Čo je problém dnešnej generácie JRPG? S výnimkou sviežeho závanu Solatorobo (a aj ten odkazuje na 13 rokov staré Tail Concerto) sú to nezaujímavé svety, často až príliš lineárne či zbytočne vetvené príbehy, málo prepracované charaktery, niekedy súbojové systémy a malé množstvo hrateľnosti. Ale chýba im najmä veľká dávka fantázie a pútavosť, kvôli ktorej sa oplatí vo svete ostať kvantum času.

Xenoblade berie dych od začiatku. Najprv ukázaním príbehu o dvoch kolosoch a ich boji, po ktorom vznikol svet. Rozliehajúci sa na zvyškoch kolosov Bionis a Mechonis – na nich bývajú potomkovia, rasy a rozmanité druhy. Ale kolosy zanechali určité dedičstvo, napríklad túžbu bojovať a plieniť rase Mechonov, ktorá atakuje niekde okolo nohy Bionisu mestečko, kde prežíva rasa Homsov. Colony 9 odoláva útokom iba krátko. Vo chvíli máte možnosť vnoriť sa do hĺbky sveta a začať žiť jeho príbeh. Úvodný útok nie je vytvorený náhodne, slúži ako rýchly tutoriál, kde sa váš hrdina Shulk predstaví so svojimi kamarátmi Reyn a Fiorou. Odrazený útok Mechonov na jediný rok sa však vráti a hra začína dolovať prvé emócie. Čerstvé priateľstvá končia smrťou, pekné mestečko sa mení na ruiny a partia stojí na prahu obrovského sveta. Tu vás autori chcú mať a ukázať silu JRPG a svojej tvorivosti.

Keď sa pustíte do hry od Tetsuya Takahashiho, buďte si istí, že servíruje prvotriedny príbeh. Dáva si načas a nešetrí epikou, jeho eposy nechodia pod 50-60 hodín a Xenoblade Chronicles nie je výnimkou. Štartuje dychberúcim prológom, dokáže pokračovať postupným odhaľovaním logiky sveta, aj jeho rás a najmä hlavných charakterov. Príbeh má veľkú prioritu, ale jeho sledovanie je napriek dĺžke pútavé, pretože aj keď je tu na japonské pomery solídne množstvo zvratov, nestratíte sa. Ba čo viac, sledujete jasné motivácie, dobre napísané postavy a ich konanie vedie do finále a dáva zmysel. Zažijete tu veľké drámy i malé kúzelné momenty. Pritom je zaujímavé sledovať aj nemalý priestor venovaný strane zla, ktorá nie je anonymná či zlovestná z pár animácií, ale poriadne napísaná. Protivníci majú vyhradený kus deja a veľmi dobre zapadajú do celkovej histórie a mytológie sveta, čo sa oplatí sledovať. 

Veľký príbeh sa odohráva v nemenej pútavom, nádhernom svete, ktorý veľa ťaží zo svojho pôvodu padlého kolosa. Spája obrovskú rozlohu s prepracovanou architektúrou – máte tu množstvo dôvodov, prečo ostať a skúmať ho celé hodiny. Najprv pre odhaľovanie základných častí, kde sa bude aj vracať či vybraných miest, ktoré skrátka chcete vidieť, pretože sú krásne nadizajnované. Na pomery hardvéru Wii je tu nečakaná voľnosť, absencia neviditeľných stien je podporená možnosťou smrti v hocijakom čase. Kto chce skúmať okraj priepasti, môže za cenu pádu, ale aj rýchleho návratu na neďaleký bod pred osudným skokom. Niektoré lokality majú skvelú flóru, faunu i výborne prepracovaný ekosystém, ktorý sa potom využíva v bojoch. Unikátnosť dopĺňa aj tematické ladenie či striedanie počasia. Chuť odhaľovať nielen viditeľné, ale aj skryté lokality pritom podporuje získavanie skúseností. Nie je tento princíp niektorým hráčom RPG známy?

Iste, zisk skúsenosti za príchod do lokalít má aj World of Warcraft a túto západnú RPG nespomínam náhodou. Xenoblade Chronicles ťaží z jeho prístupnosti, jednoduchosti a vybraných herných techník. Niektoré elementy do JRPG ľahko zapadli, ľahkosť preberania questov a vítané sú aj iné mechanizmy. Napríklad nie je problém sledovať dlhočizný príbeh, ale ešte viac vás môže azda zaujať neuveriteľný počet 480 vedľajších questov. Možno ich brať podobne ako vo WoW niekoľko naraz a čo je najlepšie, netreba sa vrátiť k pôvodnému zadávateľovi a pochodovať cez pol lokality. V momente splnenia cieľa úlohy sa vám odškrtne a získate čo vám patrí. Skryté poklady, záhadné predmety, schované artefakty či rozliční protivníci čakajú na svoje objavenie a popri nich sa dostanete do nevídaných končín.

Prístupnosť a jasné herné systémy sa neviažu iba k objavovaniu sveta či plneniu hlavných i vedľajších úloh. O malú, ale podstatnú evolúciu v žánri sa stará aj súbojový systém, ktorý zase pripomína Final Fantasy XII v najlepšom smere. Hráč sa pohybuje so svojou partiou po svete a z diaľky vidí status nepriateľov. Niektorí sú naladení agresívne a pustia sa proti vám, iní vyčkávajú či zaoberajú sa inou aktivitou, napríklad potravou. V momente vášho útoku alebo výpadu silnejších súperov, čo si na vás trúfnu, sa obrazovka plynulo mení do bojového módu a možno si začať vychutnávať súbojový systém. 

Hoci do boja prichádzate traja, ovládať možno iba jedného (zvoleného) hrdinu. Zvyšní dvaja bojujú na vlastnú päsť či zadaný štýl. Pritom ovládať nemusíte len Shulka ako hlavného hrdinu, zamerať sa dá aj na iné postavy a postupne sa s nimi zžiť. Akurát do každého súboja už musíte mať vybranú postavu, čo utiahne celý súboj vo vašej réžii – uprostred boja sa vami ovládaný bojovník zmeniť nedá. Bojujete najprv fyzickými údermi, pričom sledujete aj pozíciu zverencov na bojisku, niektoré výpady zboku či zozadu majú lepšiu účinnosť ako frontálny útok. Popri bežných útokoch skoro objavíte aj tzv. arts, čo sú určité špecializácie s rôznymi efektmi ako liečenie, masívny útok, privodenie nepríjemného efektu ako otravy a pod.

Ale na špecializáciu si treba počkať, počas boja sa napĺňa ukazovateľ a až po čase sa dá art použiť znova. Výhodou tohto systému je, že aj pri automatickom boji ostatných postáv sa AI o ne príkladne stará – nešetrí údermi, ale zároveň nelieči v nesprávnych momentoch, až keď príde správny čas. Zameranie postáv si však možno voliť tiež, či majú bojovať výlučne s jedným súperom alebo rozdávať údery striedavo. Nemusíte sa starať stále o všetkých, ale o hlavnú postavu. Plus vzácny efekt kombinácie s inými, ktorý vyvoláva najúčinnejšie kombá. Tímová práca sa vždy vyplatí, vtedy sa ukáže najväčší potenciál kombinácie a špeciálne pri bossoch sa linkovanie schopností a postáv čaká. Padnutá osoba v boji sa dokáže oživiť, no všetko má svoju cenu: v jej prípade celý dielik ukazovateľa. Ale najlepší moment a špeciálna vlastnosť sa viaže k Shulkovi, ktorý na chvíľu uvidí v boji budúcnosť a v nej napríklad silný úder nepriateľa. Potom sa naň môže pripraviť, vyhnúť sa mu či prekaziť ho.

Akoby nestačila základná kombinácia vlastností jednotlivých hrdinov a ich vzájomných kombinácií, bojový systém možno rozšíriť aj o používanie zbraní, do ktorých vkladáte rozličné drahokamy pre zisk kvalitných bonusov. Niektoré typy predmetov už vzácne kamene obsahujú, iné sa dajú modifikovať podľa želania. Systém prípravy výbavy netreba podceniť, dobré vlastnosti hrdinov sú podstatné. A tie sa uplatňujú popri získavaní levelov v charakteristických stromoch skúseností (skill trees). Postupné prijímanie vlastností zabezpečujú tzv. Skill Points, ktoré sa dajú získať v boji. Ale hoci každá postava má pomerne široké spektrum unikátnych abilít, hra vám ponúka zbierať aj tzv. Affinity Coins a tento typ mincí si možno uplatniť na prehodenie vlastnosti z jedného charakteru na úplne iný. Affinity Coins sa nepovaľujú len tak na lúke, ale získate ich cez zvyšovanie levelov či porážanie ťažkých nepriateľov. Ale odmena je jasná – nečakaná kombinácia a ďalšie možnosti skladania bojovej partie a jej schopností. 

Pri desiatkach hodinách, šírom svete a množstve unikátnych nepriateľov, ktorých možno popri snahe objaviť každý kúsok sveta za skúsenosti či plnenie vedľajších questov je súbojový systém na pohľad aj príliš zložitý. Ale už po 10-15 hodinách viete, na čom ste a potom sa už iba ponárate do sveta spájania a individualít. Budete sa baviť pri množstve kombinácií i využívania boja, pretože vás vôbec neotrávi.

Xenoblade Chronicles má totiž nečakaný prístup k JRPG žánru. Ponecháva si niektoré silné vlastnosti ako parádny príbeh či veľký svet, no už po chvíli zistíte, že sa zbavil vybraných bremien. Nehľadajte náhodne generované súboje, ale svižné súboje v reálnom čase s dobrou taktikou. Netreba sa obávať už príliš veľkej monotónnosti či obrovského množstva fádnych NPC postáv a nadobro odišlo notoricky známe grindovanie spojené s núteným tréningom, pretože boss vyšší o päť či desať levelov vás skrátka ďalej nechce pustiť. Naopak, Xenoblade Chronicles svojím spôsobom modernizuje žáner aktiváciou pár prvkov zo západných RPG. Napríklad systém boja je rýchlejší, putovanie po svete znamenitejšie či prehľad herných mechanizmov núka iba to dobré – systém objavovania, automatického plnenia úloh a aj odovzdávanie odmien. Popri vlastnej satisfakcii tu čakajú stovky odmien za questy, množstvo tých ťažkých príšer a navyše systém in-game achievementov. To všetko v obrovskej hre s dobrým tempom, kedy si ani neuvedomíte, že prešlo nie 60, ale rovno 80, 100 či 130 hodín a hra vás stále drží v pozore!

A pritom sa toto celé veľké dobrodružstvo neodohráva na modernej HD konzole, ale zadýchanom Wii. Je neuveriteľné sledovať tú grafiku obrovských kolosov a šíreho sveta s množstvo skrýš. Rovnako sa nezastavíte pri žiadnej in-game scéne so solídnym strihom či detailoch jednotlivých postáv. Podaril sa anglický dabing s prízvukmi a po čase prišla JPRG s pamätihodným soundtrackom na týždne vopred.

Xenoblade Chronicles robí vlastne všetko správne a ukazuje, že veľkorozpočtová príbehová produkcia a JRPG má zmysel. Možno škoda, že takto nedopadlo Final Fantasy XIII – na druhej strane žije nádej na eposy od iných autorov a najmä šanca na nové série a dobrodružstvá. A tá sa cení vždy.