Tohtoročná jeseň je plná skutočne kvalitných AAA titulov, s plnou podporou vydavateľstiev, mohutných marketingových kampaní, niekoľkoročného hypovania, masírovania hráčov postupným zverejňovaním informácií, virálnych reklám a každou ďalšou existujúcou formou propagácie. Na opačnom konci pomyselného rebríčka stoja malé, relatívne nezávislé hry, ktoré sa distribuujú iba digitálne a sú určené pre menšiu skupinu ľudí. Práve takéto hry však dokážu niekedy najviac prekvapiť. Niekedy, ale nie vždy.
V ďalekej, preďalekej vtáčej krajine zvanej Albatropolis vládne železnou rukou kasta tučniakov na čele so šéfom Putzkim a jeho pravou rukou Brnom (nie, to nie je preklep, druhý hlavný záporák sa naozaj volá ako mesto u našich západných susedov). Všetky ostatné vtáky majú v Albatropolise po vtákoch, diktatúra znamená potláčanie základných práv, väznenie a vojenský režim. Súčasťou armády, presnejšie špeciálne vycvičeného komanda, sa stal aj Hardboiled Chicken, kurací supervojak schopný ovládať jetpack. Chicken sa po čase prebúdza z pobláznenia režimom a zisťuje, že strana, ktorú si zvolil, nie je správna. Prechádza do opozície s cieľom zvrhnúť Putzkého s Brnom.

Plošinovky, ku ktorých zástucom sa Rocketbirds: Hardboiled Chicken jednoznačne radí, zväčša nemávajú dôležitý príbeh, resp. zápletku. Stačí jednoduchý presun z ľava do prava a zabitie hlavného bossa, pritom i v tomto žánri sa tu nájdu atmosférické pecky ako Flashback či novší Shadow Complex. Pri Rocketbirdz je príbeh na pozadí dokresľovaní rôznymi plagátmi, oznamami či propagandistickými heslami, narážkami v rozhovoroch stráží a podobne, avšak atmosféra sa niekam vytráca. A pritom môžeme (tí starší z nás) povedať, že podobnú diktatúru sme prežili na vlastnej koži, aj keď iba na chvíľu.

Zabudnime na depresiu bývalého režimu a nazrime pod pokrievku hrnca, v ktorom by sa mala variť chutná slepačia polievočka. Hardboiled dokáže bežať, dokáže skákať, kotúľať sa, strieľať, hádzať granáty, otvárať dvere, schovávať sa v tme a ovládať svoj milovaný jetpack. Z týchto činností je zložená náplň 15-tich kapitol, ktoré neoslnia svojou dĺžkou, pretože za cca 4 hodinky ich máte prejdené od prvého výstrelu po samotného Putzkého.

Strieľanie a behanie tvorí jadro, Rocketbirds vystupuje ako klasická plošinovka a podmienky tohto žánru sú splnené do bodky. Kurací vojak bude prechádzať rôznymi levelmi, farbrikami, väzením, lesom, obytnou zónou a podobne. Tu bude likvidovať znepriatelených operencov streľbou z palných zbraní, pričom streľba je možná len v priamom smere (t.j. neovládate zvlášť pohyb a zvlášť streľbu). Prerastené kura si poradí s pištoľou, samopalom, brokovnicou, guľometom a granátmi.

Klasické explozívne granáty netreba asi bližšie opisovať, no druhý dostupný typ si zaslúži krátku zastávku. Pomocou nich totiž dokážete prevziať kontrolu nad nepriateľom na neobmedzený čas. Tento mechanizmus je používaný na vystavanie pár logických úloh, kedy cez okno či mreže budete musieť prehodiť granát, vďaka ktorému ovládnete cudzieho vojaka. S ním prebehnete k spínaču a otvoríte si cestu ďalej. Nanešťastie, logických vložiek je v hre minimum a tak si budete musieť vystačiť so strieľaním. Respektíve ani s ním nie. Akčná náplň plošinovky pokrivkáva ešte viac ako tá logická. Často prebehnete cez niekoľko obrazoviek a vôbec nestretnete nepriateľa. Tam, kde sa strieľa, je to vždy opakujúci scenár – držím spúšť dovtedy, kým protivník nepadne, alebo mi nedôjdu náboje. Neskôr v hre sa objavia aj nepriatelia, ktorí vyžadujú iní prístup (napríklad bachari s obuškami a štítom), ale akčné vložky to nezachráni. A to, že v celej hre je v podstate iba jeden regulárny boss, je úplný škandál.

Sklamanie z logických častí a strieľania nezachraňuje ani posledná plošinovková ingrediencia – skákanie. Skostnatené poskakovanie hlavného hrdinu je síce na pobavenie, ale nie na také, ako by sme si želali. Skákanie ako také prichádza len v kombinácii s ťahaním bedničiek, aby ste sa dostali na vyššie položené miesto. Žiadne na pixel presné odrazy cez žeravú lávu sa nekonajú. Mimochodom, možnosť schovávania sa do tieňov (ukrývanie pred streľbou) som v celej hre použil asi trikrát. Dôvod? Hra to viackrát ani neumožňovala!

Jetpack to mohol všetko zachrániť. Málo akcie, slabý spád, nuda a opakujúce sa súboje mohli byť (takmer) odpustené, keby sa autori pohrali s leteckými misiami. V nich sa plošinovka mení na arkádovú strieľačku, kde Kura s jetpackom na chrbte obratne manévruje a zostreľuje nepriateľov z oblohy. Lenže to by nesmeli byť všetky letecké misie na vlas rovnaké. Znič tri vlny nepriateľov, pristaň v ich materskej vzducholodi, nájdi v nej odpaľovací kľúč a vypadni z lode skôr, ako skončí odpočítavanie k autodeštruckii.

Jediná, v čom ako tak Rocketbirds spĺňajú kritériá dobrej hry, je technické spracovanie. Na jednoduchej grafike nebolo čo pokaziť, viac rovín skrolovania, zmena zoomovania na obrazovke, niektoré veľmi pekné miestnosti dovolili aspoň grafikom vyjsť z tohto boja so vztýčenou hlavou. Ešte lepšie dopadla hudba, o ktorú sa postarala skupina New World Order. Ich zmes elektroniky a rocku výborne podčiarkuje (želaný) akčný nádych hry a keby akcie i hudby bolo viac, skutočne to celé mohlo dopadnúť úplne inak.

Mimochodom, operené dobrodružstvá si môžete vychutnať aj v co-ope. Pre spoluprácu dvoch živých hráčov boli navrhnuté úplne iné príbehové levely. Počas 10 kapitol sa tu budete snažiť oslobodiť dcéru istého generála ako to už býva, co-op z hrateľnosti žmýka to najlepšie.

V záplave všetkých Gearsov, Unchartedov, Skyrimov, Modern Warferov a Battlefieldov sa Rockedbirds úplne stratia. Nie je to však tým, že by iba doplatili na slabú marketingovu kampaň alebo odklon od AAA mainstreamu. Zle je na tom samotná náplň hry a tú by žiadne billboardy, celostránkové inzeráty ani reklama v televízii nezachránila.

Rocketbirds je možné zahrať si aj na PC. S podtitulom Revolution si kuracie súboje vychutnáte vo flash verzii, prvý level na odskúšanie je zdarma, za ďalšie zaplatíte 10 dolárov.