Nezávislé ovládanie tela a hokejky, taktické využívanie odlišných spôsobov hry v jednotlivých častiach ihriska, presne mierené strely a prihrávky rozmanitej intenzity, od dlhých rýchlych pasov naprieč pásmom k jemným priťuknutiam, individuálny štýl herného prejavu podmienený fyzickými dispozíciami toho ktorého hráča, fyzikálny model budiaci zdanie realizmu, vyšperkovaný o akčné, divácky veľmi atraktívne momenty. Je toho priveľa, aby sme to vymenovali všetko, ale séria NHL je toho plná. Sú to dobré, poctivé hry, rok čo rok, dôležitejšie ale je, že vnímať každý ďalší ročník ako stupienok, ktorý smeruje k dokonalej hokejovej hre je nezmysel.

Žiadna taká hra niky nevznikne, to jednak nie je cieľom, lebo ani len netušíme, ako by mala dokonalá hokejová hra existovať, ak teda samozrejme do úvahy neberieme reálne existujúci hokej a jednak by tomu chýbal zmysel. Vyšla NHL 54, vývojárom sa konečne podarila dokonalá simulácia. Všetko je ako naozajstný hokej, akurát s tým, že to naozaj nie je. Kúpia si ju všetci, niet čo meniť. Znamená to, že NHL 55 už nevyjde? Kiež by, lenže takto to nefunguje, NHL 55 samozrejme vyjde, a aby nebola v tej hre iná len číslovka a štatistiky, vývojári čosi zmenia. Nebude to zmena k lepšiemu, niet kam vylepšovať, ale zmena to bude a PR odborníci sa nás budú snažiť presvedčiť, že samozrejme to zmena k lepšiemu je. V skutočnosti to bude len trocha iné.

A už sme pri NHL 12, pri hre, ktorá si od nás odnesie slušnú osmičku, ale rovnako by to mohla byť aj desiatka, akurát tá by naznačovala, že NHL 13 bude zbytočná. Nebude, aj vývojári musia z čohosi žiť. NHL 12 je trocha iná ako NHL 11. Zmeny v aktuálnom ročníku sú kozmetické. Nech si hovorí kto chce čo chce. Zásadná zmena hrateľnosti sa nekoná. Niet dôvodu, nie je to viac, či menej hokej, ako po minulé roky. A preto, že zmeny sú kozmetické, je ich zreteľne vidieť hneď od začiatku. Prvou, bez avíza v PR správach je absencia papierového manuálu v krabičke s hrou, zato je manuál súčasťou menu hry, takže sa v ňom dá kedykoľvek polistovať, čo je mimoriadne užitočné predovšetkým pre tých hráčov, ktorí sú v NHL debutantmi. 

Na druhú zmenu, respektíve „vylepšenie" hráč narazí hneď v úvode. Nezačína sa totiž tradičnými voľbami a nastaveniami ani tutorialom, ale priamo zápasom pod otvoreným nebom. Winter Classic je hojne pripomínanou novinkou už v rámci preview, hranie hokeja „na ostro" ako skutočne zimného športu je príjemná vychytáva. Na klzisko dopadajú biele vločky snehu, fúka vietor, atmosféra je fantastická, na hrateľnosť to ale nemá žiadny vplyv, respektíve možno má, ale môže ísť len o prianie, ktoré je otcom myšlienky. Zdalo sa mi, občas, že hráči majú vo vetre menšiu stabilitu, že po naskočení na lad z lavičky sú topornejší, lebo im je kosa, respektíve, že kvôli snehu sa po klzisku pohybujú menej isto, ale môže skutočne ísť len o dojem, ktorý som si do hry priniesol a nie je v nej priamo obsiahnutý.

Iné to je s druhou zásadnejšou novinkou, tá už má na hrateľnosť zreteľnejší vplyv. Ide o načasovanie prihrávok, respektíve o načasovanie ich prevzatia. Prihrávať len tak, naslepo, už nemalo veľký zmysel ani po minulé roky, NHL 12 to komplikuje tým, že algoritmus prepína ovládanie hráča z prihrávajúceho na toho, komu sa prihráva o trošička skôr. Kým si na to človek zvykne, chvíľu to trvá a pre každú prihrávku sa treba vrátiť, keď sa ale človek s novým prihrávaním zžije, môže sa mu do hry podariť vrátiť rýchle brejky. Len škoda, že sa tým skomplikovala streľba z prvej, obľúbený arkádový prvok, ktorý pred desiatimi rokmi fungoval ako ultimátny zabijak. Ale možno to chce len viac tréningu.

Lebo toto našťastie v NHL zostalo, úplne hru zvládnuť a ovládnuť netrvá ani dni, ani týždne, ale mesiace a vždy dokáže prekvapiť. Teda aspoň predpokladám, ani zďaleka ešte NHL 12 nevládnem tak, ako by som chcel. Ďalším, ak počítam správne, tretím „zásadným" vylepšením, respektíve zmenou, ktorú NHL 12 prináša, je znova veľmi výrazne promovaný modifikovaný fyzikálny engine. Posilňuje sa ním telesnosť ako primárny hokejový prvok. Hrá sa jednoducho telom. Ešte zreteľnejšie je to v rohoch klziska v osobných súbojoch, do úvahy treba brať rýchlosť, výšku a váhu, fyzicky menej disponovaný hráč má s tým väčším väčšie problémy, občas v rámci nie úplne dokonalého vyladenia dochádza ku nechcene komickým situáciám parodujúcim wrestling.

To vtedy, keď ľahší kus narazí do ťažšieho, ktorý sa síce zachveje, ale rovnováhu sa mu podarí udržať a k ľadu ide ten ľahší. Ak je priľahký, tak v elegantnom oblúčiku. Vývojárov trocha zrádza skutočnosť, že veľa vychytávok, ktoré s modifikovaním fyzikálneho modelu súvisia, sú v hre vyslovene naoko a zbadáte ich už v úplne prvom západe. Padajú prilby, aspoň tak často, ako sa lámali hokejky, prehadzuje sa cez mantinel a korunu tomu dávajú prasknuté a rozsypané plexisklá po situáciách, pri ktorých sa zdá, že panáčikovia sa sotva ťukli. Na druhej strane, ak sa budete plexisklo vyslovene snažiť rozbiť, takmer isto sa vám to nepodarí. 

Kapitolou samou osebe sú už tradične brankári. Znova sa na nich pracovalo, znova dokážu pustiť neuveriteľné veci, ale aj chytiť. Príjemné ale je, že teraz si dokážu v bránkovisku urobiť poriadok. Nielenže sa tvrdšia hra pred bránou nemilosrdne trestá, ale brankári prestali byť prizerajúcimi obeťami, dokonca vedia zhodiť rukavice a skúsiť to na päste. Vplyv na hrateľnosť je diskutabilný. Niekoho poteší, iného nie, čo ale vyslovene prekáža, hlavne ak sa človek na hokej aj díva, je to, že posvätnosť bránkoviska bola narušená. Útočníka dobiedzajúceho do brankára už nejdú jeho spoluhráči roztrhať v zuboch za sebe menší náznak. Žiadne okamžité lynčovanie nešťastníka, ktorý náhodou korčuľou stúpil, kam nemal, ale otvorená ignorancia. Poučenie? Pokiaľ má brankár puk vo svojej moci a nie je ešte odpískané, bite ho, oplatí sa!

NHL 12 je dobrý hokej, ponúkajúci netušené možnosti, ak sa človek pohrá s nastaveniami, dajú sa stvárať divy aj na najvyššej obtiažnosti. Skutočná previerka hráčskych schopností začína až online, proti dobrým a lepším súperom, tam hra vráti podvádzajúcemu každý úskok. Tradične bohaté sú herné módy, hra do budúceho roka určite vydrží a nebude svojich fanúšikov nudiť, veľmi príjemné ale je, že sa vytratil dojem až prílišnej bohatosti, prehustenosti a preplácanosti, čo najviac ocenia úplní debutanti. Dá sa „stratiť" aj v NHL 12, ale nie je taká neprívetivá pre začiatočníkov ako minulý ročník.

Namiesto pointy sa patrí spomenúť Be A Pro mód, ktorý upgradoval na Be A Legend a môžeme ho vnímať ako vyjadrenie vďaky EA fanúšikom svojho hokeja. Lebo zahrať si za Gretzkeho či Lemieuxa môže taký fanúšik pokladať za splnenie sna. Ilúziu trocha kazí skutočnosť, že hviezdy môžu znova zažiariť len v aktuálnych mužstvách NHL, teda žiadne poctivé retro, ale to je vlastne prkotina.

NHL 12 je fajn, časť ľudí bude do neba vynášať, iná časť reptať a ďalším je to úplne jedno, čo ale pokladám za skutočne dôležité je to, že NHL 12 je pocitovo vskutku vynikajúcim ročníkom pre tých, ktorí virtuálny hokej dosiaľ neskúsili.