Veľkú zodpovednosť si nevyžaduje len veľká sila. Veľkú zodpovednosť so sebou prináša aj veľké meno. Hry nevynímajúc a to sa ani nemusí jednať o tvorcov vysoko rozpočtových titulov, ktoré sa tak rady označujú rozdielnym počtom písmen A. Žiarivým príkladom môžu byť Španieli z Pendulo Studios. Získali si srdcia hráčov najmä silným portfóliom, ktoré za nimi stojí. Nevyvíjajú na konzoly, nestojí za nimi veľký vydavateľ a dokonca sa nevenujú ani väčšinovým žánrom. Mnohí dnešní hráči žánru adventúr už niekoľko rokov predpovedajú smrť, no táto šikovná partia z Madridu patrí medzi tých „posledných“ mohykánov, ktorých zlaté ručičky majú na svedomí nejeden hit.

Svojimi príšerkami do sveta neprerazili. Prelom nastal až v roku 2001, kedy vyšla prvá časť série Runaway. Príjemne spracovanie, svieži humor a sympatická dvojica protagonistov, ktorých vzťah sa pred hráčmi budoval. Ďalšie dve pokračovania nezaostávali. Minulý rok však prišla zmena a autori sa takpovediac vrátili ku svojim koreňom, keď predstavili príbeh, ktorý nie len oživil rôzne monštrá, ale spravil z nich filmové hviezdy. A opäť tu bola úžasná dvojica s neuveriteľným iskrením. A teraz tu je Yesterday. Nová značka, s ktorou ste sa už u nás nedávno stretli. A opäť bude všetko inak.

Yesterday je v prvom rade titulom, ktorý sa rád a často schováva za rôzne masky, čo bol pravdepodobne aj autorský zámer. Jednou z jeho masiek však nie je tajomnosť, ktorá vás sprevádza už od prvých chvíľ. Vlastne to začína už samotným názvom, od ktorého sa nemôžete nijako odraziť. Ale toho vnútorného nutkania sa zbaviť nemôžete. Prečo Yesterday? Čo sa stalo včera? Rúškom tajomstva je zahalené ešte aj menu, v ktorého minimalizme ledva nájdete spustenie hry. A nič vám neprezradí ani intro odkazujúce na satanizmu, rôzne rituály a brutálne vraždy.

Prvou z masiek som sa nechal oklamať aj ja sám. Preview verzia nám ukázala úvodnú kapitolu, ktorá je však skôr prológom. V nej sme sa dostali do kože nesúrodej dvojice, no tentoraz rovnakého pohlavia. A nie, autori sa nerozhodli dať priestor homosexuálnemu vzťahu. Mladý zbohatlík Henry a hromotlk Cooper sú dvaja priatelia, ktorí pomocou organizácie Children of Don Quixote (ktorá má reálne základy vo Francúzsku) chcú pomôcť bezdomovcom, prípadne ich aj zachrániť pred masovým a brutálnym vyvražďovaním. Ulice mesta pre nich ale prichystali nejedno prekvapenie a tak museli spojiť sily, aby z toho obaja vyviazli živí. A potom sa to stalo. Koniec prvej kapitoly a preview verzie priniesol menší šok, ktorý sa do typicky ladenej adventúry od Pendulo moc nehodil.

Pre zatiaľ sa však nedočkáte žiadneho vysvetlenia, lebo ste zrazu v úplne novej postave a o niekoľko rokov neskôr. Henry už nemá uhrovitú tvár a je na čele obrovskej korporácie. Cooper je stále rovnaká gorila, no je plešatý a dominantou jeho tváre je nepekná jazva. A vy ste John Yesterday. Na prvé zdanie je vaša nová postava riešením hádanky. Opak je však pravdou. John si nič nepamätá a je možné, že ako aj jeho meno, tak aj jazva na dlani v tvare Y odkazujú len na jeho minulosť, ktorú, samozrejme, musíte odhaliť. Henry vám dá len indície. John pre neho pracoval na odhalení starobylého satanského kultu, no v jednom momente sa pokúsil o samovraždu. 

A tak nastupujete na cestu vyšetrovateľa. A nie len zadaného prípadu, ale hlavne vlastnej minulosti. Začínajú sa vynárať flashbacky minulosti, niektoré až príliš divné. A v tom momente vám začne byť jasné, že málo čo je v skutočnosti tým, čím sa aj zdá byť. Jeden zlom strieda druhý, neustále sa mení takmer všetko, čo ste sa doteraz dozvedeli a chronológia si naprieč hrou poskakuje ako sa jej zachce, len aby vás zas posunula ďalej do minulosti postavy. Dokonca budete musieť ísť myšlienkami do minulosti, aby ste si pomohli v súčasnosti. Alebo využijete jednu z výnimočných Johnových schopností. A záver s vami už úplne zatočí.

Jedna strana mince je tá, že sa tu neustále niečo deje a vývoj príbehu nenecháva žiaden priestor na stagnáciu. Ešte si aj stihnete znovu vybudovať vzťah, aj keď ten tu hrá len veľmi okrajovú rolu. A vás to baví. Baví vás odhaľovať neustále nové tajomstvá, ponárať sa hlbšie do postavy a jej minulosti. No je tu aj druhá strana. Práve to, že sa pred vami odohráva neustále množstvo zvratov, tak sa v nich pomaličky môžete začať strácať a niektoré sa vedľajšie akty sa odbijú až príliš povrchne. Zvlášť na chudákov bezdomovcov sa zabudne až príliš skoro. Určite príbeh nemožno hodnotiť inak ako kladne, no toto sú jeho slabosti. Medzi ne taktiež môžeme zaradiť úplný koniec, ktorý síce ponúka rozuzlenie vašej postavy, no necháva sa aj dosť otvorený. Máte v ňom aj možnosť voľby a tým pádom si ho trošku inak obmeniť.

Tu narážame na ďalšiu z masiek hry. Tá sa doteraz prezentovala aj na press materiáloch trošku inak. Všade bol Henry s Cooperom, ktorí skôr vytvárajú dojem ako Laurel & Hardy, aj rozdielnymi osobnými charakteristikami. A zrazu je hlavnou postavou niekto iný, so zahalenou temnou minulosťou. Aj celkový výtvarný ráz hry je takouto maskou, kedy spadá do schémy, ktorú si v Pendulo určili a tá skôr naznačuje humornú náplň, nie temnú. Istým spôsobom by sa hra dala prirovnať k Poslovi Smrti, kde tiež hlavní hrdinovia pátrajú po svojej minulosti a tá nie je práve najpríjemnejšia. Len on nemal mimikry. Humor tu síce je, no len na ojedinelé spestrenie v drobných poznámočkách.

Yesterday vám utečie strašne rýchlo. A nie je to len kvôli tomu, že sa príjemne hrá, ale aj kvôli jej biednej dĺžke. Zhruba 4 hodiny budete mať za sebou ani sa nenazdáte. A nemôžete sa spoliehať ani na zákysy, keďže aj napriek množstvu puzzlov v prostredí nimi len preletíte. Niekedy sú až príliš jednoduché a rozmýšľať vás donúti len šachová partia, no aj v tej stačí vystrieľať si možnosti, kým nenatrafíte na správnu. Príjemným faktom je, že sa vám nezahltí inventár a ani nemusíte používať metódy pokus-omyl či všetko na všetko. Riešenia sú pred vami, len treba mať otvorené oči. A ak by ste aj nemali, tak nesprávnymi pokusmi sa dopracujete k podrobným nápovedám.

Graficky Yesterday nijako nevybočuje zo štandardov, ktoré sa určili v predchádzajúcich tituloch štúdia. Akurát zamrzí absencia akcie. A teraz mám na mysli význam činnosti postavy. Namiesto toho, aby hrdina vykonal úkon, tak nabehne akože komiksové okno, v ktorom prebehne animácia. To isté platí aj pre dialógy a táto forma je trochu rušivá. Hudba je super, dabing obstojný, ibaže chýba pri komentároch postavy, ktoré sú len textové. Teda väčšinu času je hra nemá.

Známa komédia Maska z roku 1994 vyjadrila zaujímavú myšlienku: všetci nosíme masky. Aj Yesterday ich nosí a hneď niekoľko. A to, čo sa za nimi skrýva, tak je nie len prekvapivé, ale aj herne zvládnuté a zábavné. Madridčania nám tentoraz dodali niečo iné, ako je u nich zvykom. No z kvalít nijako zvlášť neubudlo. Chyby tu síce sú, najväčšou z nich je jednoznačne veľmi biedna dĺžka, no svojou tajomnosťou si vás hra získa. A vďaka nízkej obtiažnosti aj češtine dokáže osloviť viac hráčov.