Nebyť občasných licencovaných hier k filmovým animákom, deti by na PS3 vlastne nemali čo hrať. Nie predčasne vyspelí výrastkovia, ktorým sa Ratchet a Clank zdajú mäkkí a tak v GTA poľujú na predajné dievčiny, ale normálne štandardné typizované deti s detskými záujmami, detským pohľadom na svet a detským vkusom. Deti povedzme od troch do siedmich rokov. Ony, žiaľ, asi len ony budú z Ape Escape nadšené.

Flotila lietajúcich tanierov nad hlavami nič netušiacich pozemšťanom neveští nič dobré. Invázia? Jasnačka, opice s majákmi na hlavách, rozkošné, zlaté, veselé, všetečné a poriadne zákerné a zlomyseľné opice sa vracajú na Zem, aby šlohli všetky banány a šírili chaos. Dve odrastené japončatá však majú záchranný plán, povolajú hrdinského detského bojovníka, aby opice zpacifikoval. Bude na to potrebovať pätnásť rozmanitých levelov, každý veselý, farebný, rozkošný iným spôsobom. Mestské aglomerácie, príroda, zábavný park, malomesto, interiéry, exteriéry a tak ďalej.

V priebehu hry náš hrdina pozbiera všetky možné bonusy, banány, balóny, lietajúce taniere, pochytá opice, „prestrieľa sa" pomedzi ne, premáva, prechytá, za čo ho hra ocení bodmi, medailami a ako bonus odomkne tri samostatne fungujúce minihry. Príbeh Ape Escape nie je najkomplikovanejší, napriek drobnej intrige, ktorá odhalí, že za zlovoľnými opicami je veľký záporák, ktorý kuje vlastné pikle, sa v ňom nestane nič, čo by sa nedalo predvídať, ale to je jedno, dôležité je, že Ape Escape príbeh má. Lebo ak by ovládače Move potrebovali do rakvičky nejaký ďalší klinec, bola by to len sada ďalších minihier. 

Ale poporiadku. Séria Ape Escape je rodinným striebrom značky PlayStation, je s ňou od pravekých čias PSone, kde v rozkošných plošinovkách naplno ilustrovala, čo dokáže DualShock. Opice sa stali natoľko populárnymi, že sa objavili vo všakovakých ďalších hrách naprieč Sony platformami, až kohosi napadlo, že by sa patrilo, aby vlastnú Ape Escape hru mala i PS3. A stalo sa, pričom nejde o žiadnu rýchlo kvasenú, na kolene zbúchanú hru, ale o hru, ktorá mala byť dôstojným oživením série, pričom ambícia je zjavná – ponúknuť poriadnu, plnohodnotnú hru detskému hráčovi, s prijateľnou hrateľnosťou, s príbehom a s výpravou, z ktorej je jasné, že nejde o lacný prvoplánový kus. Ape Escape začína ako normálne poctivé anime, do deja nás vovádza príbehové intro, ktoré pokračuje cut-scénami predeľujúcimi a príbehovo prepájajúcimi jednotlivé levely až k veľkému finále. Potiaľto je všetko v poriadku, potom ale akoby niekoho napadlo, že z modernej plošinovky by nebolo na škodu urobiť hru podporujúcu ovládač Move. A tu sa herný koncept rozsypal.

Ape Escape je totiž hra, ktorá po vzore povedzme Time Crisis využíva na pohyb v rámci levelov skriptované scény, pohyb je teda automatický a od hráča sa nechce nič iné, len aby mával Move ovládačom. Chytá opice, zbiera veci, keď vyprší čas, hra ho automaticky posunie ďalej. Vyzerá to ako FPS, hrá sa to ako light gun akcia, akurát tam, kde treba mieriť, tu sa v prevažnej miere máva ovládačom, respektíve jednou zo ôsmych zbraní, ktoré ovládač predstavuje, pričom nie každá ma iný dizajn, mení sa len funkcia – najzjavnejšie je to u najfrekventovanejšej sieťky a praku. Ďalej je tu banánový lúč – čosi ako svetelný bič, premieňajúci veci na banány, je tu vejár, ktorý ale slúži aj ako odpaľovací nástroj a je tu vysávač.

Samotné hranie potom pozostáva z chytania/strieľania/mávania a najsmutnejšie na ňom je, že medzi prvých a pätnástim levelom niet zásadnejšieho rozdielu. Robí sa vždy to isté, menia sa kritériá, ale aktivita zostáva. Move funguje síce spoľahlivo, ale niekedy až príliš, čo frustruje o to viac, že jemná motorika programových hráčov Ape Escape ešte na drobné nuansy nie fyzicky uspôsobená. Alebo inak – deti by zniesli aj troška voľnejšiu škálu účinnosti. Aspoň sa mi zdá. Dá sa síce trocha pohrať s kalibráciou Move, to však problém celkom neodstráni. 

Kapitolou samou osebe sú tri postupne odomknuteľné minihry, v ktorých sa preteká (a strieľa), sprejuje a snajpruje, respektíve mieri na jednu konkrétnu opicu z davu. Pozitívom na nich je, že menia jednotvárny herný koncept, negatívom zase, že predovšetkým v závodoch je natoľko nedomyslené ovládanie, že sú prakticky nehrateľné, pokiaľ k Move nemáte aj druhý, smerový ovládač. Lebo s DualShockom v jednej ruke a Move v druhej je to jednoducho peklo.

Každopádne, keď som Ape Escape recenzoval, primotala sa do miestnosti moja devätnásť mesačná dcéra. Opice na ňu mali okamžite priam uhrančivý účinok a to nie je vo videohrách úplným nováčikom. Keď sa hrám, často sa s druhým, nespárovaným ovládačom hrá, že sa hrá so mnou, pri Ape Escape sa mi ju ale takto spacifikovať nepodarilo, takže dostala do ruky Move a skúsila to. Bez badateľného efektu, pochopiteľne, nechytila, netrafila žiadnu z opíc, veď má rok a šesť mesiacov preboha, tešila sa ale náramne a vydržala bez problémom mávať s Move dobrú pol hodinku, čo ma fascinovalo o to viac, že toľko sa nevydrží hrať ani s iPadom. Schopnosť zaujať deti ale Ape Escape preukázala a to mi stačí.

Ape Escape nie je hernou nirvánou, naopak, merané kritériami dospelého hráča, ide o podpriemernú, až úplne zbytočnú hru, ktorá robí svojej značke skôr hanbu. Ak ale vezmeme do úvahy fakt, že Ape Escape je jednoznačne a nekompromisne detská hra, ide o veľmi vydarený počin, ktorý azda najviac dopláca na to, že podporuje Move. Zostávam totiž, napriek všetkým PR stanoviskám vývojárov presvedčený – a herný dizajn toto presvedčenie podporuje – že Ape Escape na PS3 mala byť pôvodne plošinovka, tak bola zamýšľaná a vyvíjaná a Move podpora sa pridala až ako redizajn už takmer hotového produktu.