Niekedy sa dostaneš do začarovaného kruhu a nevieš ako von. Inokedy si proste len magor, ktorý vyvraždil svoju rodinu, no tvoja práca zostala nedokončená. Teraz sa brodíš cez mŕtvoly, aby si sa dopracoval k poslednému členovi. Uniká ti už desať rokov, no tento týpek, Calypso, ti vraj splní všetko čo len chceš. Stačí ak vyhráš jeho závod a dovedie ťa za ňou.

Písal sa rok 1995 a PlayStation je nováčikom na trhu. Sony potrebovala pre americké publikum trhák, takzvaného predajcu konzol. Potrebovala niečo rýdzo americké. Prišlo tak k fúzii destruction derby, násilia, zbraní, strašidelných klaunov a ešte väčšieho násilia. Zrodil sa prvý Twisted Metal. O niekoľko pokračovaní a rokov neskôr skúša vstúpiť do tej istej vody David Jaffe, ktorý sa vo svete hier preslávil so svojím mäsiarom z Olympu, no sám stál aj pri zrode tejto kontroverznej série.

Ak poznáte predchodcov, patrilo by sa spýtať, čo nové prinieslo pokračovanie na PS3, no dvoma slovami sa dá suchopádne odpovedať, takmer nič. Pre tých, ktorých séria obišla, však môže priniesť nový pohľad na závodno-deštrukčné hry.

Hlavným a takmer už kultovým antagonistom série je vrah Needles Kane spolu s jeho zmrzlinárskym autíčkom Sweet Tooth, no hra vás jeho príbehom prevádza len tretinu. Druhá je venovaná pánu Grimmovi, ktorý má tiež dôvod zúčastniť sa Calypsových závodov. Chce cestovať časom späť a zachrániť svojho otca. Posledná tretina patrí sociopatke Dollface, ktorá trpí disfunkciami vnímania reality a so svojou narcistickou povahou ide pri svojej práci modelky doslova cez mŕtvoly. A, áno, aj ona chce od Calypsa takmer nesplniteľnú vec. Všetky tri príbehy majú jedného spoločného menovateľa: buď opatrný s tým, čo si želáš, pretože by sa ti to mohlo vyplniť.

Tu prichádza prvý menší zádrhel, pretože akokoľvek dobre sú prestrihové animácie s hranými hercami štylizované a natočené, tak do celkového konceptu hry mi proste nezapadli. No bude horšie. Ako som už spomenul, ide v podstate o deštrukčné derby áut v aréne. Tento pôvodný koncept sa nijako za 17 rokov od pôvodného titulu nevyvíjal vpred. Opäť budete bojovať v tu menších, tu väčších arénach a posledný, kto zostane, vyhráva. Singleplayer je tak len hrubou prípravou na tuhé online zápolenie a veľmi pripomína Quake 3 Arena. Zo začiatku vás mohol súboj s botmi ako tak uspokojovať, no nebolo to také ako zostreliť živého protivníka. Umelá inteligencia si zavše pomáha tým, že spolu kooperuje a obracia všetku palebnú silu proti vám. Na veľkých mapách to ako tak dokážete ukočírovať, pretože sa protivníci motajú kade tade, no v malých arénach ako nákupné centrum v Sunsprings je to peklo. Neprejdete ani päť metrov, aby ste nelietali vzduchom vďaka cudzím projektilom.

Samozrejme záleží aj na dobre zvolených dopravných prostriedkoch. Každé má svoje silné a slabé stránky, ktoré sú rozdelené do atribútov rýchlosť, pancierovanie a účinok zbraní. Okrem troch zmienených hrdinov a ich vozidiel sú na výber aj starí známi ako Darkside (kamión), Outlaw (policajné SUV), Warthog (teraz v podobe polo-tanku miesto klasického Hummera), no dostanete sa aj do vzduchu s helikoptérou Talon. Každé má svoju špeciálnu zbraň ako magnet, rotačné guľomety, riadené klaunovské napalmové hlavy s jemnou prímesou čokolády, motorové píly či premena na robota. Mimo to sú tu špeciality spoločné pre všetky vozidlá ovládané krížovým smerovačom. Sú to znehybnenie pulzom, krátkodobá nesmrteľnosť a míny. No a potom sú tu ostatné zbrane, ktoré sa dajú voľne zobrať po arénach. Sem patria rôzne druhy navádzaných aj nenavádzaných striel, napalm, brokovnica, odstreľovačka, či prilepovacia bomba alebo autíčko s výbušninou.

Aby toho ešte nebolo málo, môžete skúsiť za jazdy použiť sekundárnu zbraň, ktoré sa postupne odomykajú, no nie sú automaticky navádzané, ale zato urobia väčšiu paseku. Už teraz ste na polovici ovládacích prvkov gamepadu a to ste sa ešte nepohli z miesta. Niektoré ovládacie kombinácie sú zdvojené až strojené a než sa naučíte autá ovládať, tak vám to dá pekne zabrať. Na výber je síce z troch ovládacích schém, ale každá má nejaké výhody a nevýhody.

Povšimnutiahodné sú všetky arény a ich dizajn, ktorý bol kladený zámerne na multiplayer. Väčšina objektov a menších stavieb sa dá zničiť a podliehajú fyzike. Na druhej strane zasa fyzike kvôli hrateľnosti nepodliehajú vozidla, ktorým bolo do vienka dané otáčanie na mieste, ostré zmeny smeru či dokonca skákanie. Prostredia jednotlivých súbojov sú situované do rôznych kútov Ameriky a jeho miest, zapadnutých mestečiek či dokonca zábavného parku. Nie je ale nad to, ak si tieto prostredia môžete užiť s kamarátom.

Môžete hrať až štyria pomocou splitscreenu, no online je to zábava až pre šestnástich. Vlastne by sa skorej patrilo napísať, bola by to zábava až pre šestnástich. V čase písania totiž online služba viac nefungovala ako fungovala, na jednotlivé hry sa nedalo spoľahlivo pripojiť alebo bola služba vypnutá. A keď už ste boli pripojení, tak po niekoľkých minútach z hry vás odpojilo. Autori o probléme vedia a snažia sa ho riešiť, takže pri čítaní článku už by mali byť problémy zažehnané, no nemôžem na ne neupozorniť. Ak už teda pôjde, tak si môžete zmerať sily v DM, Last Man Standing, Hunted, kde je jeden hráč korisťou pre ostatných alebo tímových variantoch všetkých zmienených. Posledný mód Nuke je variáciou na Capture the Flag.

Americká mentalita je iná ako európska a to, čo stačí žrútom hamburgerov, nemusí stačiť nám. Aj keď je rozbíjanie plechov podporené nenormálnym soundtrackom, v ktorom nájdete legendy ako Wolfmother, Judas Priest, Iggy Pop, Rob Zombie, Sepultura alebo White Zombie, tak tu nebudem krochkať blahom pri singleplayeri s botmi v arénach bez hlbšieho zmyslu, ktorý zaspal dobu a od svojho vzniku nepriniesol takmer žiadne zmeny. Pre mňa séria Twisted Metal bohužiaľ len kalí vodu nadmernou brutálnosťou a tak isto ako hlavný antagonista, sa aj ona schováva za maskou coolovosti.