Obdobie studenej vojny sa v hrách neobjavuje často. Zrejme je to aj tým, že sa jednalo o hrozbu, ktorá neprerástla do otvoreného vojenského konfliktu. Eugen Systems však majú dobrú predstavivosť a v novej stratégii bez okolkov postavili proti sebe kapitalistický západ proti socialistickému východu. A tu máme výsledok.

Umiestnenie Wargame: European Escalation do rokov 1975 -1985 bol dobrý nápad, ktorý aj neskôr narodeným aspoň zbežne priblíži epochu nie až tak dávno minulú. Navyše sa v boji stretávajú jednotky, ktoré sa v iných tituloch objavujú skôr sporadicky, niektoré vôbec. Sem patria aj uznávané zložky armády bývalého Československa. Naši výsadkári, zásobovacie vozidlo Kolos či artiléria Dana, stoja po boku výzbroje Sovietskeho zväzu, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska, ktoré spoločne tvoria Varšavský pakt. Navyše sa aj hlásia po česky, armáda každej krajiny sa totiž ozýva vo svojom rodnom jazyku. Je príjemné popri anglických, nemeckých a ruských pokrikoch počuť aj češtinu, ale aj hlasy poľských susedov. Na druhej strane stojí USA, Veľká Británia, Francúzsko a západné Nemecko, ktoré tvoria NATO.

Na rozbeh je dobré zahrať aspoň niekoľko misií z krátkych kampaní pre jednotlivca, ktoré spočiatku pôsobia stroho, ale to sa čoskoro zmení. Jednak si zvyknete na systém a pravidlá hry. Navyše za splnené hlavné a vedľajšie úlohy získate cenné hviezdy, ktoré použijete na odomknutie nových jednotiek. Hviezdy a sprístupnené posily zdieľate v single aj multiplayeri a určite je lepšie nastúpiť do boja proti iným hráčom s vyspelejším vojskom.

Brífing pred misiami singleplayeru sprevádzajú krátke videá, mapujúce aktuálnu situáciu. Okrem vyostrených vzťahov medzi NATO a paktom sa neraz riešia aj vnútorné konflikty a občianska vojna. Stanovené ciele neprekvapia a často sa opakujú. Hráč sa dostáva do prekérnych situácií a často musí vybojovať stanovenú pozíciu, preraziť blokádu, alebo sa zubami-nechtami udržať, kým neuplynie časový limit. Hoci nápadmi a určite ani vlažným príbehom kampaň neosloví, niektoré mapy sú veľkou výzvou, kde radi otestujete svoje schopnosti.

Wargame sa zameriava výlučne na boje bez výstavby základní v prostrediach, ktoré bohužiaľ nie sú veľmi pestré. Mapy tvoria lúky a polia, na ktorých sú umiestnené lesnaté plochy a mestá. Tvorcovia využili osvedčený Iris zoom zo stratégie RUSE a tak si terén môžete pozrieť pekne zblízka, alebo naopak z extrémnej výšky, kedy sa už jednotky zobrazujú len vo forme symbolov. Túto vymoženosť oceníte pri ovládaní armád, ktoré tvoria tanky, pechota, vrtuľníky, podporná technika a zásobovacie vozidlá. Jednotky dopravujete na mapu z armádnych sektorov, ktoré sú vždy umiestnené na okrajoch mapy a pre istotu ešte označené šípkou. Sortiment závisí najmä od toho, aké jednotky ste si odomkli v zbrojnici, kam si môžete podľa potreby odskočiť aj počas misie. Na nákup jednotiek však ešte potrebujete body, ktoré pribúdajú zo strategických sektorov v rôznych častiach mapy. Niektoré oblasti majú vyššiu číselnú hodnotu, čo znamená, že kumulujú body rýchlejšie.

Aby ste využívali výhody armádnych aj strategických sektorov, musíte ich obsadiť veliteľskými vozidlami. Väčšinou sa jedná o autá a ľahké transportéry, ktoré sú pekelne drahé a súčasne ľahko zničiteľné. Našťastie sa dajú rýchlo premiestňovať, no keď sú v pohybe, strácate nad oblasťou kontrolu. Popri skautských jednotkách, ktoré rapídne zvyšujú dohľad na mape, patria medzi najvýznamnejšie ciele útokov. Bez veliteľských vozidiel nie sú výnosy a nemôžu prichádzať ani posily. Prieskumné jednotky zas skôr spozorujú nebezpečenstvo a umožnia ostatným vojskám zamerať protivníkov, ktorých bežne nepostrehnú. Takže je logické, že by mali byť na zozname vašich priorít, či už ako ciele útoku alebo objekty, ktoré treba dobre chrániť.

Strategicky významné sú aj zásobovacie vozidlá a vrtuľníky. Majú hneď trojaký význam. Automaticky dopĺňajú palivo a muníciu spriateleným jednotkám v okolí a navyše ich opravujú. Majú však obmedzené zásobníky, ktoré sa rýchlo vyprázdnia a ďalšiu údržbu umožnia až po dočerpaní v blízkosti skladov. Sklady majú väčšiu kapacitu, sú umiestnené v niektorých sektoroch a tiež udržiavajú dobrý stav vojska v ich blízkosti. S tým rozdielom, že sa nedajú presunúť a postihnuté armády k nim musíte stiahnuť.

Jednotky v singleplayeri získavajú skúsenosti a vyššie hodnosti. Prenášajú sa z jednej misie do druhej, no ak sú zničené, je to nenávratné. Bolí to o to viac, že máte obmedzený celkový počet výsadkov každého typu. Napríklad ak vám padne celý tucet tankov M1 Abrams, v ďalších misiách ich už jednoducho nemáte. Náhradou môže byť odomknutý model Abrams vyššej triedy, ale aj s vyššími nákladmi alebo v prípade NATO použijete ako alternatívu nemecký Leopard, alebo anglický Chieftain. Jednotky povolávate jednotlivo alebo aj niekoľko naraz, vtedy sa automaticky začlenia do skupiny po dve až štyri. Môžete ich však aj dodatočne oddeliť, alebo naopak, spájať. Musí to však byť rovnaký typ jednotky. Malé skupiny sa lepšie ovládajú a majú aj väčší efekt, ako jednotlivci.

Na bojisku platia rôzne pravidlá a obmedzenia. Pechota sa ľahko skryje v mestách a lesoch a spravidla sa nasadzuje v transportných vozidlách alebo vrtuľníkoch. Tanky a technika sa rýchlejšie pohybujú po ceste. V lesnatom teréne mávajú problémy, môže sa im poškodiť podvozok alebo ich krátkodobo spomalí iný problém. Rovnako po zásahu nepriateľa môžu mať poškodené zameriavanie či úplne nefunkčnú hlaveň. Ak vám v ceste stoja stromy, nezasiahnete nepriateľa za nimi, kým nezmeníte pozíciu. Občas sú tieto obmedzenia diskutabilné. Napríklad vrtuľníky nad lesom zasiahnu protilietadlové delo, ale to nedokáže opätovať paľbu, hoci mieri na cieľ nad stromami, kde by nemala platiť penalizácia. To sa netýka delostrelectva, ktoré má niekedy extrémny dostrel a môže bombardovať aj vzdialené sektory. Hoci sa nevyznačuje veľkou presnosťou, často demoralizuje jednotky protivníka, ktoré sa v panike dajú na ústup. Jednotky pod tlakom a v panike sú málo efektívne a niekedy dočasne neovládateľné.

Multiplayerový režim využíva rovnaké princípy a zákonitosti, ako hra pre jednotlivca, ale s určitými odchýlkami. Hráč môže použiť štartovací set pre NATO alebo pakt, ale lepšie je čo najskôr vytvoriť vlastné balíčky. Celkovo je k dispozícii bezmála 360 jednotiek a zaradiť môžete hociktoré, čo ste odomkli v ľubovoľnom režime. Maximálny počet druhov v balíčku je však limitovaný. Na začiatku boja máte určitý počet bodov na nákupy a dve minúty na rozostavenie jednotiek v štartovacích sektoroch. Počty posíl nie sú natoľko obmedzované ako v singleplayeri a podľa chuti môžete naverbovať neskúsené, aj veteránske jednotky s rôznou hodnosťou. Rozdiel je v tom, že za ostrieľané jednotky rovnakého typu výrazne viac zaplatíte, no na druhú stranu sú efektívnejšie. Body zo strategických sektorov síce stále pribúdajú, ale pomaly a tak si treba rozmyslieť, do čoho investujete. Nie je nič horšie, ako keď prídete o väčšinu vojska, nepriateľ útočí a vy nemáte za čo nakupovať.

Multiplayer je zábavný, na jednej strane menej dynamický, ale o to viac taktický. Prísuny posíl sú pomalé a presun vojsk po rozsiahlom teréne tiež nie najrýchlejší. Bezhlavé útoky sa nevyplácajú a lepšie je robiť premyslené kroky bez unáhlenia. Obrana prelomená nepriateľom je ťažká rana, prinútenie protivníka k ústupu a zrušenie jeho tankovej divízie pohladká vaše ego. Wargame ponúka rebríčkové boje aj preferované nehodnotené zápasy. Aj v tých však získavate hviezdičky, skúsenosti a zvyšuje sa celková úroveň hráča. Je veľká škoda, že práve multiplayer, ktorý má najväčší potenciál, nie je dostatočne variabilný. Jediný sieťový režim, aj keď s niekoľkými mapami pre 8 hráčov, vyžaduje od hráča, alebo tímu, aby v boji dosiahol väčšie skóre ako druhá strana. Ibaže v nastaveniach môžete určiť, či vyhrá ten, kto prvý dosiahne stanovené skóre alebo o víťazovi rozhodne porovnanie výsledkov po uplynutí časového limitu. Pohodlnejší hráči tak využívajú hlavne zákopovú taktiku. Udržujú pár sektorov, aby mali príjmy, čakajú, kým nepriateľ nevlezie do rany alebo naslepo bombardujú artilériou.

Skóre narastá predovšetkým za zabitia, pričom získaná hodnota zodpovedá nákupnej cene jednotky. Ak zničíte bežnú pechotu, dostanete drobné. Za veliteľské vozidlo skóre pekne podskočí, rovnako ako za veterána v bojovom vrtuľníku Mi-28 Havoc. Určite by prospel režim, kde by podmienkou víťazstva bolo obsadenie čo najviac sektorov, prípadne úplné vyhladenie protivníkov. Zaujímavé by boli aj kooperačné misie proti AI. Ďalším neduhom sú technické chyby, ktoré pripomínajú závady, čo boli už v RUSE. Najhoršie je, že dosť často minimálne jeden z účastníkov multiplayerovej bitky vypadne z hry. Rozhodne čakáme nejaké záplaty.

Vzhľad hry zodpovedá súčasným štandardom. Terén pri pohľade z výšky vyzerá jednoducho a schematicky, pri priblížení však vidíte slušné detaily prostredia a jednotiek. Určite oceníte vydarené efekty, zvlášť pri explóziách. Ozvučenie s dunivými výbuchmi a miešanými jazykmi vojsk rôznych národov spoľahlivo dotvára atmosféru. Menu hry má jednoduchý účelový dizajn s ľahkým prístupom k zbrojnici, informáciám a pokynom jednotiek. Pritom hra nie je hardvérovo náročná.

Wargame: European Escalation je ďalšia chutná stratégia z dielne Eugen Systems. Zjednodušene môžeme povedať, že je to RUSE okresané o výstavbu, s rovnakým systémom priblíženia terénu a rozšírenými taktickými možnosťami na bojisku. Motivačným faktorom je odomykanie stoviek jednotiek za úspechy v misiách aj sieťovej hre. Plusom je obdobie studenej vojny a pre našinca aj prítomnosť československých jednotiek. Herný model funguje skvele, len sa tvorcovia mohli viac pohrať s príbehom a vyladiť a doplniť multiplayer, ktorý má inak veľký potenciál. V každom prípade sa za železnou oponou skrýva pôsobivá hra.