V hlinených časoch, keď hernému trhu dominovalo Atari sa vykľul hviezdny simulátor pre domáce počítače. Star Raiders bol tak silný, že si z neho brali príklad neskoršie klasiky ako X Wing, Wing Commander alebo Elite. Na svoju dobu mal prepracovanú grafiku s pohľadom z kokpitu, navigovanie po hviezdnej mape a tak trocha povykrádaný dizajn stíhačiek z populárnych Star Wars s hlavnými záporňakmi pre zmenu ukradnutými z Battlestar Galactica. Po vyše tridsiatich rokoch mal nadísť ten správny čas na remake, no po dohraní cca päť hodinovej kampane sa mi tlačí na jazyk len jedna holá veta. Celé zle.

Na úvod prvá a asi aj posledná pozitívna informácia, ktorou je cena. Na Steame sa Star Raiders predáva cca za 8€, čo by pre mnohých mohol byť faktor, pre ktorý by si hru kúpili (na Live a PSN to je obdobne), no ak pozrieme na to, aké Steam poskytuje akcie a zľavy na iné pecky, vychádza mi z toho, že tých osem eur je stále premrštených.

Napadlo by vás meniť ovládaciu schému počas hry? Presne toto napadlo autorov. Váš bojový stroj sa totiž dokáže z rakety premeniť ešte na útočný modul a ťažkotonážnu zbraň. Raketa sa ovláda oboma páčkami tak ako by ste čakali, no po transformácii na druhé dve už používate páčku len jednu, zavše sa ovládanie z pravého analogu prepne na ľavý, čo vás neprestane štvať až do konca a zmeniť sa to nedá (minimálne teda nie v testovanej PS3 verzii). Keď už som načrtol, že so strojom bojujete v troch formách, tak treba hneď aj povedať, že so všetkými rovnako zle. Raketa je najrýchlejšia a dokáže najlepšie manévrovať, primárne používa palubnú zbraň podobnú krížencovi gatlingu a laseru a ako sekundárnu navádzané rakety alebo rakety schopné zamerať viac cieľov naraz. Útočná forma používa rovnakú primárnu zbraň ako raketa, no sekundárna je nepoužiteľný výboj podobný fázeru a obranná forma ma rýchlopalný guľomet s automatickým mierením a (opäť) nie veľmi použiteľný EMP výboj. Rýchlosť a pohyblivosť samozrejme klesajú až do takej formy, že v obrannom móde sa rýchlejšie pohybujú aj imobilní pacienti na vozíkoch (a v kóme). Použitie týchto transformácií malo priniesť väčšiu variabilitu, no prinieslo len viac rozpačitosti a zmätku vďaka ovládaniu.

Výborne však autori zvládli jednotlivú náplň misií. V jednej máte za úlohu zničiť 12 Zylonskch (spodobňovanie na Sajlonských z BSG nie je čisto náhodná) stíhačiek, v ďalšej 18 Zylonov, a v inej napríklad prehľadávate sektor, čo vyústi v misiu „znič 20 Zylonských stíhačiek“. Cítite ten sarkazmus? Až na dve, či tri z celkového počtu 32 misií nerobíte nič iné, než ničíte fighterov, fregaty a cruisery. Keby to bolo zábavné a AI výzvou tak nepoviem ani Cylon, teda vlastne Zylon, no dogfighty prebiehajú tak, že zameriate nepriateľa a vypálite raketu alebo radšej rovno dve (primárnou zbraňou totiž netrafíte ani Hviezdu smrti z pol metra) a už si hľadáte ďalší cieľ. Rutinné ničenie cruiserov a fregát prebieha podobne nudne. Na každej nájdete zo šesť ventilov, ktoré sa otvárajú a zatvárajú. V prvej polohe sa dajú zničiť, takže čakáte pri trupe ako menšina na dávky a v ten správny moment ventil odpálite. Pritom húfne prijímate okolo letiace lasery a rakety, ktoré si nevšímate. Prečo? 

Už som vám povedal, že tu sa nedá zomrieť? Možno to trochu preformulujem. Zomrieť sa dá a niekedy dosť často, no hra vás za to nijako nepenalizuje. Proste sa len za 3..2..1.. znovu objavíte na začiatku misie, čo znamená asi 4 sekundy letu na miesto, kde ste zakapali. Vôbec nemusíte taktizovať a dávať si pozor, koľko štítu zostáva. Stačí použiť hurá systém ala Rambo. Vskutku brilantné. Ďalšia vec, ktorú autori zmenili oproti originálu, kde sa dalo lietať hyperpriestorom a postup ste si museli vybojovať, je, že tu vás len šmaria priamo do stredu bojov a po dosiahnutí požiadaviek misie táto končí. Je jedno, či ste tam nechali 15 Zylonských stíhačiek alebo iných nepriateľov. Congratulations a ide sa ďalej.

Umelá inteligencia má veľmi nepriaznivý vplyv na sféru, o ktorej by ma to v hre ani nenapadlo. Sú ňou zvukové efekty. V úrovni odohrávajúcej sa na a v asteroide sú inštalované desiatky vežičiek, ktoré strieľajú, pokiaľ sa dostanete do určitej vzdialenosti, no akosi nerátajú s tým, že môže byť medzi nimi a vami prekážka (keďže gro misií sa odohráva vo vesmíre). Preto začnú páliť nehľadiac na to, kde sa nachádzate a keďže je asteroid celkom malý, vleziete naraz do rádiusu všetkých asi na desať minút, než sa vám podarí splniť to, načo ste tam prišli. Neuveriteľná kakofónia laserových úderov mi bude ešte dlho odznievať v hlave a bude to stáť veľa borovičiek, kým túto spomienku potlačím hlbšie až do zabudnutia. S ostatnými zvukmi, ktorých je asi desať, to tiež nie je Zylonský med lízať, no je to nič v porovnaní s akože prestihovými scénami. Sú to v podstate len obrázky nakreslené veľmi nepresvedčivým skrachovaným (až sa to bojím napísať) „umelcom“. Animácie vyzerajú tak, že jednotlivé postavičky sa horizontálne alebo vertikálne naťahujú, aby vytvorili pocit pohybu. Pôsobí to smiešne aj na nízky rozpočet, ktorý hra mala.

Jediným spoločným znakom, ktorý má remake Star Raiders spoločný s originálom, je hviezdna mapa, no to je dosť málo. Vytratila sa hrateľnosť a náboj, ktoré boli nahradené opakovaním rovnakých misií stále dokola. Nový prvok transformácie rakety by som osobne zahodil do koša hneď ako by mi predviedli autori ako to funguje a to všetko ostatné je vlastne na rovnakej nízkej úrovni. Rada znie: obísť, nezaujímať sa, pri kúpe spáliť a spáliť aj toho, kto vám to poradil kúpiť.