Predsudky z hier. Máme ich všetci, pretože videoherný priemysel nás ich naučil mať. Od prvej správy o hre (často leaknutej z viac či menej dôveryhodného zdroja) cez jej oficiálne predstavenie v tlačovej správe alebo na veľkej výstave, cez prvé dojmy, demá a preview až po recenzie a vlastné skúsenosti sa nám formuje názor na hru a často vznikajú mylné predstavy či až príliš veľké očakávania, aká vlastne bude. Je to podobný pocit, ako keď sa zamilujete – pozeráte sa na hru tak, akú ju chcete mať a nie tak, aká je vlastne v skutočnosti. Mať predstavy nie je zlé, otázne je, ako sa dokážu naplniť.

Kinect Star Wars sprevádza taká vlna očakávaní a zároveň preview kritiky, že si ju asi ani nezaslúžila. Toto je vždy problém, keď sa ponárate do sveta obkoleseného desiatkami miliónov fanboys a fangirls, ktorí vám neodpustia žiadny výrazný zásah do svojho kultu. A idea, že Star Wars budú ľahká akcia na Kinect (nehovoriac o tanečných sólach na Tatooine) je priam kacírska. Predsudky bokom, dá sa hrať?

Extračas vybraný pre dolaďovanie hry vyústil v rozmanitý kus hrateľnosti a netreba sa báť tuctových minihier v Star Wars kabáte (toľko predsudok no.1) – Raving Stormtroopers sa nekonajú. Dokonca úvod dá zmysel, keď sa spolu so C3PO a R2D2 vydávate do Jedi Academy hľadať stratené súbory a vykľuje sa z nich hlavné menu; ponúka päť samostatných kampaní, pričom každá má odlišný štýl hrateľnosti. Aby sa fanúšikovia dokázali zorientovať – nachádzame sa v období novej trilógie, okolo udalostí prvej Epizódy (spomína sa často aj Darth Maul) a kulminujeme cca v Epizóde III. Postupne však navštívime i planéty zo starej trilógie a objavia sa mnohí starí známi či legendárne lokality. V tomto smere teda netreba mať strach, licencia je využitá aj na miestach, kde by ste to nečakali a nádej na dobrú hru žije.

Päť menších kampaní, to je celkom milé prekvapenie oproti tuctu minihier či jednej fádnej línii, kde by sa akože striedali rôzne herné štýly. Fakt je, že pre potreby Star Wars, určitej celistvosti, no zároveň aj rozmanitosti urobili autori správny krok. Každá sekcia vás dokáže zabaviť na pár hodín, čo dáva solídnu hernú dĺžku. Osobne som sa vrhol na Kinect Star Wars v domnienke, že jeden piatkový večer bude bohato stačiť, no zrazu som sa o druhej ráno pristihol stále poskakovať pred obrazovkou a ešte stále som mal čo objavovať. Predsudok č.2 vybavený: Kinect Star Wars nie je plytká hra.

Jedi Destiny je prvá kampaň, ktorá bola často ukazovaná v traileroch a zaberá veľkú porciu hry. Je to akčná adventúra, kde sa najprv podujmete na výcvik a šermujete naprázdno pred TV (neskôr si beriete aspoň tú baterku či recidivisti ovládač inej konzoly). Akcia nabehne rýchlo – ide sa na Kashyyyk zachrániť rasu Wookies pred nájazdom droidov. Majster Yoda vám ešte ponúkne iný tréning, kde si prídete na svoje – kopať do drevených sôch, ale najmä pomocou sily ovládať predmety vrátane veľkej lode. V tomto momente sa začínajú plniť detské (a najmä otcovské) sny. Pretože kto sa celé tie roky nechcel stať Jediom, predpažiť ruky i vidieť dielo svojej Sily?

Použitie Sily má už zmysel a neskôr sa naučíte kombinovať šermovanie mečom (pravou rukou) a Silu (ľavá ruka), pričom sa oplatia obe. Sám dávam často prednosť sile – schmatnúť maličkého droida a šmariť ho o skalu je nádherná ukážka. Ale na väčších droidov či minibossov už nefunguje, tam treba tasiť meč. Úprimne, niekedy sa vaše pohyby prenášajú presne, inokedy iba metáte, čo vám sily i dych stačia a veríte, že bude koniec. Z boja máte polovičnú pasiu a preto ho autori obohacujú skákaním na plošiny, obiehaním bojiska atď. Ako je zvládnutý pohyb? Šmýkaním sa vpred. V potrebnom momente vykročíte pravou nohou a postava smeruje vpred, pokiaľ môže. Po tom sa spravidla zastavíte a boj pokračuje.

Celá misia je teda zložená z malých fragmentov hrateľnosti, kde sa zväčša bojuje a k ďalšiemu stanovisku sa dostanete buď po svojich alebo vás kamera posúva vpred. Prekvapivo ide o hladké riešenie, ktoré neuberá úplne z pocitu hrateľnosti a hoci si ho ťažko predstaviť ako herný štandard, tu funguje. Odpálený predsudok číslo tri. Jedi Destiny nie je až taká krátka mini kampaň, ako som čakal. Misia na Kashyyyku zaberie aj dobrú hodinu. Okrem pozemného boja nasadí jazdu na speederoch v džungli pripomínajúc Epizódu VI. Tam funguje ovládanie bez problémov a opäť si plníte ďalší sen (s predpaženými rukami). Príbeh nie je dychberúci, ale dá sa sledovať. Boj nie je úžasný, ale možno si ho občas vychutnať. Sila má rozličné využitie a tutoriál dáva väčšiu nádej ako ste čakali. Minihry či vložky fungujú. Variabilita nie je malá, lokality dobre vybrané. Prvá časť ma teda celkom prekvapila.

Podracing nie je spracovaný vo videohrách prvý raz. Pamätníci si spomenú na samostatný titul Star Wars Episode I: Pod Racer z 1999. O trinásť rokov prichádza jeho Kinect variant, ktorý rovnako ako Jedi Destiny rozpráva príbeh – o tom, ako sa vás šmelinár Wattoo ujme ako prvého pretekára, čo išiel okolo. Úvodná štvrťhodinka je absolútne fantastická, keď sa vás Wattoo snaží trénovať a svojím nezameniteľným prízvukom (a prirovnaniami) vysvetľuje, ako sa jazdí či bojuje so súpermi. Skvelé zakomponovanie postavičky i príbehu (Sebulba sa mu vyhráža, že už stratil všetko, no starý šmelinár zacíti ešte jednu šancu po tom, ako prišiel o Anakina). Ovládanie funguje na 80%. Predpažené ruky sú opäť v akcii, niektoré ťahy riešite virtuálnou prevodovkou či nakláňaním sa. Najmä ostré zákruty majú nečakaný moment, keď polovicu klzáku vlastne brzdíte a on sa zvrtne vo vzduchu (no treba si zvyknúť – ručná brzda v Need for Speed je šuvix). Jazda, zbrane, dobrý systém turnaja i rôzni súperi, ktorých možno postupne odblokovať, predstavuje spolu s príbehom jasnú motiváciu hrať. No uznajte sami, ak máte aspoň trochu radi Episode I, nie je motivácia získať Sebulbu jednoducho parádna?

Aké hry fičia na Kinecte najlepšie? Tanečné! A keď boli ohlásené Kinect Star Wars, začali sme sa so Spacejunkerom v redakcii strašne rehotať, že aká by to bola recesia, keby Microsoft zahrnul Cantina Band Dance Tournament či podobnú disciplínu. Verte mi, je tu!!! V tretej kampani šarmantne nazvanej Galactic Dance Off idete rovno pred Jabbu tancovať skvelé sóla a hra vlastne paroduje Dance Central. Je tu jasne adaptovaný systém tanečnej hry, kde si najprv vyberáte pieseň a v ľavej časti obrazovky vidíte pohyby, ktoré budú nasledovať. Ale idylicky zvané: Force Push, Evacuation, Wingman, Double Blaster a pod. Toto je čistá pasia, Kinect skutočne sleduje vaše tanečné kroky, hodnotí a rozdiel oproti Dance Central je v nižšej obtiažnosti.

Je tu viac ako tucet piesní, pričom niektoré sú už vtipné len zasadením do Star Wars univerza (Bruno Mars – Just the Way You Are) a iné sú paródie na známe hity. Takže tancovať na Hologramic Girl spievanú v tatooinčine je nezabudnuteľný zážitok. Najprv tancujete sólo, potom sa pripojí aj princezná Leia. Tancuje sa aj na Bespine, kde sa diskotéka podobá na klub z Tron: Legacy, tancujú aj stormtrooperi a Lando Calrissian je štylizovaný ako disko kráľ. Je to skvelý mód a Microsoft ním dokázal do sveta videohier priniesť jednu z prvých poctivých paródií! Odhoďte predsudok číslo štyri, že tancovať vo svete Star Wars je blbosť. Naopak, najväčšia šou.

Rancor Rampage už nemá hĺbku a možnosti prvých kampaní. Je postavený na jednoduchej myšlienke, že autori vypustia beštiu a tá ničí ľudí, ich obydlia a kus planéty. Nápad je to dobrý, hrateľnosť je však jednoduchá a hoci tutoriál vám vysvetlí dobrý tucet pohybov (ľudí možno hádzať, zhadzovať z mašiny či prikvačiť), je to často o tom istom. Mení sa prostredie a typ Rancorov, čo je fajn. Využitie Kinectu je dobré, ale s niektorými ťahmi budete mať počiatočné problémy – Rancor sa ťažšie ovláda a detailné gestá mu príliš dobre nejdú (zamerať sa v dave na človiečika). Je to minihra do počtu, ale malí chalani ju budú asi milovať, lebo môžu zadupávať sedlákov z inej galaxie do zeme.

Duels of Fate je mód, ktorý čiastočne vychádza z bojov v kampani. Akurát namiesto chodenia po svete a určených planétach sa rovno ocitnete na bojisku, aby ste nadobudnuté skúsenosti využili (mód nie je dostupný hneď, ale až po absolvovaní prvej misie v Jedi Destiny, čo dáva zmysel, lebo netreba prejsť tutoriál s tým istým know-how znova). Keďže samotné spracovanie boja nie je stopercentné ani v Jedi Destiny, je jasné, že tento mód, kde sa nesústredíte na nič iné, nemá takú šancu zažiariť. Aj keď sú tu zaujímaví nepriatelia či bojiská, opakovať stále tie pohyby na útok, bránenie je zábavné tak na polhodinku. Ako vesmírny Mortal Kombat so svetelným mečom obstojí, ale nečakajte veľa.

Ostáva iba posúdiť premenlivé audiovizuálne spracovanie Kinect Star Wars. Niektoré animácie sú veľmi dobré a dianie je priam epické. Tam vzadu vybuchuje megalomanská loď, vpredu sú desiatky droidov a Xbox všetko zvláda. Minimálne Jedi Destiny a Podracing majú nadpriemernú grafiku, hoci v momente vás zarazí slabšie spracovaný model niektorých postáv. Je to dobrá, ale nie najlepšia ukážka – kompromisy boli nutné. To pri hudbe niet čo stratiť, licencovaný soundtrack od Johna Williamsa znie naplno.

Je čas odhodiť predsudky a akceptovať, že Kinect Star Wars môže byť dobrá hra s viacerými súčasťami a módmi. Minimálne tri z piatich kampaní sú silno nadpriemerné a možno s nimi tráviť pekné hodiny. Kinect je využitý rôzne – občas je výborný, inokedy má muchy. Byť fanúšikom Star Wars nezaškodí, skôr vás môže hra potešiť. Ale nesmiete od nej čakať niečo, čo vlastne nie je.