Zipper Interactive nie je interaktívny bzučiak. Je to šikovné štúdio, ktoré dokázalo vytvoriť jednu z najsilnejších sérií PlayStation (SOCOM), taktickú akciu so špeciálnymi jednotkami má v malíčku. Teraz pred nimi stojí nová úloha: preniesť funkčnú schému na nový handheld a využiť jeho prednosti.

Unit 13 je po obsahovej stránke drobný odklon od SOCOM série, kde sa v misiách preháňali špeciálne jednotky. Tento raz sa do akcie vydávajú odlišné typy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako žoldnieri, no namiesto peniažkov si cenia perfektný výkon v misiách hodnotený na body či postupné povyšovanie na vyšší level. Poltucet bojovníkov je solídny a každý sa špecializuje na iné typy misií, niektorí majú radšej bum-bum pochody s masívnym počtom zasiahnutých obetí, iní borci dávajú prednosť stealth misiám, kde sa likvidujú iba najnutnejšie ciele alebo kradnú dokumenty bez zásahov. Bojovníci majú odstupňované schopnosti do desiatich levelov, čím častejšie sa im venujete, tým lepší výkon podajú a zhrabnú viac. Skúsenosti pribudnú aj pri opakovaní misií, level 10 tak nie je nedosiahnuteľná méta.

Zipper sa príliš nesústredí na príbeh, epické cut-scény v Unit 13 rozhodne nečakajte. Dianie sa podáva cez kvalitné brífingy a vysvetlenie situácie pred vstupom na bojisko i rýchlu komunikáciu počas misií. Na rozprávanie príbehov či vysvetľovanie pozadia hrdinov tu nie je príliš veľa priestoru, nie je to však na škodu z povahu hry, kde si chcete za 10-20 minút strihnúť v autobuse či vo vlaku rýchlu misiu.

Základný obsah leží v dobre pripravenej kampani, ktorá je rozdelená na tri tucty misií. Spočiatku máte k dispozícii iba pár a ich úspešné prejdenie postupne sprístupní ďalšie. Postupne vzniká solídny pavúk volieb, kde si sami vyberáte, na ktorú misiu sa vydať. Vďaka prehľadnému číslovaniu sa v sieti nedá stratiť. Každá misia má pritom dva varianty – základný, ktorý má jasne stanovené úlohy a ešte aj alternatívny, kde sa dianie odohráva na rovnakej mape, ale úlohy dostávate počas misie a dynamika je tým pádom vyššia (keďže často neviete, čo vás čaká o chvíľu). Prvý variant sa hodnotí na počet hviezd a hráč potrebuje ukončiť misiu aspoň na tri z piatich, ak si chce sprístupniť aj alternatívnu verziu. Je to parádna motivácia pre presné plnenie úloh, pretože takto možno získať cestu k druhej polovici obsahu celej hry. Hoci alternatívne misie nemajú fixné zadania, odkrývajú iné časti mapy a rozhodne máte pri ich plnení nový zážitok a nie iba vyššiu obtiažnosť či príliš nenápadnú alternáciu.

Pri zadávaní misie vidíte jej kľúčové atribúty ako obtiažnosť a najmä dĺžku. Vďaka nim si presne viete vybrať, či máte dosť času na jej splnenie. Krátke misie sa dajú splniť aj do 5-6 minút, stredné trvajú okolo 10-15, dlhšie sa dokážu dostať aj cez polhodinku. V tomto smere je nastavený Unit 13 výborne, jednotlivé misie sa navyše líšia aj svojím štýlom. V Direct Action sa prevažne strieľa, v Covert sa pre zmenu zbrane neodporúča dotknúť. Deadline má jasný štýl – splniť sériu úloh v časovom limite. Kto nestihne, ide od začiatku. Elite je zase narvaný nebezpečnými protivníkmi a namiesto štandardného postupného uberania zdravia a červenania obrazovky nastaví limit „za misiu možno iba raz zomrieť“.

To Direct Action je typická strieľačka, kde sa ukáže, že handheldová schéma Unit 13 funguje a to aj vďaka jednoduchému interface. Hneď v prvej misii vstupujete do technického komplexu, kde sa treba postupne prestrieľať cez protivníkov, aktivovať spínače, inštalovať bomby a potom najrýchlejšie ujsť. Je to klasika, ale na PS Vita výborne spracovaná. Mierenie a streľba cez dve bočné tlačidlá, ovládanie kamery cez pravú analógovú páčku a pohyb cez ľavú. Zmena zbraní cez smerové tlačidlá a občas sa dá ťuknúť aj na displej, ale nie príliš samoúčelne, len keď to autorom vyhovuje pri práci v priestore.

To Covert misie majú inú príchuť. Sú často krátke, no oveľa intenzívnejšie a možno ich budete často opakovať. Ich cieľom je napríklad vyzdvihnutie pár dokumentov z bojiska. Ale vaša prítomnosť musí byť nulová, t.j. všetko čo urobíte v akcii, nesmie zanechať stopu, resp. máte byť veľmi nenápadní. Ak vidíte cieľ, ktorý chcete prípadne potichu zneškodniť, vyberte si zapadnuté miesto, neradno popraviť vojaka pred zrakom jeho spolubojovníkov. Jednak kvôli tomu, že vám pôjdu všetci po krku a navyše si zavaríte, lebo v Covert misiách sa meria úroveň nebezpečenstva. Keď už o vás vie príliš veľa vojakov a nestihnete situáciu upokojiť (odpratať sa preč), môže misia rýchlo skončiť. Ideálne je ani nevystreliť.

Hra vás priamo láka k tomu, aby ste boli v akcii takmer neviditeľní aj cez bodové hodnotenie: beriete dokument z hlavného stanu a nikto vás nevidel? Fantastické. Zneškodnili ste všetky kamery, takže sa o vašej prítomnosti nikto nedozvedel. Ešte lepšie. Nezabili ste nikoho? Skvelé. Bodové zúčtovanie je pomerne striktné, napríklad hneď pri druhej misii som nedokázal získať potrebné tri hviezdičky pre sprístupnenie alternatívnej misie, pretože som sa neustále snažil byť síce nenápadný, aj vystrieľať celý dvor vojakov. Nesprávna taktika. Nakoniec som dokázal urobiť misiu na plný počet hviezdičiek, no padol iba jeden vojačik mimo hlavného diania a jeden strážca. Dvor s po zuby ozbrojenými som len letmo obchádzal a snažil sa infiltrovať bez povšimnutia.

Čo ma privádza k nemalej pochvale, že veľké množstvo misií je dobre nadizajnovaných a majú zmysel. Nie sú iba naskriptované línie, po ktorých poslušne pochodujete, ale majú jasnú štruktúru a motiváciu. Dokonca aj alternatívne verzie s voľnými úlohami sú uveriteľnejšie ako akákoľvek súčasná FPS. Svedčí o tom jeden Direct Action, kde máte postupne navštíviť štyri farebne odlíšené časti mapy a hra vás pomocou šípky vo vrchnej časti displeja nabáda, kam ísť. Ale nič sa nestane, ak poradie sami zmeníte a pôjde do žltej zóny skôr ako do zelenej a podobne, keďže majú individuálne zadané úlohy.

Na konci misie je podstatné, že úlohy urobíte a dostanete za ne body. Za efektný boj, bonusy za dobrú exekúciu, nenápadné momenty či presnosť alebo šetrenie muníciou. Bodový systém tu nie je hodený do hry náhodou, pretože sa pri ňom môžete porovnávať s hráčmi z celého sveta. Rebríčky ukážu kto a koľko dokázal skórovať v misiách a navyše sú tu denné výzvy (daily challenges), keď sa každý deň môžete pustiť do boja o prvenstvo v špecifických úlohách. Ale iba raz. Najprv súperíte sami so sebou o dobré skóre – a potom zistíte, že vo svete je x hráčov, ktorí už dokázali urobiť misiu ešte lepšie. Dobrá motivácia.

Ďalšiu porciu zábavy ponúka on-line, resp. co-op mód, kde sa možno vydať do akcie s kamošom. Ide o čoraz obľúbenejší prístup, ale v Unit 13 nie je co-op nadradený sólo hre, no zdieľa množstvo obsahu. Misie z kampane možno absolvovať vo dvojici, systémom niečo za niečo: strácate možnosť uloženia hry a checkpointy, no ako vyrovnané duo (ak si namixujete napríklad tvrdého bojovníka a šikovného experta) si môžete užiť hru z úplne iného pohľadu.

Grafika sa snaží z PS Vita vypáčiť solídny výkon, síce na nej ulietavať nebudete (je „len“ dobrá), ale zvuk má Unit 13 parádny. Či už efekty, prostredia, nahovorenie bojovníkov, či dialógov v cudzom jazyku, hra pohltí okolie a vás doň ľahko prenáša. Hudba hrá podľa potreby, nemusí zvučať stále.

Celkový dojem z Unit 13 je však veľmi dobrý a osobne ho radím po Uncharted: Golden Abyss už na druhý najsilnejší titul, aký som hral. Svoju prvotnú úlohu: preniesť silný akčný zážitok na handheld si plní výborne a ponúka desiatky misií pre dlhšie i kratšie chvíle. Obetoval kus príbehu a herného sveta, no dianie nie je samoúčelné, dáva zmysel. PS Vita sa ukazuje byť skvelá platforma na taktické akcie a autori využívajú jej potenciál: výkon i ovládanie. Občas prestrelia obtiažnosť, ale budete sa baviť.