Nemyslím si o sebe, že by som bol starý. No aj prvá polovica tretej dekády v mojom živote je pravdepodobne dostatok za to, aby som bol herným pamätníkom. Nie priamo dôchodcom ako možno niektorí ďalší členovia našej redakcie (ktorí, ktorí to sú? pozn.: junker), ale už som v hrách čo to preskákal. Diskety, CD a kartridge boli vzácnym pokladom, zhluk farebných pixelov bol krásnym zobrazením najrôznejších postáv, herný príbeh som si často len domýšľal a „zákysy“ číhali na každom kroku. Človek mal na výber dve cesty: buď sa stále pokúšať dostať ďalej, alebo každý mesiac stepovať pred najbližšou trafikou a dúfať, že v ďalšom čísle jediného, či jedného z mála časopisov, bude návod na herné nástrahy. Doba sa však mení a dnes sú to len uronené nostalgické slzy, ktoré sa strácajú v neupravenom strnisku. 

A chýba mi to. Nové hry boli skutočne sviatkom, malými Vianocami, ktoré rozradostili detskú tvár bez ohľadu na žáner a často aj kvality. Dnes je to už však len minulosťou a môže to znieť hlúpo, no skutočne to dni a týždne dlhé kysnutie na jednom mieste je dnes krásnou spomienkou. Stále však je aspoň zopár ľudí, ktorí myslia aj na iných hráčov. Takých, ktorí aj dnes chcú zakysnúť, aj keď návody sú dnes otázkou len niekoľkých minút. Nezakladajú si na grafike a ponúkajú alternatívu, aká si snáď aj dnes dokáže nájsť svoje publikum. 

Wadjet Eye Games tak trochu klame názvom. Toto štúdio totiž pozostáva z dvoch ľudí a jedného psa, z toho vývoj má na starosti len jeden (a nie je to ten pes). Na módnej vlne aj potrebe retra sa tento človek už zviezol a vyplnil tak prázdne miesto nie len na trhu, ale aj v hráčoch samých. Gemini Rue si nás získalo a v podobnom duchu sa niesla aj hra Blackwell. Teraz nám predkladá svoje ďalšie dielo, ktoré sa nerodilo najľahšie. Kým na Gemini Rue pracoval 3 roky, tak Resonance na svet prichádzalo až 5 rokov v spolupráci s XII Games. Taký dlhý vývoj môže často naznačovať problémy hry, no na túto sa vyplatilo čakať.

Resonance vás pomaly vťahuje do svojho tajomného sveta, aký sa vám len tak nenaskytne možnosť preskúmať. Je vlastne vyváženou kombináciou najrôznejších prvkov, ktorej výsledkom je úžasná premisa uveriteľného sveta s fantáziou a realistickým sci-fi, ktoré by pokojne mohlo byť bežnou súčasťou aj dnešného života. Je to svet, v ktorom by ste pokojne mohli žiť aj vy. Je to svet kedykoľvek a kdekoľvek. Môžeme v ňom nájsť náznak minulosti, prvky budúcnosti a život súčasnosti. 

Resonance sa s vami už od začiatku zahráva a ukazuje vám vlastne svoj koniec. Ten nie je moc pozitívny. Vlastne nie je vôbec pozitívny, keďže svet zasiahla gigantická katastrofa. A vy už akosi začínate tušiť, že k nej povediete práve vy. Čas sa vracia späť o 60 hodín a váš hrdina, mladý vedec Ed, sa práve zobúdza. Rozrušenie však na seba nenechá dlho čakať a Edovi sa ozýva jeho šéf, Doktor Morales, ktorý pracuje na veľkom objave, no bohužiaľ je to jeden z tých objavov, ktoré síce môžu svet zachrániť, no môže ho aj úplne zničiť, ak sa dostane do nesprávnych rúk. Na ceste vlakom stretáva sympatickú mladú ženu a onedlho prichádza veľký výpadok. 

A zrazu ovládate túto sympatickú mladú ženu. Volá sa Anna, je doktorka, má síce tajomnú minulosť, no stále celkom netušíte, čo tu robí. A zrazu je tu ďalšia postava, ktorou je investigatívny novinár Ray prezlečený za servisáka. Ten síce nemá najlepšiu povesť, no v tomto prípade sa mu podarí prísť k obrovskému prípadu v jednej megakorporácii. Za vašej asistencie sa mu podarí vytiahnuť tajné informácie a na scéne je ďalšia postava. Starnúci policajt Bennet po rozvode, naberá na váhe, stráca na vlasoch a za roky služby sa už naučil pracovať nie vždy presne podľa podpisov. Presne ten typický archetyp sršiaci cynizmom, aký si zvykne vo filmoch strihnúť Bruce Willis. 

Touto nesúrodou skupinou hrdinov sa prepracujte v ľubovoľnom poradí a pomerne rýchlo ich aj zjednotíte. Nie priamo vy, ale nadchádzajúce udalosti. Spomínaný výpadok zasiahne každého z nich a spojí ich v smrti Doktora Moralesa. Ten zahynie pri výbuchu svojho laboratória a so svojimi postavami sa vydávate na preteky za jeho vynálezom, len aby nepadol do nevhodných rúk. Ktoré ruky sú však tie vhodné? Môžete vlastne veriť niektorým z postáv? A dokážete utiecť pred nebezpečenstvom? To je len zlomok otázok, ktoré sa postupne objavia. Postavy striedate, využívate ich schopnosti a dopĺňate navzájom v momentoch, keď to je treba. 

Príbeh je sám o sebe pútavý, no dopĺňajú ho výrazné elementy neistoty a, samozrejme, aj zvraty. Najvýraznejšie sa do vás zahryzne morálny charakter hernej náplne. Etické otázky majú svoje miesto vo vede a hra im dobre nastavuje zrkadlo. Táto téma sa nesie naprieč celým titulom. Je tu však ešte niečo navyše. V hre môžete naraziť aj na niekoľko rôznych koncov, ktoré sa možno obsahovo až tak nelíšia, no morálne rozdiely sú v nich už viac badateľné. 

Klasické dialógy, aj keď v prípade tejto hry veľmi členité a bohaté, sú pre žáner adventúr štandardom a bez toho by to ani nešlo. Avšak nie sú jediným spôsobom interakcie medzi postavami. Sú tu akési ďalšie dve formy inventárov: dlhodobá a krátkodobá pamäť. Dlhodobá pamäť predstavuje zlomové momenty z hry aj histórie postáv. O nich môžete viesť dialógy, prípadne vám môžu pripomenúť riešenie problému, doviesť vás k riešeniu puzzlov. Krátkodobá je bohužiaľ obmedzená v počte slotov, do ktorých si ukladáte veci z okolitého prostredia a tak na to často musíte ísť metódou pokus-omyl.  Funguje tak, že napríklad uložením okna z prostredia a jeho použitím v rozhovore s inou postavou požiadate o pomoc pri lezení doň. Pokus a omyl sú neodmysliteľnou súčasťou aj práce s inventárom, bohužiaľ.

Resonance je pravou hrou zo starej školy a to nie len svojim vizuálnym prevedením, ale aj hernou náplňou, ktorá môže niektorým dnešným hráčom robiť problémy. Miest na zakysnutie je skutočne mnoho, niektoré puzzly sú výzvou a dokonca môžete zomrieť. A to pomerne často. Pritom narazíte na všetky možné druhy hádaniek: mechanizmy, používanie predmetov a sú aj v dialógoch, hlavne v závere. Významnú rolu hrajú rôzne počítače, s ktorými musíte pracovať. Narazíte tu na rôzne typy od takých, v ktorých vyhľadávate podľa vzoriek až po iné, v ktorých zas zadávate textové príkazy. Potešia aj rôzne možnosti riešenia puzzlov. Záleží to síce od vášho zasekávania, no hru by ste mali dohrať približne za 10 hodín. 

Mnohých, hlavne mladších hráčov vyrastajúcich na moderných akciách, určite Resonance odradí nie len svojim žánrom, ale aj svojim grafickým prevedením. Pritom sa však jedná o krásnu pixelartovú grafiku zo starej školy, ktorá za žiadnych okolností nepôsobí lacno. Skôr naopak, účelne a vkusne. Problémom sú rozlíšenia a review verzia trpela problémom so spustením na rôznych nastaveniach. Zvuk je skôr rozporuplný. Hudba je trestuhodne nevýrazná a dabing, aj keď v bežných situáciách výborný (Benneta dabuje Logan Cunningham známy z Bastionu), tak vo vyhrotených mu chýba presvedčivosť. 

Resonance je vlastne ženou. V začiatku je len jemný flirt, ktorým si vás získa, no nechcete na ňu hneď skočiť. Je tajomná a ide na vás pomaly, aby si vás časom získala a už vás nepustila. Bohužiaľ ženských vlastností podedila aj viac. Občas je mrchou, pri ktorej neviete ako ďalej. Občas má aj svoje nálady, kedy vám to s ňou hapruje. No aj napriek tomu vás to s ňou nakoniec baví a zamilujete si ju. A keď to skončí, tak vás to aj mrzí.