Môžete ich nenávidieť, môžete ich milovať. Japonské hry dokážu vytvárať neuveriteľný pocit inovácie, objavovať nové svety a vypáliť rybník titulom, aký nikto iný neprinesie. Štúdio Atlus si asi tyká s démonmi a nemá problém kombinovať stredoškolskú selanku s poctivou RPG. No už sa rozhodli poskočiť aspoň o dekádu vyššie vo veku svojich hrdinov a ponúkajú psychologický triler Catherine kombinovaný s logickou hrou. Na papieri to je neuveriteľne šialená kombinácia, ktorá sa v čase neistoty na videohernom trhu snaží zaujať.

Možno nebudete veriť, že jeden z najoriginálnejších zážitkov roka dokáže priniesť spojenie dvoch starých herných žánrov – logickej hry a adventúry. Prečo ju ani Japonci neurobili napríklad pred 20 rokmi? Azda na ňu nedorástlo ich publikum, až teraz. Herné techniky síce čerpajú zo známych typov, ale kľúčová je ich symbióza. Ako dokáže narácia vplývať na hrateľnosť a naopak? A čo je najpodstatnejšie, ako vás môže vtiahnuť tým, čo sa v nej odohrá a čo urobíte? Catherine prišla do Európy v zaujímavom čase, keď sa poprední vývojári na GDC mierne vadili, či je podstatnejší príbeh alebo hrateľnosť v hrách. A táto hra ukazuje esenciu oboch atribútov v jednom celku.

Forma je netradičná, ale iba pre japonskej kultúry neznalých hráčov. Začiatok príbehu vysielaný vo forme anime epizody nepoľavuje prvých 10 minút z hutného rozprávania deja či introdukcie hlavných postáv, najmä mladíka Vincenta, ktorý stojí pred životnou dilemou ako budúcnosť so svojou partnerkou Katherine; radšej by sa venoval svojim kamošom a pivečku. Jeho frustrácia ho gniavi najmä v noci, keď ho prepadnú nočné mory (tiež hrateľné časti), kedy uteká z labyrintov. Ale aj dni sa začnú meniť na čoraz intenzívnejšie, keď sa začne stretávať s Catherine, úplný opak jeho priateľky – zábavná, príťažlivá, bez záväzkov. Nerozhodný muž a dve ženy, ktoré ho vedú do nečakaného stavu mysle, takmer šialenstva. Akoby nestačilo, že sa nevie vysporiadať s jednou – teraz ho vo dne, v noci mátajú obe a nedajú mu vydýchnuť.

Adventúra a logická hra. Každá perfektne preberá na seba svoju úlohu a zároveň tlmočí hrdinove psychologické stavy. Adventúra je spočiatku pasívna, no rýchlo vás zapojí do diania niektorými voľbami. Dianie sa odohráva primárne v obľúbenom podniku The Stray Sheep (odtiaľ obsesia ovcami naprieč celou hrou), kde vediete dialógy s hosťami a dostávate SMS od oboch žien. Je na vás, ako na ne odpovedať – ikony anjelika a diablika pomôžu tým, čo sa rovnako ako Vincent nevedia rozhodnúť: byť dobrý partner pre Katherine alebo ísť ďalej po neviazanej ceste voľného zábavy s Catherine. Možnosti nie sú podobne ako v živote dobré/zlé, zisťujú váš morálny postoj. Ale zároveň je krásne vidieť, kam vás jednotlivé rozhodnutia môžu posunúť: k usporiadanému vzťahu alebo vytúženej voľnosti. Nie je to nalinkovaná adventúra s pavúkom odpovedí, ale čosi viac. A dočkáte sa aj viacerých odlišných záverov, ktoré si priamo taký štýl hrateľnosti pýta.

Keď deň pominie a nastanú nočné mory, pochopíte, prečo toľkí spomínajú, že Catherine je dosť ťažká hra. Hrdina je rovnaký: Vincent v boxerkách, s baraními rohmi na hlave a vankúšom v ruke. A stojí na najnižšom poschodí pyramídy, obrovskej veže zloženej z rôznych častí. Jeho cieľom je štverať sa nahor, pričom možno využiť viaceré druhy pohybov, skladať či posúvať časti, tvoriť si cestu. Jednoduchý princíp je však starostlivo prepracovaný rozličnými typmi veží a kociek, čo sa sami nechcú pohnúť preč. Vincent je v permanentnom strese prezentovanom časovým limitom – na vrchol sa treba dostať za stanovený čas. Krvavé bloky, ľadové kryhy, rôzne prekážky a čoraz menej času na ich zdolanie. Niekedy myslíte dva-tri kroky vpred. A veža pod vami sa rozpadáva. Po ceste máte pár checkpointov a voľné vankúše sú extra životy, no treba sa naučiť rýchlo konať. Čím ste ďalej, tým je pyramída náročnejšia. Na ľadových kryhách sa šmýkate, bomby ničia bloky a ešte sú tu aj bloky nepriateľov, ktorých sa neradno dotýkať. Váš pocit z riešenia puzzle je jediný a autori vás tam presne chcú dostať, lebo tam majú aj Vincenta – je tu stres, frustrácia, veľký tlak.

A to ešte čakajú bossovia na konci kapitol, ktorí radi do vás pichajú zbraňami či pošlú srdiečka, čo zrazu vymenia ovládanie a chaos pokračuje. Aj kamera zrazu zošalie a riešenie je náročnejšie, tempo na ich porazenie je frenetické a Vincent sa do rána môže zblázniť. Ale sami cítite, kam vás hra nasmerovala. Je to unikátny príklad, ako sa dianie z hry prenáša na hráča a kopíruje pocity. Aj keď využíva iné prostriedky, výsledok je rovnaký. Stres, veľký tlak vs. nájdenie riešenia.

Puzzle porcia je približne rovnaká ako adventúrna, čo znamená na jednej strane, že puzzle nie sú len do počtu a rovnako potvrdzuje aj hĺbku príbehu. A na tomto mieste by bežná recenzia končila tým, že dva žánre v jednom sú funkčné a napriek prvotným očakávaniam, že si príliš nezahráte, sa dočkáte veľmi náročných herných chvíľ, ktoré by ste spočiatku nečakali.

Ale toto nie je bežná adventúra. Catherine zvysoka kašle na gro súčasnej videohernej produkcie a je odhodlaná ísť podstatne ďalej v rámci nášho známeho média. Videohry žijú predsudkom, že hrdinovia sú zväčša tupí mumáci, čo zachraňujú svety alebo v nich stále treba strieľať, bojovať či aspoň skákať naštvanej rastline po gebuli. Catherine je podstatne ďalej a nie je to iba rozprávaním príbehu, ten vedeli solídne podať interaktívne adventúry ako The Pandora Directive v 90. rokoch.

Na Catherine možno uplatniť kritéria umeleckého diela: sledovať kvalitu hrdinov, napísaného deja a ako bonus aktívny prechod psychologického stavu na vás. Vincent i dvojica žien sú skvelo napísané postavy, ktoré majú ľudské motivácie. Nie sú príliš odlišné od ľudí, ktorých nájdete vo svojom okolí: ženy, čo sa túžia usadiť s priateľmi, iné ženy, čo si chcú od života ešte dlho užívať a nerozhodnutých mužov s partnerkami či milenkami (aj ich kombináciou). Ak niektorí hráči zo svojich životov utekajú, aby sa týmto témam nemuseli venovať, pribije ich do kresla hneď prvých 10 minút, kde je Vincent vystavený bežnej mužskej dileme, či sa s Katherine oplatí oženiť. Sú tu otázky osobnej zodpovednosti, ktoré v súčasnej dobe riešia mnohí. Navyše predstavujú krásny presah zo skutočnosti (dej Vincenta v civile) do unikátnych nočných mor. Koľkých prenasleduje v podvedomí niečo podobné? Snažíme sa zaspať, utiecť od denných starostí... aby sme našli seba v hlbokej pasci, z ktorej chceme ujsť. Alegória odhodlaného Vincenta je trefná. Catherine je výborne napísaná a dej má zmysel. Akurát sa do neho môžete aktívne zapojiť.

Pretože namiesto strieľania a head-countu čaká iný cieľ, otázky morálky i vlastnej existencie. Ak ste doteraz v hre uplatnili iba čiastočnú vlastnosť typu „som detailista, preto musím v RPG nájsť každú debnu,“ čaká vás povýšenie na vyšší level. Máte jedinečnú šancu riešiť Vincentovu dilemu a sami na sebe vidieť svoj postoj k zodpovednosti, či toľko vytúženú chlapskú otázku „čo robiť, ak mám dve ženy k dispozícii“. Jednoducho zhrnuté: ak bežné videohry atakujú vašu prvú signálnu sústavu, Catherine ide ďalej a nechá vás myslieť za hrdinu v neobyčajnej psychologickej sonde.

Preto toľká chvála, pretože emócie generované Catherine sú úplne iné ako v 99% iných hier. Ani tie hráčske sa síce neutlmujú, skôr tie ostatné dostávajú priestor ako málokedy predtým. Mnohí sa pri hrách smejeme, čertíme a občas rozmýšľame nad puzzle. Teraz môžeme vydolovať ešte viac.

Netreba viac písať o grafickej stránke (je silne štylizovaná a zaujímavá), o zvuku (sugestívnom, či v puzzle častiach alebo anime sekvenciách), lebo zase vraciame k forme, no tu ide najmä o obsah. Konečne nemusíme riešiť technológie, framerate a platformy, ale venovať sa tomu, čo chce hra povedať. Je vynikajúca v tom, aké témy servíruje, že sa celých 12 hodín herného času dokáže zamerať na ľudskú dilemu mladého muža, ktorý nevystrieľa pol Tokia, a rieši najväčší boj v sebe. Je to silná konkurencia pre výborné knihy, skvelo natočené filmy a vy môžete byť jej aktívnou súčasťou. Ak je Vincent archetyp cieľového herného publika, má sa na čo tešiť. Aj keď mnohí sa rozhodnú vzdať na polceste ako v živote. Sociálna kritika v podobe videohry? Na to sme čakali?!

Uši vás neklamú, počas puzzle skutočne hrá klasická hudba, napríklad Dvořáková symfónia.