Recyklácia už raz okúsených myšlienok je bežnou súčasťou zábavného priemyslu ako takého. Dokonca sa nám to v niektorých prípadoch páči až tak, že sme lační po rôznych reedíciách a remakoch. Keď niekto spomenie Baldur’s Gate a myšlienku na jeho oživenie, všetci priaznivci RPG hier chrochtajú blahom. Pri nápade o vytvorenie špeciálnej verzie Dungeon Lords však zrejme väčšina z nás len nechápavo pokrúti hlavou, či to bolo skutočne potrebné.

Zrejme bolo, teda asi si to myslia tvorcovia tohto počinu - Heuristic Park, nemecký vydavateľ Nordic Games a predovšetkým autor D.W. Bradley. Ak vám toto meno nič nehovorí, pokojne na Dungeon Lords MMXII zabudnite, prejdite okolo neho, akoby sa nič nestalo. Práve Bradleyho meno a nostalgické spomienky na jeho najslávnejší počin - Wizardry - patrili medzi lákadlá tohto, dnes už takmer zabudnutého, počinu. Dungeon Lords sa pred viac než siedmymi rokmi snažil o ťažko dosiahnuteľný kompromis: zachovať si tvár náročnejšieho a hardcore RPG, no zároveň otvoriť bránu mainstreamu a nalákať ho na kobkarinu.

Spôsob, ktorý si vývojári vybrali, nie je dnes ničím neobvyklým a bežne sa pozeráme na zadok hlavnému protagonistovi. Priblíženie sa menej náročným hráčom teda ponúklo v podstate otvorený svet, z ktorého vedú cesty do rôznorodých lokalít. Či už sa pozriete do temnotou zahaleného mesta, podzemia alebo akejkoľvek inej oblasti, ktorú poznáte z tisíc a jedného fantasy klišé. Máme teda pred sebou v podstate hru podobajúcu sa na akékoľvek F2P MMORPG, len vyzerá a správa sa ako krívajúci a zafúľaný čokel neznámeho pôvodu.

Keďže si málokto dnes na Dungeon Lords spomenie, je v podstate zbytočné vypisovať kozmetické zmeny oproti pôvodnej hre (interface prešiel menšími úpravami). Kopancom medzi nohy je absurdne rýchlo sa obnovujúce zdravie. Potenciál, ktorým by mohla hra zaujať, je však žiaľ zadupaný do zeme mizerným technickým spracovaním. Stále je u nás na prvom mieste hrateľnosť a všímame si radšej vnútro danej hry, avšak ak už remake, tak sme ho čakali v podstatne príťažlivejšej forme.

Príbeh nepatrí medzi kúsky, na ktoré by ste počas dlhých zimných večerov spomínali s iskrou v oku, avšak svoju úlohu si aspoň čiastočne dôstojne plní. Vývoj udalostí v mestečku Fargrove naberú nepriaznivý spád po tom, čo sa vojna kráľa Davenmora s barónom Barrowgrimmom prikloní na stranu toho zlého. Aby sa však nestalo to najhoršie, ponúkne Davenmore ruku svojej dcéry úhlavnému nepriateľovi. Isteže, je to nekalý čin a drahý otecko by sa mal smažiť v pekle, avšak krviprelievaniu treba zabrániť, hoci dcérenka dvakrát nadšená tiež nie je. Navyše utečie zo svojho domova, čo značne skomplikuje celkovú situáciu. Aby bola fantasy telenovela kompletná, dôjde k vražde mága Galdryna, ktorý bol pravou rukou Davenmora, a sny o pokojnom živote sú preč. Hrdina, odvážny to zachránca sveta a priľahlej galaxie, chop sa svojho nástroja a vykastruj zlo. Nezívajte a nespite!

Nech sa záplatka tvári akokoľvek premyslene a tajomne, je samotné rozprávanie a rozmotávanie klbka neskutočne plytké a neosobné. Nechytí vás za srdce a neženie dopredu, chýba mu spád a dynamika, nepohltí ani svojim epickým charakterom. Keďže je Dungeon Lords stále RPG odkazujúc na starú školu, jednotlivé úlohy máte striktne zadané, no šípka vás k cieľu nedovedie. Ak máte čokoľvek vykonať alebo sa s niekým porozprávať, dostanete indíciu s lokalitou, kde sa daná osoba nachádza, avšak kde presne, to si musíte zistiť sami. Hre by mohla pomôcť mapa. Vidíte na nej svoju polohu, no nemožnosť vpisovania poznámok alebo absencia zoomovania v nej, ju odstavila na vedľajšiu koľaj a radšej si nájdete nejaký plánik na internete. O obnove zdravia sme písali a smrti sa báť nemusíte, pretože postihy za ňu sú smiešne, teda ak na nejaké natrafíte. 

Orientácia je pomerne zúfalá a nepomáha ani kamera či samotné prostredie. Dungeon Lords ponúka dva modely ovládania: free look s klikaním na jednotlivé objekty alebo otáčanie pohľadu myšou s vycentrovaným kurzorom. Kedykoľvek medzi nimi môžete prepínať, no pohodlnosti to nepridáva. Inventár je minimalistický a okienka pre jednotlivé predmety s drobnými ikonami pri vysokom rozlíšení nepotešia oči. Taktiež chýba obsiahlejší denník, pri rozhovoroch (dabing nie je samozrejmosťou a hlavný hrdina je nemý) sa samotný text stráca na pozadí, témy dialógov medzi sebou preskakujú a kopec ďalších, menších drobností.

To však nie je nič oproti technickému spracovaniu, do ktorého kopeme od začiatku. Dungeon Lords vyzerá zle. Nebol to krásavec v čase vydania a dnes ho prekonáva akékoľvek kórejské F2P pobehovanie po online svete. Nevýrazné textúry, úbohé grafické efekty, všadeprítomná hmla a obmedzujúci dohľad, opakujúce sa objekty a predmety, toporné animácie a minimum detailov s mizerným alebo maximálne priemerným dizajnom prostredia – to všetko pôsobí dnes až smiešne, hlavne v momente, kedy zistíte, že za tento počin musíte zaplatiť nemalý finančný obnos. Milujeme krásne hry, medzi ktoré radíme napríklad aj Gemini Rue, Home či Lone Survivors, takže ostré hrany pixelov nám nevadia, no tento „remake“ je jednoducho nechutným pľuvancom do tváre RPG hráčov.

Nefunguje ani ozvučenie – dabing je pod hranicou priemeru a plochosť hlasov bez výraznejšieho prejavu emócií sa nosila pred rokmi, dnes je znakom amaterizmu (alebo šetrenia na nesprávnom mieste). Hudobné melódie ničím nevybočujú z ohraného burácajúceho symfonického orchestru, pričom v podobe Dungeon Lords ide o dielko nie práve nadaného skladateľa. Kvalite nahrávky podráža nohy aj spôsob zmeny jednotlivých skladieb: začne súboj, muzika sa mávnutím čarovného prútika zmení. Skončí sa bitka, znovu si dirigent povie, že už stačilo. Melódie na seba nenadväzujú, neustále sa opakujú a lepšie je už počúvať drahú polovičku a jej nárek, že ju už nemáte radi. A to je krutý challenge.

Dungeon Lords MMXII je úplne obyčajná RPG, ktorá má konkurenciu práve v MMORPG. Tých je prístupných zadarmo hneď niekoľko a preto je zberanie skúseností, levelovanie, zlepšovanie rôznych skillov podľa povolania, cooldowny na špeciálne ataky, zbieranie účinnejších zbraní či zbroje, samozrejmosťou pri každej hre. Zmysel, prečo vznikla špeciálna edícia Dungeon Lords, len tak ľahko nenájdete, nakoľko známa značka to nie je, o jej kvalite sa dá dlho polemizovať a vyzerá ako pokazené lečo. Ak chcete alternatívu, nájdete ich na internete nie jednu, ale dve hromady. Milovníci kobiek majú svoj Legend of Grimrock a ten prevyšuje Dungeon Lords o niekoľko úrovní. 

Dungeon Lords je zbytočne oživená hra. Len nám dokázala, kam sa RPG tituly za niekoľko rokov dostali. Ak nostalgicky spomínate na Wizardry a ďalší Bradleyho počin (Wizards & Warriors) bol príliš hardcore, možno vás tento archaický kúsok chytí za srdce. Ak ho teda dostanete zadarmo alebo grátis k baleniu minerálok.