Keď sa povie PlayStation Vita, okamžite si spomeniem na premiéru zadného dotykového panelu na roztomilej hre, v ktorej vytláčaním zelenej krajiny prstom uvediete do pohybu malú oranžovú guličku. Mala byť vôbec prvou hrou nového handheldu a šance na to, aby sa o nej začalo hovoriť ako o novom LocoRoco. Mal byť jednoducho hrou, ktorá definuje platformu ako hravú, strelenú a súčasne takú, ktorá dokáže priniesť netradičné herné zážitky. Od jedinečnosti LocoRoco a Patapon má poriadne ďaleko aj to, aby sa stala klasikou. Nebudem špekuľovať o tom, aká Little Deviants mohla byť, ale ak nie je zadarmo ako súčasť softvérovej výbavy alebo za zlomkovú cenu (čo v skutočnosti nie je), tak si pomýlila platformu, pretože gameplay, hĺbka, jej náplň a čo sa snaží docieliť, poukazuje na pekne predražené tech demo.

Že toho dokáže veľa, ste si mohli už prečítať v recenzii, ale Little Deviants je prvou hrou, ktorá kombinuje všetky ovládacie schémy a snaží predviesť, ako môžete manipulovať s handheldom. V jednej z minihier držíte Vitu na výšku. Prstami odrážate na displeji robotických vtákov, ktoré dobiedzajú a zobákmi robia diery do balónu. Aby stúpal čoraz vyššie, musíte dotykom rozpáliť malého ohnivého devianta, aby nahnal teplý vzduch a súčasne odrážať malé potvory. Ak sa urobí diera, použijete záplatu a ak sa vám minú, tak použijete prsty a núdzovo unikajúci vzduch zastavíte. Od nadmorskej výšky je odvodená aj bodová odmena.

Rýchle, jednoduché, zábavné iba na oko. V Little Deviants minihry nie sú minihrami. Obyčajne výsledok nevidíte okamžite ako u WarioWare, ale autori sa vás snažia podusiť. Disciplíny sú rozdelené do úrovní (alebo kôl), ktoré zbytočne oddeľujú vidinu rýchlo nazbieraných bodov a odomknutie ďalšej. V reále tak vykonávate rovnakú činnosť v rôznych leveloch a snažíte sa nahrabať čo najvyššie skóre alebo aspoň dosiahnuť bronzovú priečku, ktorá vám zabezpečí novú minihru.

A tak prstom pretláčate na zadnom paneli povrch záhradky a uvádzate do pohybu malého devianta, ktorý musí nájsť kľúče a aktivovať teleport do ďalšieho levelu. Nakláňaním Vity potom zbierate malé symboly hodín na predĺženie časového limitu a zdolávate jedno bludisko za druhým. Alebo lietate na malej raketke tak dlho, kým vás nedoženie veľké monštrum a nezhltne. Little Deviants tvorí 30 minihier. Nie sú unikátne, ale stavajú na osvedčených základoch, menia iba tému, prípadne lokalitu a zvyšujú náročnosť jednotlivých úloh. Zníži sa časový limit, pribudne v bludiskách nepriateľov, musíte hľadať viac kľúčov a podobne. Pomerne rýchlo vystrieľa nápady a v úvodnej polhodinke prekuknete celú stavbu. Získať bronz nie je problém, o odomknutie artworkov alebo o zlato sa snažiť nebudete z prostého dôvodu.

Minihry nie sú zábavné, svojou dĺžkou skôr nudia ako bavia a motivácia skutočne nie je tak veľká, aby ste si ich zopakovali. S odomknutou novou disciplínou získate aj časť rakety, ktorú potrebujú devianti postaviť, aby unikli z kockatej planéty, kde ich obťažujú roboti. Nepripomína vám to niečo? (Na podobnej idey bol postavený aj geniálny Pikmin.) Little Deviants jednoducho postráda to, čo je u minihier potrebné ako soľ a to zábava plus strelené nápady.

Vykalkulovaná náplň postavená na prezentovaní hardvérových možností Vity sa autorom vypomstila jednotvárnosťou. Úplne zbytočná a predpokladám snáď najhoršia minihra od dôb kričania na ponorku v EyeToy je spievajúci deviant, ktorý na základe výšky vášho hlasu vypúšťa noty ničiace predmety hádzané rozzúreným publikom. Na druhej strane však obsahuje aj zopár minihier, ktoré stoja za reštart. V jednej z tých lepších zhadzujete robotov z chlievikov, ktoré sa postupne na domčeku otvárajú. Ak je otočený k vám čelom, vytlačíte ho ťuknutím zozadu, ak je k vám chrbtom, tak ho zhodíte ťuknutím na displej. V chlievikoch sa objavujú aj priateľské postavy zamaskované za robotov a celá minihra sa zrýchľuje, takže preveruje váš postreh.

Solídne pôsobí aj variácia na PacMana, v bludisku ovládanom nakláňaním plochy malý deviant papá budíky. Koľko ich zožeriete, o toľko sekúnd sa vám pobyt na hernej ploche predĺži. Rovnako kvalitne je zvládnutá aj strieľačka premietajúca nepriateľov do priestoru snímaného kamerou. Otáčaním okolo svojej osi a skenovaním miestnosti likvidujete jednu vlnu robotov za druhou. Ak sa im podarí uniesť všetkých deviantov, končíte.

Little Deviants je technicky ukážkovo zvládnutá hra, každá ovládacia schéma funguje na jednotku, len nie je zábavná a v kombinácii s nudnou náplňou, prestáva baviť po prvom vyskúšaní. Možno sa vám nepodarí ani odletieť z planéty. Má detský hravý vizuál, ale vôbec nefunguje a potenciál deviantov s viacerými schopnosťami vyletel hore komínom. Mnohé minihry trpia zle zvolenou kamerou a to hlavne tie, kde postavu nepriamo presúvate rolovaním alebo ovládate malé vozítko a unikáte pred monštrom.

Iné vás zase popletú ovládaním na zadnom paneli, ktorý vďaka tomu, že nevidíte, kde máte prst, sú nepresné a ak si k tomu zarátate obchádzanie nepriateľov, resp. ich unikanie pred nimi, zistíte, že viac súperíte s ovládaním ako s časom. Je skutočne veľká škoda, že sa viac hľadelo na demonštráciu možností ako na komfort. Aj také naťahovanie ringu, kedy prstom a palcom položených na oboch dotykových plochách v štýle Angry Birds vystreľujete malého devianta a zrážate ako kolky zombíkov, spočiatku prekvapí nápadom, ale potom sklame presnosťou a rýchlosťou odozvy.

Little Deviants robí, čo môže, ale udržať vašu pozornosť nedokáže. A čo je najsmutnejšie, tento tip zážitku a v oveľa lepšej a zábavnejšej forme vám naservíruje pár centová mobilná aplikácia a nie hra za takmer 30 EUR. Little Deviants vrhá zlé svetlo na Vitu, ktorá dokáže viac, oveľa viac.