Hry zo sveta Madagascaru nie sú žiadna rarita. Na rozdiel od iných filmových látok sme ich dostali nielen pri premiére najnovšieho filmu v kinách, ale aj v ďalších rokoch. Hrdinovia sa preháňali v Madagascar Kartz (2009) a dvakrát prišli štyria borci vo sviežej akčno-logickej misii The Penguins of Madagascar (2010 iba DS, 2011 všade inde, vrátane Kinectu). Preto je otázna forma spracovania pre tretí film. Budú autori otrocky nasledovať formu behačky či skúsia niečo nové? 

Môže za to neustála zmena distribútora (do 2009 Activision, 2010-2011 THQ, teraz D3), ale herný Madagascar 3 nepôsobí tuctovo a opäť sa hrá inak. Inšpirovaný akciou štyroch tučniakov, kde každý zvládal iné schopnosti, prichádza voľné prerozprávanie príbehu kvarteta zvieratiek. Rozprávačom je opica Phil, ktorú trefne vypĺňa kráľ Julien v chaotickej forme, tak sa možno tešiť na dvojaký pohľad na dianie a najmä solídnu stand-up comedy, keďže autori príliš neinvestovali do animácií ako trefných replík. Prirodzene, odporúčam najskôr zájsť do kina na film, aby ste humor a ich situačné narážky hneď pochopili. A prípadne našli viaceré doplnenia a frky, ktoré vo filme neboli.

Hernú porciu možno rozdeliť na dve časti – príbehovú a minihry. V príbehu postupne zvieratká prechádzajú jednotlivými lokalitami po Európe, pričom najmä talianske a londýnske prostredia sú dobre pripravené. Najprv však absolvujete tréning so Skipperom a tučniakmi, ktorí vám rýchlo vysvetlia ako veci fungujú. Každé zvieratko má unikátnu vlastnosť. Alex dokáže revať, dvojito skákať či jemne dopadať na vyčnievajúce miesta ako akrobat. Marty má dlhé skoky, silné kopy a beží po lávke, čím prekonáva ďaleké i silné prekážky. Gloria vie plávať a chodí po lane. Melman vie ovládať niektoré mechanizmy, tiež prejde po lane a najmä kýcha, čo je super ťah na strašenie holubov či inej hávede. Základom príbehu je plnenie misií pre Skippera, hlavného tučniaka, ktorý zväčša chce, aby hrdinovia rozdelení do párov preskúmali level a doniesli mu potrebný predmet.

Madagascar 3 je ideálne hrateľný v dvojici, kde sa každý hráč chopí gamepadu a ovláda svojho obľúbenca. Ak máte doma dve deti alebo ste pyšný rodič a chcete potomka zaučiť videohre, toto je vhodná príležitosť. Levely sú pomerne rozsiahle a zhruba päť až desať minút mi trvalo naučiť sa približne schému i jednotlivé časti, kde sa pohybovať. Unikátne miesta sú označené ikonku zvieracieho hrdinu. Napriek väčším plochám sú však levely pomerne intuitívne a viete kam ísť. No pozor, už od prvej ostrej misie (a čiastočne aj v tutoriáli) vás budú autori hnať aj do výšok, t.j. 3D je solídne zastúpené a často sa hľadaný predmet nachádza niekde na streche. 

No aj na zemi je veselo. Jednak skúmate okolie, otvárate si skratky pre pohyb v misii a zbierate veci pre kráľa Juliena: pizzu v Taliansku, čajníky v Londýne. Navyše každé zvieratko má vlastný predmet na zber. Alex ide po hviezdičkách, Gloria miluje ruže, Marty balóny a Melmanovi ostali teplomery. Navyše do voľného behu zvierat zasahuje aj hlavná nepriateľka, komisárka Dubois, a jej prisluhovači; na vybraných miestach sa treba pohybovať inkognito, dávať bacha na strážcov.

Iste, po piatich misiách si uvedomíte, že je to takmer to isté dokola – stratený predmet, zber iných a útek pred strážcami. No pri hraní vo dvojici či kúskovanom postupe (dve-tri misie denne) príbehový mód vydrží a navyše otvára minihry, t.j. cirkusovú časť Madagascar 3. 

Minihry sú vlastne cirkusovými atrakciami, kde sa snažíte venovať vybranej aktivite zvieratka v inej aréne a postupne plníte rôzne zadania. Je to zábava na pár minút, v príbehu funguje ako letmé obohatenie, no mimo neho je to iba chvíľková záležitosť. Ale Madagascar 3 teoreticky dokáže aj pokryť dve vekové kategórie hráčov – zatiaľ čo na príbeh a postup vo dvojici treba skôr starších hráčov, pre minihry sú ideálni šarvanci pomaly od 4 do 8 rokov, pretože k nim môžu pristúpiť už rýchlo. No najprv im ich musia sprístupniť (odomknúť) starší súrodenci alebo to bude práca pre rodičov.

Nič viac Madagascar 3 herne neponúka, v konečnom zúčtovaní vyjde akurát na solídny priemer. Bod navyše získava za celkom dobre vytvorené mapy levelov a prostredia, ktoré sú síce aj na pohľad jednoduché, ale majú dobrú vrstevnatosť terénu a zabavia vás. Dabing nie je špičkový, lebo sa tu nezišla elita z filmu, no imitátori odvádzajú dobrú prácu a tučniaky znejú autenticky. A príbeh je vhodne varírovaný vďaka Philovi a kráľovi Julienovi.

Na pomery filmových hier však ide o solídne remeslo, ktoré dokáže aj staršieho hráča zasýtiť, no je to zároveň hra instantná, prchavá. Vďaka co-opu  stále zaujímavá, ale nie úplne fádna. Opäť však platí – šestka nie je zlé hodnotenie, aj na pomery filmových hier dobrý štandard.