Za posledný týždeň som natancoval asi viac hodín ako v jednom mesiaci tanečnej školy spred 15 rokov. Nesťažujem si. Som rád, že som sa rozhýbal večer čo večer na legendárnych piesňach či instantných hitoch z rádií. Súčasná generácia konzol je predsa o niečom inom ako zbere perkov, headshotov, konského brnenia, nič-moc napísaných príbehov či nie? Pohyb nie je na zahodenie – ale zaujímavý je až vtedy, keď je výborne spracovaný a dáva zmysel.

V tanečných hrách na Kinect s tým nie je problém – dva Dance Centraly, Just Dance 3 a Michael Jackson: The Experience ukázali, že technológia snímania celého tela je na tanec výborná, aj keď nie každá hra dokáže precízne snímať každý pohyb a jeho načasovanie. Preto je na mieste otázka, ako sa chce s tancom vysporiadať Move? Je to síce presné zariadenie pre niektoré hry ako športy, kde sa dá využiť jeho jemnosť – ale ako pomôže pri tanci, kde sa má hýbať a snímať celé telo?

Nuž rovnako a občas aj lepšie ako Wiimote na Wii. Tancovanie mimo Kinectu s ovládačom nie je o presnej replikácii pohybov, je to skôr o voľnej disciplíne tanca a kladenia rúk či nôh do polohy, kde akurát má ovládač byť. Dá sa občas oklamať či nebodaj využiť možnosť improvizácie, ak by ste splnili predpísané pohyby v určitom čase a ostal vám priestor na iný pohyb tela počas tanca?

DanceStar Party nadväzuje na úspešný koncept série SingStar. Zhoduje sa s ňou v pútavom intre, prehľadnom menu či možnosti za pár klikov vyberať skladby a o pár sekúnd už tancovať. Štýl usporiadania obsahu i módov je pragmatický. Na domácej párty môžete trsať zhruba do minúty. Na obrazovke sa v menšom obraze prehráva videoklip, čiernobiely tanečník s Move čaká v strede a pozadie je štýlové. Vaša úloha je jasná: zrkadlovo kopírovať pohyby tanečníka a najmä kde je Move a jeho pohyb. Hoci pár špekulantov skúsi, že niekedy netreba hýbať celým telom, ale iba rukou s Move, aby ste bodíky začali dostávať, taká stratégia sa rýchlo zunuje. Môžu za to rýchle prechody, pohyby ako krúženie celého tela či rozpažené ruky – a vtedy sa nedá oklamať nič, tento pohyb musíte sami nasimulovať, hoci vaša konzola sníma iba ovládač. Je to prirodzene funkčná psychológia, že sa vaše celé telo roztancuje, lebo to je najlepšia cesta na zisk množstva bodov (keď tancujete ako čiernobiela postava - celým telom - ľahšie sa vám darí získať popredné priečky rebríčka). Takže tancujete naplno, aj keď vás kamera nesníma celého ako Kinect v konkurenčných hrách. Zapotíte sa menej? Nie som si istý. Aj tá ruka sa po čase vysilí. 

Ako sa Sony podarilo licencovať pesničky? Parádne. Osobne považujem tracklist Dancestar Party za najlepší spomedzi súčasnej trojice (s Just Dance 3 a Dance Central 2). Štyridsiatka piesní je definitívne najvariabilnejšia a najchytľavejšia: s novými hitmi ako titulný Duck Sauce – Barbra Streisand, kde sa vytancuje podľa intra každý až po pomalšie kúsky ako 1 Thing od Amerie. Je tu však obrovská koncentrácia hitov z niekoľkých dekád, na ktoré si hneď spomeniete a nemusíte byť nalepení ušami na rádiu každý deň. Pomalšie kúsky ako od Barry Whitea (You're The First, The Last, My Everything) sú v menšine, ale je fajn, že sa nachádzajú pre zvýšenie variability. To vysokým tempom nabité songy nájdete v celej šírke tracklistu – klasiku od Billy Idola (Dancing with Myself) či Carla Douglasa (Kung Fu Fighting) až po tanečné hity (ako Let Me Think About It od Fedde Le Granda), kedy to vyzerá ako na parkete pred štyrmi či pred tridsiatimi rokmi. A to nechýbajú ani poctivé vypalovačky ako Snap! – The Power a osobne veľmi oceňujem zahrnutie skladby ako We Like to Party od Venga Boys, to už tanečný zoznam skutočne vyzerá kompletne.

Kontrast v strede abecedy okolo písmena L je krásnou ukážkou, ako Sony tvorilo tracklist – je tu Lady Gaga s Born This Away, LMFAO s Party Rock Anthem a Los Del Rio s Macarenou. Je to tak, v niektorých prípadoch si vyskúšate špecifické i notoricky známe tanečky ako spomínanú macarenu, pri LMFAO zas čaká päťminútová náročná skladba, kde sa striedajú ladné časti, ale aj trhaný pohyb a la robot. Niekedy budete prekvapení ako pomalšia skladba (Tinie Tempah – Pass Out) tlačí pomerne rýchlu choreografiu, inokedy viete presne, čo nasleduje ako pri kombinácii Tiesta a Busta Rhymes – Catch 'em by Surprise (inak chytľavý a tanečne dobre zvládnutý song). Prekvapenie na záver: Yolanda Be Cool – We No Speak Americano. Komu sa zunuje štyridsiatka na disku, bude si môcť dokúpiť ďalšie kúsky cez PSN.

Štyridsať piesní akoby spájala vzácna ľahkosť a kašlú na určitú postupnosť ako mať zastúpenie z každej dekády či sa sústrediť na jeden žáner. V ich centre je vždy vhodný prístup, znalosť aj vysoký stupeň samostatnosti, t.j. DanceStar Party nemá päť či desať príliš rovnakých skladieb, čo zvýrazňuje jeho kvalitu a rozmanitosť. V niektorých skladbách sa prekvapivo hráte s tancom do všetkých strán, inde striedate pohyby rúk a nôh (aj keď by teoreticky stačilo hýbať rukami – nie je to dosť na zisk veľkého počtu bodov). Základ je mať naštudovaný pohyb zrkadlovej postavy, pretože na rozdiel od Dance Central sa vám nasledujúce pohyby neukazujú vopred, až v reálnom čase. Aj preto sa na prvý raz k maximálnemu počtu nedostanete, ale po viacerých opakovaniach to ide. 

Väčšina skladieb má krátku i dlhú verziu s jasným ukazovateľom, čím získavate prehľad, koľko sa bude tancovať a zároveň solídne rozpätia cca od 1 min 40 sek až do 5 minút. Všetky skladby sú označené náročnosťou (tzv. Energy Level) a majú viac stupňov obtiažnosti. Kto hral aspoň jednu SingStar hru, bude sa cítiť ako doma. Sony použilo prehľadné menu, kde sa teraz navyše ladne pohybujete – držíte Move v pravej ruke a vyberáte, či vám bude stačiť skok do tancov alebo skôr Party Mode až do 20 hráčov.

Súčasťou skladieb je aj nápadné fotografovanie a nenápadné nakrúcanie videa, ktoré po skončení skladby dostanete na ukážku (10 foto a 1 video) a môžete ich aj priamo zdieľať cez Facebook či Twitter alebo si ich aspoň uložiť na disk. Tento element je zakomponovaný celkom vkusne – keď skončí tanečná akcia, prehľadné menu vám ukáže získaný obsah – no ak oň nemáte záujem, o dva kliky neskôr už môžete vyberať ďalšie pesničky alebo byť v Party Mode.

Menu ponúka popri rýchlych tancoch pre 1 až 20 hráčov aj tzv. Dance Studio, kde sa nájdu ďalšie tri módy. Dance Class je bežný tréning, ktorý je vhodný pre všetkých, čo sa boja ísť hneď naplno do boja o päť hviezdičiek v Dance Now. Dance Creator je fajn pre všetkých, ktorí sa nebudú báť vytvoriť aj kúsky vlastnej choreografie. A ani Sony neodolalo rozšíriť možnosti svojej zábavnej hry o užitočnejší fitnes mód – v Dance Workout sa venujete odbúravaniu kalórií a cvičebným tancom. Je na vás, koľko toho nacvičíte, ale po vzore EA Sports Active 2 z minulého roka sa dá aj s obyčajným ovládačom slušne zapotiť.

DanceStar Party prichádza s jasným cieľom – zabaviť s desiatkami skladieb a ľahkým ovládaním. To sa jej darí, má jeden z najlepších tracklistov, tanec s Move funguje, body ráta spravodlivo a pohyb v obývačke vyvolá. Na trhu sú iné alternatívy, no sám som prekvapený, ako sa aj táto kombinácia dokáže zábavou vyrovnať tanečným hrám na Kinect. Na párty určite stačí.