V Arcanii zostalo dosť kreatúr a nebezpečnej hávede minimálne na jeden datadisk. Boli sme zvedaví, kto sa chce zmocniť sveta tentoraz a čo na to hlavný hrdina. Distribútori prezieravo zbavili hru nenáležitej nálepky Gothic IV, takže nemusí čeliť nadmieru kritickému oku Gothic maniakov. Lenže aj keď sme sa na samostatnú expanziu pozreli bez porovnávania a predsudkov, zo Setarrifu na nás nepozeralo nič dobré. A tým nie je myslený temný dej a diabolské príšery, ale poľutovaniahodný obsah.

Kde bolo, tam bolo, kde sa kreativita vývojárov zosypala a prúd zúfalstva lial, objavil sa pred bránami hradu bezmenný hrdina s novým poslaním. Démon vypudený z makovice kráľa Rhobara III sa vydal na poznávací zájazd a navštívil pobrežné mestečko Setarrif s útulnou nepokojnou sopkou. Zastaviť ho môže len jediný človek - vy. Veľmajster temnej mágie Ningal ochotne teleportoval bezmenného na nové miesto a spolu so starou lokalitou sa vytratili aj vcelku zábavné prvky, ktoré mala pôvodná Arcania. Bezmenný v novom prostredí najskôr blúdi podzemím, aby našiel prístupovú cestu k mestu Setarrif. Ani sa poriadne nezohreje na slnku a vstupuje do ďalšieho bludiska, ktoré je pre zmenu tvorené ruinami mesta. A odvtedy na preskočku tápa v  podzemných a nadzemných chodbách, až kým nepríde happyend.

Bezmenný v rôznych zákutiach objavuje svojich známych, Diega, Miltena, Gorna a Lestera, ale aj pár domorodcov, vrátane prihlúplej princeznej, s ktorými vedie strhujúce dialógy, prekračujúce kvantitu Rosalindy, či inej telenovely. Naozaj si treba dávať pozor, aby ste si z hlavy nestrhali všetky vlasy pri občas retardovaných rozhovoroch, ktoré majú niekoľko volieb, ale vždy vedú k jedinému možnému rozhodnutiu. Napríklad v mučivom pokeci s Gornom sa dozviete, že má záľubu v zatváraní protivníkov do truhly (možno ich posiela na Vianoce v darčekovom balení) . Dokonca si v jeho koži užijete dvojminútové zabíjanie, keď vám o tom rozpráva, ale bohužiaľ samotný proces „škatuľkovania“ tam nie je zachytený. V končenom dôsledku napokon ani netušíte, načo bolo stretnutie s vyšinutým bojovníkom dobré. A to nie je jediný prípad. Úlohou väčšiny NPC postáv je len zdržovať zbytočnými rozhovormi a naťahovať čas. Popri tom vám ležérne odovzdávajú kamene na otvorenie podzemného chrámu, prípadne iné dôležité objekty, ktoré nemusíte pracne vymáhať a vybojovať, ako je to v iných RPG. A je zrejmé, že tie veci sú vymyslené opäť len preto, aby ste do finále neprišli príliš rýchlo. Ale napriek tomu prídete. Čas by sa dal predĺžiť multiplayerom, ale asi by bol rovnako zbytočný, ako celý datadisk.

K hlavnému zloduchovi sa dostanete v priebehu jedného popoludnia a nebyť nápisu nad jeho rohatou lebkou, ani by ste ho nerozoznali od ostatnej hávede. Ani s ním nemáte mať oveľa viac práce, ako s bežnými potvorami a kým sa nazdáte, zazvoní zvonec a je koniec. V tomto prípade by sme cengáč pokojne mohli nazvať umieráčikom, lebo definitívne pochováva šance hry na lepšie hodnotenie. Hra neobsahuje vlastne žiadne strhujúce momenty a prekvapí snáď len svojou imbecilitou. Viac drámy a zaujímavejší dej nájdete aj vo videohre, kde vlk zbiera do košíka vajíčka.

Ak sa pôvodná Arcania vyznačovala veľkým zjednodušením RPG prvkov, Fall of Setarrif ich definitívne zabíja. Pri vytvorení novej postavy v úvode, či už je to mág, bojovník alebo zlodej, začínate s kľúčovými bojovými schopnosťami takmer na maxime. Môžete skúsiť aj export hrdinu z pôvodnej hry, ale zrejme vás bug hneď pri štarte prinúti začať s novou postavou. Aj keby ste nepriraďovali body za ďalšie získané levely, vaša výkonnosť v boji je ničivá a zriedka nájdete rovnocenného súpera aj na vyššej obtiažnosti. S mágom je to prechádza ružovou záhradou. Stačí podržať klávesu myši na vrhnutie devastačnej ohnivej gule a vyhýbať sa protiútokom. Ani boj s lukom a mečom, ktorým aj vykrývate nepriateľské výpady, nie je náročnejší. Posadnutí rytieri, nemŕtvi vyliezajúci spod zeme, harpyje, pavúky, trolovia a golemovia umierajú rýchlo, ani sa pri nich dlho nezdržíte. Repetetívne, nezáživné, banálne.

Rovnako triviálna je výroba odvarov a výstroje, kde nazbierate suroviny, použijete recept a produkt je okamžite na svete. Okrem nápojov s liečivom a manou vlastne ani nič nepotrebujete. Nemusíte meniť brnenie ani zbrane, lebo začínate s elitnými kúskami. Naozaj užitočnú novú výbavu aj tak dostanete pri postupe zadarmo. A keď nemáte za čo utrácať peniaze, načo ich vyťahovať z mŕtvych tiel alebo obchodovať?

Hráčovi skutočne stačí len ísť, odklepávať frustrujúce rozhovory a vymlátiť všetko živé, čo vstúpi do cesty. Je to skrátka prachobyčajná akcia, ktorá nepredstavuje žiadnu výzvu a vyžaduje iba dobrú orientáciu v stereotypnej spleti labyrintov. Lozenie chodbami k RPG samozrejme patrí, ale keď je celá hra vlastne jedno veľké bludisko, navyše s hrozným dizajnom, už to nie je ani trochu zábavné. Pár hodín naviac a určite by som už trpel klaustrofóbiou.

Čo by sme v hre mohli pochváliť, toho je skutočne málo. Oceňujem český preklad, ktorý mi pripadá hodnotnejší ako samotná hra, aj keď nezakryje plytkosť rozhovorov. Pekné sú aj efekty kúziel, napríklad oheň, ktorý ožaruje temné chodby a vytvára pôsobivý výjav pri odpálení koncentrovaného firebalu. Dynamické zmeny počasia, kde náhle zaprší alebo fúka vietor vyzerajú tiež dobre. Ani tváre postáv s nablýskanými zubami nepôsobia najhoršie a džungľa a pláž sú OK. Lenže bludiská, vrátane zákopov okolo zámku, kde strávite drvivú väčšinu času, sú hrozné.

Fall of Setarrif neodporúčam nikomu. Jedine v prípade, že chcete obdarovať človeka, ktorého fakt nemáte radi. Setarrif je veľmi krátky, no na druhej strane, kto by chcel hrať tento nepodarok dlhšie? Setarrif je nezáživný a stereotypný, ale ak trpíte nespavosťou, možno sa vám pri ňom podarí zaspať. Setarrif je zbytočný a pôsobí veľmi nasilu, skôr by sa hodil názov názov Fail of Setarrif. Ak ste si už datadisk kúpili, úprimne vás ľutujem. Ak ste ho dokonca prešli, ste mojim hrdinom, lebo to chce dávku poriadneho sebazaprenia. Ak Setarrif ešte nemáte, ani o ňom neuvažujte.