To, že sa EA Sports snaží priniesť na naše obrazovky jeden z najpopulárnejších športov v lákavej podobe, rozhodne kvitujeme. Futbal máme totiž radi a klasická FIFA sa s posledným ročníkom vydarila na výbornú, o čom svedčí aj naša recenzia. Teraz si predstavte, že nám chcú športoví mágovia ukázať futbal nie na klasických trávnikoch, kde pobehujú všetky známe hviezdy, lež ako masaker technických parádičiek.

Už to tu samozrejme nie raz bolo. Posledná FIFA Street 3 nepatrila medzi prepadáky, no veľa vody nenamútila pred niekoľkými rokmi, nie ešte dnes, kedy si na ňu málokto spomenie. Obnovená séria sa nám pokúša priniesť klasický „panelákový“ futbal. Teda tak vyzeral v našich očiach, keď sme hrali len niekoľkí chlapci proti sebe, snažili sa o technické finesy (neúspešne) a strieľali na malé brány. A občas do okien.

Miesto pretaktizovaného športu, v ktorom sa dá pohodlne betónovať či kaziť radosť z hry úmyselne hrubou hrou, máme pred sebou chutné sústo plné parádičiek. FIFA Street sa snaží ísť cestou medzi arkádou a simuláciou, pričom v ponuke nájdeme hneď niekoľko možností hrania. Vo všetkých sa samozrejme kope do lopty a ide o góly, ale nie je futbal ako futbal. Ponuka v menu ničím neprekvapí. Okrem voľby samotnej hry, kde si hráč určí čo a kde sa vôbec bude hrať, počet hráčov a napríklad trvanie polčasu (Hit the Street), tu nájdeme i obdobu kariéry s RPG systémom (World Tour). Nečakajte žiadny príbeh alebo nebodaj čosi originálne. Vyhrávaním špecifických turnajov si otvárate ďalšie nové, lepšie. Od lokálnych v rámci regiónu cez samotné krajiny, kontinenty a napokon celý svet.

Na začiatku vás ale čaká tvorba hráča alebo hráčov. V jednoduchom a nie zbytočne komplexnom editore si vybudujete vlastnú zostavu. Počas hry získavate postupne za predvedené kúsky experience points, tradične levelujete, po dosiahnutí novej úrovne rozdeľujete body medzi rôzne vlastnosti (dribling, streľba, obrana, nahrávky, rýchlosť a pod) alebo si odomykáte rovno nové schopnosti, ktoré vám uľahčia ďalšie hranie.

Nebudeme sa bližšie zaoberať týmto systémom: je ľahko pochopiteľný, hráči ho poznajú z množstva iných hier a vysvetľovať výhody jednotlivých položiek je úloha manuálu. Všetko to tu je a progres na hráčoch vidíte. Kladne hodnotíme to, že sa niektoré zaujímavé prvky z klasickej FIFY dostali do tejto pouličnej, avšak nie vždy sa to podarilo dokonale a niekedy sa prvky „veľkého futbalu“ do toho malého nehodia.

Nesmierne nás potešili rôzne možnosti ako sa s loptou vyblázniť. Klasické varianty zápolenia v hale či vonku na malých ihriskách sú doplnené o technické zábavky ako Last Man Standing (hráč, ktorý vsieti do malej brány gól, vypadáva a vyhrá ten tím, ktorý „príde“ o všetkých hráčov) či Panna Rules. Bežný halový futbal 5v5 má niekoľko typov. Môžete sa zúčastniť špeciálnych majstrovstiev či šampionátu s komentátorom, aktívnymi rohovými kopmi a autmi. Hrať sa dá i s mantinelmi alebo v exteriéroch s oplotením/inými bariérami okolo ihriska. Mení sa i veľkosť brán a vzhľadom na ne treba zvoliť vhodnú taktiku. Hrať na úzkych ihriskách s nízkymi bránkami si vyžaduje technickejší prístup, pretože sa pomaly ani nemáte kam rozbehnúť. Naopak v halách (najlepšie s mantinelmi) s hracou plochou a bránami väčšími, než sú tie hádzanárske, je to skôr klasický futbal. Všetko si vyžaduje odlišný prístup a aj preto nás kopanie do lopty tak skoro neunavilo.

Naopak Panna Rules je primárne o technickom zápolení. Ak vsietite gól, pripočíta sa vám len jeden bod. No ak do momentu skórovania spravíte nejakú tú parádičku, dáte súperovi jasle či si ho efektne prelobujete, získate ich viac. Pokojne tak jedným gólom môže váš tím získať desať bodov. Po góle sa potenciálny počet pripísateľných bodov anuluje. Snažíte sa teda nie len bezhlavo atakovať súperovu bránu, ale najprv si nahrať body. To robí aj súper. Napätie zo zbierania bodov, o ktoré môžete prísť, pokým súper skóruje skôr, by sa dalo mnohokrát krájať. Bláznivé výsledky šplhajúce sa k hádzanárskym nie sú žiadnou výnimkou.

Už vieme, čo a ako, poďme si povedať, prečo to podľa nás až tak dobre nefunguje. Samotné ovládanie nepatrí medzi krkolomné, no reakcie na akcie sú často spomalené. Pre dôsledné zvládnutie širokého portfólia ponúkaných pohybov treba trochu viac, než hýbať jedným analógom a trieskať do tlačidla streľby či obyčajnej nahrávky. Loptu je možné ovládať samostatne (LT/L2), naučíte sa dribling (RB/R1), môžete ovládať i pohyb hráča okolo lopty (pravý analóg) a niekedy je výhodné hodiť spoluhráčovi loptu do behu a podobne. Toto nie je Sensible World of Soccer (pamätníkom istotne vypadne nejedna nostalgická slza).

Technické spracovanie je na vysokej úrovni. Pozrite sa na vývojársky tím, ktorý toto celé spáchal, a niet sa čomu čudovať. Panáci vyzerajú k svetu a hýbu sa celkom obstojne. Vzhľadom na to, že oproti klasickej FIFE sa v Street verzii pozeráme na hráčov s bližšie umiestnenou kamerou a robia omnoho väčšie psie kusy, čím sa dvíha dynamika celého zápasu, sa raz za čas objavilo nedostatočné nadväzovanie animácií pohybov.

Ozvučenie má šmrnc. Začať môžeme napríklad samotnými zvukmi z ihriska. Hráči po sebe pokrikujú a zvuk pri dotyku lopty je pre nás, sídliskových futbalistov, viac prirodzený. Plusom napríklad bolo, že pri turnaji v Nemecku na nás vykrikoval miestny komentátor v nemčine, takže sme mu rozumeli len odpočítavanie do konca zápasu. Náladu vám istotne zdvihne hudba (nielen v menu), ktorá ma potrebný efekt pre nadopovanie hráča adrenalínom a radosťou z akčného futbalu. Zmes hip-hopu a elektropopu dáva titulu spád.

Dobre, kde teda urobili súdruhovia z Kanady chybu? Ani nevieme, kde začať. Chyby sa objavujú postupne, úplne hrateľnosť nepotápajú, rozhodne však iritujú a pokým ani raz za 3-4 zápasy nebudete mať chuť otrieskať gamepad niekomu o hlavu, prípadne si z jedného spraviť dva, získavate titul flegmatický borec roku. Kolízie pri pohyboch sú nedôsledné, nie vždy je vzatá do úvahy hmotnosť hráča. Súpera sa často nepodarilo odstaviť a lopta sa až podozrivo často kotúľa k nemu. Isto, vie predvídať, ale prirodzene to nevyzerá. Na niektoré prihrávky hráči nereagujú. Poteší, ak je to súper, ktorý nechá loptu prejsť okolo seba. Horšie je, ak nahráte svojmu strelcovi s maximálne nadopovanou streľbou priamo pred bránu, v ktorej už nik nie je, pretože ste na seba naviazali obrancu i brankára. A on sa len pozerá, čaká, nechá si loptu prejsť okolo seba a potom sa šmýkačkou snaží ju poslať niektorej fanúšičke s veľkým výstrihom v hľadisku. To poteší. Hlavne ak prehrávate o gól a plynú posledné sekundy zápasu.

To však ešte nie je nič oproti bezvýsledne chabej AI. Hráči sa často okúňajú a nespolupracujú ako tím. Vy z toho neťažíte, pretože neexistuje niečo ako zdvojenie alebo plošná obrana. Vypichnete loptu súperovi, no je vám to na dve veci, pretože váš kamarát, stojaci tak dva metre ďalej, sa len pozerá na to guľaté čudo a húta, či mu bude dovolené dotknúť sa jej. Nebude. Nabiehajú si často hlúpo alebo sa nedokážu uvoľniť, riešia situácie neuveriteľne zložito. Do vašej siete padne plno gólov, pretože si to tam hráč sklepol. Reakcie na ovládanie sú niekedy až príliš spomalené, hráč vám predsa tú brilantnú parádičku pätičkou musí dokončiť.

A potom sú to drobnosti ako až príliš striktne riešené prihrávky na presnosť, takže brankár hodí loptu niekam do preč. Neodhadli ste správny uhol naklonenia analógu. Celú hrateľnosť však pochováva skôr hlúpa AI, ktorá ničí zážitok z hry, absolútne ničí možnosť spolupráce nádhernými trikmi. Tie sú inak krásne. Potešia bohaté online služby. Avšak čo z toho, ak vás zbytočne hnevá to, že v kolektívnom športe bojujete často viac so spoluhráčmi ako súperom? Hrá sa to stále dobre, užijete si to, ale do skutočne bombastického zážitku s kvalitou, ktorú nastavila FIFA 12, toho chýba dosť.