Spielbergov Tintin je ako návrat do starých dobrých filmov či komiksových detských čias. Platí podľa toho, či ste Tintina čítali alebo (s oveľa väčšou pravdepodobnosťou) nie, resp. či máte napozeraného Indiana Jonesa, tak aspoň dvadsaťkrát. Prepracovaná fantázia kombinovaná s modernou technológiou vydala na parádny filmový zážitok, správna otázka teda znie, či pri toľkých fantastických predlohách môžu videoherní experti vytrieskať ešte viac a ponúknuť nielen priemernú sprievodnú videohru.

Hlavný mód hry príznačne nazvaný iba Tintin sa snaží reprodukovať filmovú líniu. Nechýba dokonca časť levelu v koži Snowyho, keď ňucháte po blšom trhu a svojím psím zmyslom pátrate po majiteľovi. Nájdete ho asi o tri ulice ďalej – dovtedajší pohľad z nízkeho uhlu vám príliš neučaruje, blšák je pomerne prázdny a s výnimkou jedného nedobytného bonusu tu niet čo robiť. Keď sa prevtelíte do kože Tintina, odohrá sa pár povinných dialógov a dostanete sa k lodi. No na vlastné prekvapenie – nie rovnakým štýlom ako vo filme, ale na inom mieste a do diania sa mieša aj iná postava rozprávajúca legendu o Jednorožcovi.

Úprimne, Tintina som chcel začať hrať až po videní filmu, aby ma náhodou nepripravil o určitý pôvab odhaľovania neznámeho v kinosále, no na moje prekvapenie a neskôr i drobné sklamanie vyzerá tento Tintin občas ako by vznikal nezávisle od filmu. Hra i film zdieľajú lokality, no neraz sa vydá každé médium iným smerom, dokonca v kľúčových momentoch. Platí to pre úvod, kde hra nečakane radí podivný level, v ktorom Tintin pilotuje lietadlo a vyhýba sa bleskom v obrovskej búrke, aby sa dej posunul o pár dní vzad a ocitli ste sa na blšom trhu. Tvorí prvú kapitolu, obsahuje štyri nevyrovnané časti v 3D prostredí. Najprv Snowyho časť a potom malá bitka či kradnutie lode vo vedľajšej uličke. Rýchlo sa zoznámite aj s interface a bojovým systémom, ktorý je totálne zjednodušený – ľahký úder päsťou so správnym načasovaním knokautuje súpera a ten už leží s hviezdičkami nad hlavou na zemi. 

Rozbeh nie je nič-moc, dianie sa rýchlo presunie do sídla Haddockovcov, tzv. Marlinspike Hall. Prvý level v tejto lokalite zase tlačí nudný 3D pohľad, malé intermezzo so Snowym a potom sa hra konečne prehupne do hlavného poctivého módu. Je prekvapivo 2D, pripomína pomaly behačky od Nintenda či starého Raymana a autori majú prichystané oveľa väčšie nápadov ako sterilný pohľad na 3D modely.

Do rôznych tunelov a šácht sa opäť dostáva ako prvý Snowy, aby navigovaný Tintinom na zemskom povrchu prešiel k miestu, kde by ho pustil tiež do klaustrofobickej spleti. Po piatich minútach už beží pod zemou rovnou Tintin a otvára sa nová škála pohybov: môžete skákať, šplhať sa, bežať dokonca aj po stene nahor a v poslednej sekunde sa zachytiť. A samozrejme vyhýbať sa celému radu pascí – jamy a priepasti prídu po štvrťhodinke, neskôr nebezpečné predmety, nestabilné plošiny i nenápadné miesta, kde možno zahučať len preto, že zbrklo prejdete o dva kroky ďalej. Je to oveľa zábavnejšia porcia, pri ktorej natrafíte aj na viac či menej inteligentných nepriateľov. Rádovým stačí uvaliť jeden úder, no skúsenejší majú so sebou rôzne vychytávky, ktorými priamy kontakt znemožňujú – napríklad dáždnik. Keď ho majú rozprestretý, nemáte šancu. Nepriateľa treba obísť a útočiť zozadu. A občas im môžete pomôcť podhodením banánovej šupky či maliarskej farby.

Na tieto momenty autori myslia, kde dizajn obohacujú o rôzne výťahy, dvere či iné charakteristické prvky, ktorými sa pohybujete po obrazovke. Niekedy je statická či hýbe sa len mierne do strán, ale na nej sa môže odohrávať boj aj so šiestimi nepriateľmi naraz, stačí použiť štvoro dverí a tri šachty, aby ste sa ich postupne zbavili. Ale AI nie je taká tupá, ako by ste očakávali, pretože cez dvere a výťahy sa dostanú aj oponenti. Solídna hra na mačku a myš býva celkom dobrým osviežením. Paleta nepriateľov nie je príliš široká, zopár obmien sa však stará o dobrý pocit; v zásade na vás chodia rôzni tĺci ako personál panstva či najatá posádka lode, preto nemožno čakať zázraky. Pri bossoch sa situácia trošku zlepší, ale ani od jedného neodnášam nezabudnuteľný pocit víťazstva či parádnu taktiku.

V príbehovej línii Tintina sa teda striedajú solídne 2D levely a nie príliš záživné 3D pasáže, ktoré sa autori snažia obohatiť o dopravné prostriedky. Raz ich kormidlujete (ako lietadlo, auto), inokedy sa im snažíte vyhnúť ako na úteku z panstva – a to je najslabšia časť hry, lebo na papieri útek plus vyhýbanie sa prekážkam znelo dobre, no v skutočnosti sa odkryje akurát nič-moc ovládanie a zradný prístup. 

Aj 2D levelom sa však občas dá čo-to vyčítať a zistiť, prečo nesiahajú na špičku žánru. Je to dané ich slabšou variabilitou. Na jednej strane je tu málo svetov a súčasne tie existujúce sú natiahnuté viac ako by bolo treba, preto ich záverečné tretiny potom skôr varírujú obsah a pridajú trošku vyššiu obtiažnosť či viac nepriateľov, ale na hrateľnosti viac nepridajú. Akurát hľadanie pokladov má zmysel pre reprízu levelov, na konci sveta vidíte, ktoré kapitoly ste vybrakovali kompletne a kde ste na pár dební zabudli.

Príbehový Tintin mód zmáknete pomerne rýchlo, snaživci sú za 6 hodín na konci, ale zábava nekončí. Zrejme aj Ubisoft cítil, že kráčanie s filmom nebude stačiť, preto pridal co-op mód Tintin & Haddock a ten je k dispozícii od začiatku (bez nutnosti pretĺkania sa cez príbeh). V ňom sa môže jeden či dvaja hráči vydať po spomienkach kapitána a zažiť oveľa pestrejšie dobrodružstvá. Autori s radosťou tvoria bláznivejšie levely, kde lietajú krby či gramofóny a dizajn je zrazu surrealistickejší. Akoby sa pre tento mód už napriamo inšpirovali zošitmi a nemuseli otrocky sledovať určitú líniu. Každá postava ponúka trošku odlišný štýl hrania – Tintin má k dispozícii harpúnu, Haddock je zase silnejší, presúva veľké škatule či dokáže preraziť steny a nájsť iné cesty naprieč levelom. Vďaka uvoľnenej štruktúre sa tvári co-op mód ako prechádzka cez dom, kde sa cez dvere dostávate do jednotlivých levelov skrývajúcich nové výzvy. Cieľom je samozrejme spolupracovať, aby ste sa dostali cez náročné prostredie a bojovať o každú zlatú i striebornú mincu. Za mince si potom kupujete nové kostýmy. Po stránke hrateľnosti tu získava Tintin cenné body vďaka neviazanému prístupu – podobný pohľad, ale lepší dizajn vytvárajú presne ten pocit z dobrej komiksovej adaptácie, aký chcete vo videohre mať.

Napokon sa núka aj pár výziev, tzv. Challenges, no tie skôr opakujú iba časti levelov typu naháňačky, ktoré vám bežne neimponujú ani v príbehu. Ale môžete si tu vyskúšať proklamovanú podporu Move. Tá je síce fajn, ale je škoda, že autori sa s ňou viac nepohrali aj v príbehu. Tajne som dúfal, že Ubisoft prepracuje ovládanie z Wii verzie, no stavil na bežný gamepad. Navyše Move sa občas nemusí zdať stopercentne presný, čo je však problém herného dizajnu, keďže ani na gamepade nie sú pasáže dobré.

Audiovizuálna stránka kopíruje obsahovú – 3D stvárnenie je priemerné, 2D má svoje kúzlo a naplno sa v ňom môže rozvinúť komiksová predloha. Najmä Tintin & Haddock mód so snovými sekvenciami má svoje čaro a aj arabská séria levelov v príbehu. Dabing je kvalitný, hudba zabudnuteľná. Tintinové dobrodružstvá sú na PS3 riadne premenlivý celok, asi ako prvých 10 minút hry, kde sa valí búrka i slnečná epizódka z predmestia. Ako hodnotiť? Nuž, aritmeticky korektne. Päť bodov za nudné 3D pasáže, sedem za 2D zložky v príbehu, sedem a pol za zábavný co-op. Vydeľte tromi a sme tam kde si Tintin zaslúži byť. Ľahký nadpriemer, ktorý možno poteší fanúšika a mladšieho hráča.