postáv, nakoľko každá má inú výzbroj. Otázkou však je, ku koľkým sa vám podarí dopracovať, než vás hra omrzí.

Resident Evil Mercenaries 3D nakoniec nie je až tak úplne premrhanou príležitosťou, nakoľko prezentuje kvalitne spracovaný kooperatívny režim. Hra dvoch hráčov je hneď o niečo lepšia zábava, zvlášť keď máte spoluhráča po svojom boku. Okrem podpory lokálnej hry dvoch hráčov tu nájdeme aj hru cez internet, pri ktorej treba oceniť hlavne kód. Vyhľadávanie je veľmi rýchle, hra je stabilná, teda aspoň v tomto ohľade priniesla niečo, čo zodpovedá kvalite zodpovedajúcej značke. Už len takýto coop režim priniesť do plnohodnotnej hry.

Čo sa technickej stránky týka, tak tá je dosť rozporuplná. Nie vždy sa drží stabilný framerate a MT Frameworks engine v tomto titule práve neexceluje. Zvukové stopy sú dosť biedne, či už sa jedná o efekty zbraní, ruchy nemŕtvych, alebo hlasy postáv. Takto nízka kvalita nahratého zvuku sa často nepočuje. Ovládacia schéma sa dá rýchlo naučiť a handheld sa aj vďaka nej pri hraní príjemne drží. Pohybovať a strieľať súčasne sa však stále nedá. Pri strieľaní máte na výber FPS pohľad a pohľad cez rameno. Zamrzia „pokusy“, ktoré Capcom robil so save súborom, ktoré majú zamedziť bazárovému predaju hry. Nič by nebolo zlé na tomto boji, zvlášť, keď save súbor sa len nedá resetnúť. Avšak niektorí hráči na internete reportujú problémy s uloženými dátami.

Resident Evil: Mercenaries 3D je hanbou tejto série. Narýchlo vystrihnuté režimy, postavy a mapy z posledných dvoch hier sa síce predávajú ako samostatná hra, no náplň tomu ani zďaleka nezodpovedá. Hra síce zabaví, no záleží od každého ako dlho. Nakoniec aj samotná akcia hre hádže polená pod nohy, kedy AI nie je dostatočne agresívna na to, aby to hráča uspokojilo. Hre však treba nechať, že prezentuje skvele fungujúci co-op a musíme dúfať, že Mercenaries poslúžili vyššiemu cieľu ako test pred nasadením do inej hry.