Recenzovať kolekciu Wii minihier šieste Vianoce po sebe je trošku archaizmus. So závisťou vidíte všetky nové hity na HD konzolách, sledujete, kam sa uberajú série, aké novinky ich obohatili. A zrazu príde Nintendo a Namco Bandai s viac ako 50 ľahkými disciplínami na jedinom disku. Môžete použiť všetky ovládače, dokonca sa môžu zapojiť Mii postavičky z menu. A najväčšia výhoda je, že minihry nájdete v otvorenom svete, nie sú len tak poukladané v menu. Je to trošku zvláštna séria predajných argumentov, a Go Vacation sa snaží predovšetkým vymaniť z tieňa Wii Sports Resort, čo nie je ľahká úloha. Vlastný titul z roka 2009 zaujal kvalitou módov a ovládaním cez WiiMotionPlus a aj dnes sa dobre predáva. Preto musí Namco Bandai zapojiť všetky formálne i obsahové prvky a presvedčiť nás o investícii do niečoho podobného znova (a bez WMP expanzie).

S kolekciou minihier ťažko narobíte veľkú šou, preto sa Namco Bandai rozhodlo zasadiť všetky malé hry do jednej veľkej. Na začiatku vám dovolí vybrať si hrdinu (Mii alebo predvoleného avatara), pustí vás do sveta zloženého zo štyroch rezortov (plážový, mestský, horský, snežný) a dá tipy na začiatok. Postavičky sú klasicky nintendovsky milučké a odmietajú hovoriť anglicky či japonsky, stavili na klasickú pípavú hatlaninu. Slečinka predstaví prvú disciplínu (jazdu na vodných skútroch) systém zbierania nálepiek v jednotlivých disciplínach, kde jasne platí „nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa" – tá azda poteší nadšencov, ktorí nebudú mať trpezlivosť zaoberať sa niektorými jednohubkami dlho.

Pretože Namco Bandai plní slovo, po spustení hry absolvujete buď spomínanú jazdu po ostrove alebo si chcete vybrať z menu minihru, no čaká vás iba deväť kúskov. Menu čaká na postupné odblokovanie cez single-player, neoplatí sa odštartovať párty bez prípravy, aj tak by ste na kampani skončili, hoci prvá deviatka obsahuje dobré lákadla ako stolný hokej, tenis, spomínané skútre či skoky s padákom. 

Plážový rezort zložený z titulnej pláže, polostrovov, zátoky alebo aj hornatých častí, kde premávajú off-roady je prekvapivo rozsiahly. Spočiatku na jedného hráča funguje trik „objav svoje disciplíny". Začína to dobre, po prvej (vodné skútre) si možno jeden nechať a veselo jazdiť po okolí. No keď dostanete ATV, situácia sa skomplikuje, pretože hoci na mape svieti šípka, kam sa máte dostať, v skutočnosti nie je navigácia príliš jednoduchá, skôr naopak. Bez problémov sa zatúlate na okruh, kde sa zrazu jazdia preteky či do odľahlých miest. Našťastie hra otrocky nevyžaduje plnenie disciplín vo vopred stanovenom poradí, ale dáva vám voľnú ruku. Vo svete čakajú mnohé objekty záujmu: osoby núkajúce nové minihry, balóniky ako tipy na hrateľnosť, fotoaparáty, kde sa možno nechať cvaknúť či truhlice s „pokladom" – novým kostýmom pre vašu postavičku. Pri veľkosti každého rezortu je fajn venovať pár hodín iba na plnenie týchto vedľajších úloh a popritom zbierať známky či plniť minihry. Pritom do ďalšieho rezortu sa dostávate skoro, z pláže do mesta možno preskočiť už po 4 úlohách.

Ruku na srdce, čo nové skrýva spomínaná štvorica tuctov minihier? Nie veľa. Ak ste zopár kolekcií na Wii v živote hrali, čaká vás ťažké porovnávanie a spomínanie na to videné, zahrané a zase ukázané. Osobne kvitujem pestrosť a zaradenie minihier, napríklad na pláži sa dočkáte skutočne všemožného: jazdy na skútroch, plážového volejbalu, jazdy na off-roade za hotelom alebo malého CounterStrikeu s vodnými pištoľami. Mestský okruh núka minihry ako vypadnuté zo SEGA herne, zimný dominuje ponukou na lyžiach či ľahkou hrou s hádzaním gúľ. Horský dodá turistiku či bicykle. Klasicky platí: niektoré minihry zabavia, iné sotva a budete ich chcieť preskočiť.

Napríklad plážový rezort má dobré skútre s niekoľkými traťami, akurát si treba zvyknúť na ovládanie, ktoré nie je stopercentné a to platí pre viaceré disciplíny. Nintendo tvrdohlavo vyžaduje pohyb aj tam, kde ho netreba. Jazda na skútri by sa dala ovládať cez páčku na Nunchaku, Ninty chce jemné pohyby zápästia, ktoré sa niekedy ťažko snímajú (beda hrať s polovybitými batériami) alebo ich nedokážete nasimulovať, keď vás nadhodí prvá vlna. Vrcholom je disciplína skoku s padákom, kde máte vo vzduchu lavírovať a snažiť sa trafiť do figúr – ovládanie nedáva zmysel, lebo máte pohnúť Wii Remote smerom nadol a hrdina má plachtiť nahor a pod. Ešteže takých priestupkov je poskromne.

Plážový volejbal napríklad obmedzuje pohyb, staráte sa iba o údery do lopty. Stolný hokej je fajn a aj hocijaká hra, kde sa môžete hýbať s postavičkou a Nunchakom, lebo to je prirodzenejšie pre hráča. Je síce pravda, že Nintendo navalilo do hry podporu všetkých možných periférií (Remote, Nunchak, Zapper, Balance Board, MotionPlus), ale v skutočnosti si vystačíte s Remote či základným kombom (Remote-Nunchak, akurát ich budete stále odpájať a zapájať). Toľko očakávaný tenis a jemné finesy s WiiMotionPlus sa síce prejavujú, ale slabšie. Loptičky majú iný odraz, môžete mať lepší švih a TV ich zobrazí inou farbou, ale súpera veľmi neprehráte. Pozor na ovládanie s Nunchakom – tenis je takto takmer nehrateľný. Ale keď ho odpojíte, ide jedna báseň. Väčšina minihier sa však ovláda presne ako očakávate, simulujete reálne pohyby, občas príde tlačidlo na skok či stláčanie D-padu, takže tutoriál si ani netreba študovať. No keď narazíte na hru, kde to funguje inak, potupene sledujete tipy a triky. 

Ale aby som sa len nesťažoval, aj po piatich rokoch môžu mať videohry šmrnc. Namco Bandai totiž vytvorilo pre každú disciplínu viaceré módy, varianty či trate. Takže minimálne tri-štyri razy si zahráte a budete sa väčšinou baviť. Voľné zápasy typu tenis, volejbal i stolný hokej dokonca môžete milovať – najväčšie výzvy si totiž možno kladiete vy, napríklad keď som prehrával 0:8 na volejbale a predsa dokázal vyhrať alebo nepustiť pri tenise posledný game. Neľútostne sa nehrá na víťazné zápasy, ale na posledný. Ak má tenis tri sety, dva vyhráte, no tretí prehráte, zlyhali ste. Musíte vyhrať skrátka všetky.

Máme tu teda trošku nevyvážený celok, čo pochopíte už cca po desiatich minihrách. Ostrovy a rezorty sa dobre objavujú, no občas vás iritujú dopravné prostriedky. Množstvo minihier a ich módov sa určite cení, lebo hra sa tak skoro neomrzí a pre lokálny multiplayer to môže byť vianočný hit. Dokonca sólo hráč nemá problém stráviť 10-12 hodín objavovaním obsahu a dobrých 15 hodín pri plnení absolútne všetkého, čo Go Vacation ponúkne. No pripravte sa, že sa tu veľa načítava a dostaví sa jeden zreteľný problém, dospeláka môže hra nudiť, pretože už všetko raz hral a toho nového nie je veľa. Detský hráč bude rád, ale potrebuje aspoň súrodenca či rodiča do partie, keď sa objavovanie ostrova skončí. A tu je Go Vacation trošku nevyrovnaná kompilácia, ktorá napríklad na Wii Sports Resort nesiaha.

Namco Bandai recykluje veľa nápadov a nové prináša, no niekedy ich nedokáže podať na 100%. Ako ultimátnu kolekciu by som Go Vacation bral, ale to by sa muselo vyriešiť pár disciplín, nie vždy intuitívne ovládanie či číhajúca nuda. Neuvedomíte si ju hneď, ale po dvoch hodinách sa dostaví a vy si uvedomíte, že šieste Vianoce máte hrať tie isté hry. A videoherný priemysel je skutočne ďalej. Go Vacation sa nedá odsúdiť ako zlý celok, naopak, obsahovo je celkom bohatý, no prichádza v čase, keď už minihry svietia z každej poličky zlacnených hier. Ak ich náhodou nemáte, môžete ich skúsiť. No ak ich máte na poličke aspoň štyri, je to vyslovene z núdze cnosť pre detského hráča pred Vianocami.