Assassin’s Creed sa dostala do pozície, kam sa každá veľká séria raz dostane. Aj Call of Duty bola raz milovaná. Je tak veľká, že sa stáva jedným z hlavných zdrojov príjmov pre jej majiteľa a súčasne je tak dôverne známa, že zástupy hráčov sú ochotní si na zápästia primontovať vyskakovacie kuchynské nože a vyraziť na krížovú výpravu proti odporcom. V prípade Assassin’s Creed to už dávno nie je len tenká čiara medzi láskou a nenávisťou.

Existuje totiž spojitosť medzi sympatiami prechovávanými k najprominentnejšej značke Ubisoftu a schopnosťou zažmúriť jedno alebo obe oči nad rezervami, ktoré bohužiaľ neospravedlní typické “Veď, veď mňa to bavilo!” Assassin’s Creed 3: Liberation je obeťou pokusu o priamy prepis hrateľnosti a otvoreného sveta z veľkých konzol na prenosné zariadenie. Otázkou je, ako veľmi milujete sériu, že jej dokážete odpustiť tak kolísajúci framerate, že handheld PS Vita sa zadýcha aj pri rolovaní titulkov? 

Liberation má niekoľko prvenstiev ako jej veľký brat Assassin’s Creed 3. Vôbec po prvýkrát sa objavuje v hre ženská hlavná hrdinka a odohráva sa celá na americkom kontinente, konkrétne v južanských kolóniách, v Louisiane, v New Orleans, kde sa dávajú do pohybu plány v odvekom boji zabijakov proti templárom. V žilách Aveline de Gradpré koluje takisto ako v našom indiánskom kamarátovi krv miešanca. Po otcovi zdedila francúzsky šarm a obrovské majetky a z matkinej strany zase spoznala tvrdý život otrokyne. 

Identity dvoch svetov využíva vo svoj prospech a pre vyššie ciele neváha použiť aj ženské zbrane. Aveline má bohatú garderóbu kostýmov, po prvýkrát sa môže prezliecť a po uliciach prechádzať ako otrokyňa, dáma alebo zabijak. Trojica identít jej poskytuje inú sadu schopností, no potenciál nie je využitý natoľko, aby ste ich vymieňali a prehodnocovali ich prednosti. Zmena kostýmov je povinná nie voliteľná, oberá tak hráča o rozhodnutia, či oklamať stráže šarmom dámy alebo sa vyškriabať po streche a zapadnúť do davu služobníctva starajúceho sa o panstvo.

Prísne nalinajkovaná kampaň neprikladá veľkú váhu improvizácii. Ciele sú jasne definované a úlohy prispôsobené malému formátu handheldu. Obyčajne sa nevetvia a jedna za druhou odsýpa v pomerne vysokom tempe diktovanom príbehom. Liberation sa šikovným spôsobom zbavuje postavy v budúcnosti prežívajúcej myšlienky svojho predka v minulosti, dej drží v opratoch Abstergo. Rozprávanie s falošnými stopami a prekrúcaním udalostí po vstupe hackera do hry, ktorý vám chce ukázať, čo sa v skutočnosti stalo, získava nevídaný rozmer. Núkali sa tu dva odlišné pohľady, ako aj množstvo zvratov, no tie dali prednosť rýchlemu napredovaniu, ako keby sa chceli zbaviť zodpovednosti a vyrozprávať príbeh zabijaka čím skôr.

Aveline sa tak nezastaví a cestuje hore dolu medzi mestom New Orleans a močariskom (divočinou), kde pričuchne k umeniu zabijakov. Jej zasvätenie do tajomstiev je tak rýchle, že si ho ani nevšimnete a tempo tak vražedné, že sa misie začnú zlievať do jednej. Príbeh sa odmieta venovať hlbšie aj najzaujímavejšej postave v sérii Assassin’s Creed. Sociálne rozdiely medzi bohatými a chudobnými alebo minulosť otrokyne sú povrchne odbité a zameriava sa hlavne na odstraňovanie prekážok, problémom kolónií, obchodu a korupcii, s ktorou pomôže aj Connor. 

Assassin’s Creed 3 nám ukázal, že lineárne podávaný príbeh je zaujímavejší pre epické momenty, ale stojí tak trochu v ceste otvorenému svetu s vedľajšími aktivitami. Liberation úplne ignoruje lov a naplnenie divočiny misiami, ktoré chcú po vás viac ako len plienenie hniezd aligátorov alebo vyčistenie táborov s banditmi. V meste to nie je o nič ružovejšie, je tu však oveľa viac poschovávaných pokladov, stránok z denníka aj misií, kde sa musíte postarať o zlikvidovanie konkurencie. A práve tieto v nami testovanej verzii bolo nemožné splniť kvôli nepríjemnej chybe zabraňujúcej dokončenie úlohy. Po zlikvidovaní cieľa ho nebolo možné okradnúť, čo bolo pre misiu kľúčové. 

Otvorený svet je pre Vitu obrovským orieškom. Ubisoft do hry vložil obrovské množstvo objektov a postaral sa o to, aby zabijak nebol limitovaný voľnosťou pohybu. Môžete tak ľubovoľne skákať po strechách, behať po uliciach alebo loziť po vežiach a synchronizovať mapu. Engine však dáva handheldu zabrať. Či už ide o naháňačky, alebo vykresľovanie do diaľky, dochádza ku kolísaniu frameratu, čo najviac bolí v bojoch, kedy sa oneskorujú zvuky, postava reaguje so značnou odozvou, alebo sa úplne vypínajú skripty AI. Často ste aj svedkami, keď sa stráže spokojne dívajú ako kántrite kolegov alebo ich oberáte o zásoby meter od nich. 

Liberation má však aj problémy s mapou, z ktorej miznú značky, chybne sa zakresľujú pozície nepriateľov alebo sa aktivujú miniúlohy s kradnutím cenností pre iný kostým ako máte oblečený. Nie je tak možné znížiť ostrahu zabitím svedkov alebo strhnutím plagátov a stráže máte neustále v pätách. Ubisoft sa do hry snažil zakomponovať aj dotykové ovládanie, využívanie gyroskopov či kamery. Jeho integrácia pôsobí silene a až na odhaľovanie tajných správ pomocou kamery v dokumentoch sa o všetko postaráte pohodlnejšie kontextovými tlačítkami.