Športové minihry? Whoaaa, to sme ako v roku 2006. Nikam sme sa za päť rokov neposunuli? Čo by, s príchodom Kinectu sa našla nová vlna záujmu o tento žáner a viacerí sa pokúšajú dokázať, že presnejší hardvér prináša aj viac zábavy. Microsoft oslavuje prvé výročie Kinectu sériou nových hier – a druhá sezóna športov je taká prístupná hra, že v ponuke skrátka nemôže chýbať.

Podľa obalu Kinect Sports: Season Two nás čaká šesť nových športových disciplín. Microsoft do druhej sezóny vyberá zaujímavé zloženie, ktoré sa tak skoro nemusí omrzieť a každý šport akcentuje inú vlastnosť. Jeden má prioritu vo fyzickom nasadení hráča, iný sa zameriava na presnosť Kinectu, ďalší na trošku taktiky či znovuhrateľnosť. Áčková produkcia Microsoftu dodáva vyšší punc kvality – menu, výber športov i zloženie módov sú výborne pripravené a nie sú iba instantnými zábavami na 10-15 minút ako kedysi Wii Sports či viacero jeho nástupcov. Oproti prvému dielu je tu dobrá variácia, otázne je, či sa ešte spresnil aj Kinect alebo je to iba séria nových športov.

Ako prvé volím lyžovanie. Fajn rozcvička, postaví vás na nohy a celkom svižne nechá hýbať sa v priestore. Rare spracovali klasický zjazd, kde postavička sviští dolu kopcom a musí sa trafiť medzi farebné zastávky. Štart je jednoduchý: zdvihnete ruku, dáte pokyn a potom už upaľujete. Ovládanie je intuitívne, pokrčenie v kolenách zaručí zvýšenie rýchlosti a pohybom do ľavej či pravej strany manévrujete športovca. Občas príde výzva na výskok, stačí poskočiť na mieste, dopad je už automatický. Na pohľad ľahká záležitosť, no aj obyčajný pretek idete na dva razy (najprv v ľavej, potom v pravej polovici zjazdovky), tak sa aj zapotíte. Zjazd je fajn disciplína, ponúka viaceré trate, no keď ich naštudujete, slúži skutočne ako rozcvička k ďalším športom. 

Úplným opakom sú šípky. Miesto krčenia či skokov stojíte na mieste s pravou rukou v priestore a snažíte sa trafiť čo najpresnejšie plôšky na terči. Šípky majú mierne kontroverzné prijatie medzi hráčmi – niektorí tvrdia, že sa na Kinecte spracovať nedajú, druhí sa k nim hlásia ako k parádne spracovanej disciplíne. Osobne patrím do druhej skupiny, pretože hneď ako sa naučíte správny grif držania ruky pri hádzaní a zvládnete ovládať virtuálny zameriavač nad terčom, budete šípky milovať. Popri klasickom hádzaní je tu totiž aj taktická časť: v hre sa snažíte dostať od 501 bodov na nulu a ukončiť hru na konkrétnom mieste. Taktika spočíva v medzisúčtoch, aby ste hádzali a nenahrali viac bodov ako treba, resp. mohli ukončiť partiu malým počtom hodov.

Nasleduje dvojica disciplín, ktorá už viac ráz spracovaná bola a vo veľkej miere sa prezentovala pri uvádzaní Wii MotionPlus: tenis a golf. Pri tenise mám dobré skúsenosti z Move, od jari stále hrám Top Spin 4 aj Grand Slam Tennis na Wii bol výborný. Na domácej konzole nemá zmysel hrať tenis inak ako s Wii Remote či Move. Preto je otázne ako sa dá spracovať na Kinecte – to budete fakt prázdnou dlaňou mávať v priestore? Bohužiaľ áno, a je to absolútne neprirodzené. Hra vám doslova preteká medzi prstami – Rare zrejme čakajú, že si do ruky nejaký predmet zoberiete (a veruže áno, keď som ho hral s vypnutým Move, bola to už dobrá zábava). Som rád, že niekto tenis takto spracoval a je jasne vidieť, že tadiaľ cesta nevedie.

Za to golf ukazuje na HD konzole veľmi kvalitné spracovanie. Absencia predmetu pri odpale pri ňom vôbec nevadí, vyvažuje ju presným nastavením hráča a smerovaním k obrazovke. Malý krok či otočenie dokáže zmeniť celý uhol na TV, zmenu palíc dokážete realizovať len pomocou hlasu a odpal je prirodzený aj jednoduchým švihom ruky (oproti tenisu totiž netreba mávať rukami tak často). Hlasové ovládanie Kinectu posúva golf do novej úrovne, dokážete sa pozrieť detailne na jamku, zisťovať dodatočné informácie. Je tu veľká variabilita pre zahranie každej jamky, ihriská sú výborne spracované a cítiť jednak silu odpalu aj rozdielny terén (viem o tom svoje, keďže pri zahrávaní prvej jamky padla loptička dvakrát do piesku – ani jedna nebola nehrateľná!). Pochvalu si zaslúži aj putting, večný problém v golfových hrách, ktorý je tu ľahko prevedený. Keďže ihrísk je dosť a ovládanie hru vylepšuje, patrí golf medzi najlepšie disciplíny Kinect Sports: Season Two. 

Na záver ostali dve americké disciplíny: baseball a americký futbal. Dobrá správa pre všetkých, ktorí ich príliš nepoznajú – niekoľkokrokové tutoriály vám náramne pomôžu pochopiť pravidlá. Napríklad baseball je spracovaný do dvoch fáz: buď ste na odpale, kde sa snažíte presne trafiť loptičku a ak sa vám to podarí, šprintujete s cieľom dobyť métu. Alebo ste nadhadzovač a chcete vyoutovať súpera, takže vám hra núka rôzne falše či spôsoby hodu loptičky a prípadne chytania, ak sa už súperovi odpal podarí. Je to v podstate kombinácia štyroch minihier (odpal, šprint, hod, chytanie) v jednom, ale pomerne zábavná, keďže každý zápas sa môže vyvíjať inak. Rozhodne sa baseballu nebojte, lebo ho nepoznáte (sčasti môj prípad), herné techniky sú prístupne všetkým. To je dobrá správa pre športovcov na párty – baseball je horúci tip na dlhé večery.

Americký futbal má spracovanú iba časť – váš útok. Odohráva sa na štyri ťahy a aj tu sú tutoriály pomerne výživné a dobre pripravené. Hra od vás prakticky požaduje dva úkony – rozohrávku a šprint útočníka. Rozohrať je relatívne jednoduché – prikrčiť sa, dať signál (opäť cez hlasové ovládanie), vymáknuť hráča v poli, hodiť. Potom má nasledovať šprint a súperova obrana sa na vás vrhne plnými silami. Môžete upaľovať pred telkou, čo vám budú sily stačiť, no zabehnúť viac ako 10-12 yardov bude ťažké. Kinect vás sníma dobre, aj úskoky, ale keď sa na vás hodí súper, ste často bezmocní a vaša akcia končí. Nie je to zlé spracovanie, ale nie zábavné ako baseball.

Zo šiestich športov sú tri spracované parádne (golf, baseball, šípky), dva fajn na pomery minihier (lyžovanie, americký futbal) a tenis síce funguje, ale zaostáva za ostatnými. Kinect Sports Season Two je zaujímavou kombináciou rodinnej hry, kde hráčom radi vysvetľujú pravidlá a tutoriály sú jasné a príliš nezdržiavajú, a zároveň majú všetky športy aj určitú hĺbku. Aj keď som si myslel, že za dve-tri hodinky ukáže hra celý svoj obsah, určitá hĺbka pre náruživého hráča tu čaká. Popri štandardných módoch majú takmer všetky športy aj arkádovú zábavnú formu, kde sa snažíte viac triafať terče, behať či hádzať (okrem amerického futbalu), čo je fajn rozšírenie na pár hodín. 

Zlepšila sa komunikácia s Kinectom, niektoré športy ako golf či šípky rovno ukazujú, ako sa od minulého roka podarilo Rare pokročiť. Najväčším prekvapením je čoraz väčšia integrácia hlasu, od výberu golfových palíc, cez povely vo futbale, až po ľahkú navigáciu v menu. V tomto smere je Kinect využitý ešte lepšie a netreba mávať rukami v menu príliš často. Vítanou novinkou popri lokálnom multiplayeri je aj zápolenie po celom svete cez tzv. Challenge Play, kde vy uhráte nejaký výsledok a súper sa ho snaží prekonať. Je to výborná motivácia ako sa porovnávať a hašteriť medzi kamošmi na Xbox Live, ktorý rovnako prepadli športom.

Výsledok je pozitívny a osobne som dostal viac ako som čakal. Selekcia športov je fajn, využitie hlasového ovládania sa priam pýtalo a vybrané športy sú skutočne dobré žrúty času, čo je najväčšia vizitka pre hru, ktorú by som po vzore Wii jednohubiek po dvoch-troch dňoch odložil.