Dnes vám nepredstavíme hru. Dnes vám predstavíme návod, ako na trh priniesť zapáchajúcu zlátaninu, o ktorej by za bežných okolností nezavadil žiaden súdny človek ani len náhodou, no aj napriek nespochybniteľným nekvalitám sa bude pravdepodobne predávať viac než len dobre. A aktuálne niet lepšieho príkladu, ktorý by všetky tieto predpoklady spĺňal, ako The Walking Dead: Survival Instinct.

Dôležitejší ako čokoľvek iné je v tomto prípade výber správnej témy. Ak chcete pri čo najnižších nákladoch vidieť čo najvyššie zisky, mali by ste siahnuť po niečom, čo práve letí. Napríklad po zombíkoch, ktorí sa dostali už aj do romantickej komédie. To však samo o sebe nemusí stačiť. Treba sa poobzerať aj po zaujímavej a obľúbenej licencii, na ktorú by ste mohli rýchlo niečo nalepiť, aj keď to vôbec nesúvisí. A nakoľko práva na komiks Walkig Dead už niekto má, treba sa obrátiť na aktuálne jeden z najpopulárnejších televíznych seriálov.

Keď už sa rozhodnete siahnuť na modlu mnohým fanúšikom, tak potrebujete niekoho, kto tento ukrutný čin spácha. Siahnete po tíme, ktorý ma dostatok kapacít, za sebou vlastné technológie, kedysi mal aj hity, no už roky neprišiel s ničím zaujímavým. A dáte im krutý termín. Takto sa ku hre, možno trochu nešťastne, dostali ľudia z Terminal Reality.

Ako už bolo spomenuté, tí so sebou okrem vlastných skúseností priniesli aj celý zástup vlastných technológií. Tou hlavnou je ich Infernal Engine, ktorého kľúčovou súčasťou je aj fyzikálny engine Velocity špecializujúci sa okrem iného aj na reálnu fyziku tiel, kolíziu objektov a iné pokročilé veci. Akurát asi nejakým nedopatrením nesiahli po aktuálnej verzii, ale po zhruba desaťročie starej. Ako inak by sa dalo vysvetliť, že hra je vyslovene hnusná?

To, že v hre chýba prakticky akákoľvek forma prezentácie, je pochopiteľné. Predsa len by to bolo plytvanie časom aj prostriedkami. Tu sa šetrí na všetkom aj na hernom menu. Že na trh príde hra s vizuálom, ktorý by aj na PS2 nepatril medzi najatraktívnejšie, to je už trochu šok. Bez výraznejších efektov, avšak s textúrami v skutočne úbohom rozlíšení. Jedna z mála hier, v ktorej má vekové obmedzenie skutočne význam. Mladistvým a osobám so slabším žalúdkom môže prísť nevoľno.

Nostalgia má nie len svoje čaro, ale aj svoje medze. Hrateľnosť sa dnes môže vracať do starej školy, no niektoré veci sú už v dnešných FPS skutočne prekonané. A môžete mi veriť, že Walking Dead: Survival Instinct skutočne nie je dnešnou FPS. Napríklad taká fyzika, nemusí reálne padať každé zrnko prachu v zábere, ale takisto sa nechceme dívať na stovky zombíkov s rovnakou animáciou pádu. Pravdepodobne na ňu využili motion capturing padajúcej drevenej dosky.

To sú veci, ktoré hráčom udrú do očí počas prvých piatich minút a je dosť pravdepodobné, že im spôsobia doživotnú traumu. Treba tak do hry vopchať niečo, pokojne aj nasilu, čo tam hráčov udrží dlhšie, aj keď budú krvácať z očí a trpieť na žalúdočné vredy. Môžete napríklad zobrať dve najzaujímavejšie postavy zo seriálu – bratov Daryla a Merla Dixonovcov – a umiestniť ich do situácie, ktorú ešte fanúšikovia nepoznajú. Povedzme na začiatok celej zombie apokalypsy. A potom musíte dať hráčom ilúziu, že sa niekam v rámci deja môžu posunúť.

V skutočnosti však stále opakujete tú istú schému a príbehu sa po prvých pár okamihoch dotknete už len veľmi jemne. V úvode je veľmi šikovná vec. Márny boj o prežitie, po ktorom prichádza striedanie postáv. Preberáte Daryla, ktorému však mnoho chýba. Možno ešte nedorástol. Treba nájsť Merla, varovať ostatných a zachrániť čo najviac ľudí. Tá posledná úloha sa opakuje v rovnakej slučke, ktorá samozrejme vyústi do neúspechu.

Aby hra vedela nalákať aj nových ľudí, treba pri nej použiť pár čarovných slovíčok. Jedným z nich je prežitie. Tuctové FPS dnes zapadajú prachom rýchlejšie ako sa dostanú na police obchodov. Keď sa v nich však bojuje o vlastné prežitie, dostáva to iný náboj. Na papieri. Daryl je zväčša vyzbrojený značne nevýhodne v porovnaní s hordou nemŕtvych. To však neznamená, že si nevystačí s nožom. Náboje občas ani netreba. Stačí okolo nepriateľov chvíľu tancovať, dostať sa k nim zozadu a jednou ranou uštedriť smrteľný úder.

Umelá inteligencia je klasika, treba vymyslieť niečo nové. Napríklad umelú slušnú výchovu. Zombíci na Daryla stoja v rade. Akoby bol na zožratie. Často tak stačí brať po hlave jedného za druhým a to aj v prípade skupinového QTE objatia, kedy sa na vás vrhne celá skupinka. Prípadne pomedzi nich stačí utekať. Oni sa už o niečo zaseknú. Občas ale musíte predsa len siahnuť po strelnej zbrani zo svojho obmedzeného inventára. Do slotov totiž musíte napchať zbrane, náboje, benzín a aj veci na regeneráciu zdravia v prípade pohryznutia. Stealth je v hre len naoko, streľby sa báť netreba. Teda jedine strašného pocitu z nej a otrasného odhadu vzdialenosti, kedy neviete dobre odhadnúť takmer žiaden útok. A ešte strašných zvukov, nakoľko znie ako keby ste starý písací stroj kŕmili tenkým plechom.

Názov Survival Instinct treba čo najlepšie naplniť. Dostanete sa tak na cestu autom po Štátoch, kde musíte nie len plniť zadané (neustále rovnaké) úlohy na takmer identických miestach, ale občas musíte zohnať benzín, alebo sa vám auto pokazí. To zdanlivo môžete ovplyvňovať výberom cesty. Na diaľnici máte nižšiu spotrebu, ale vysoké riziko poruchy, podobne sú ďalšie dva stupne. Taktiež autá sa líšia počtom slotov v inventári, počtom osôb, ktoré môžete viezť a spotrebou. Ľudí môžete len tak nechávať na ceste, keď vás omrzia. Žiaden citový následok to mať nebude (iba vo vybraných úsekoch hry narazíte na niekoho iného). Ak si ich necháte, môžete ich využiť na drobné úlohy, žiaden co-op sa však nechystá. Príjemné však je, že aspoň tento manažment funguje a dĺžku hry si počtom zastávok dokážete natiahnuť z troch hodín na päť.

S náplňou hry si netreba robiť starosti. Keď tam bude známa licencia a obľúbené mená, tak to ľudia kúpia. Čo z toho, že sa stále deje úplne to isté na rovnakých sterilných miestach, ktoré sa líšia snáď len osvetlením. Nemocnica vyzerá ako hotel, ktorý zas vyzerá rovnako ako obchod. Na každom kroku sú totožné objekty, modely a aj tí zombíci sú ako zo strašnej paródie Útoku klonov. Horšie sú však vedľajšie zástavky, ktoré sú v hre asi tri a aj tie sa opakujú. A sú skutočne na vlas rovnaké.

V prípade takejto hry je dobré investovať do hudby. V prvom rade treba zo seriálu prebrať, čo sa len dá. A znie to aj v prípade takto tragickej hry super. Potom treba priniesť aj niečo vlastné. A Survival Instinct má veľmi dobrú hudbu. Akurát s ňou nevie vôbec pracovať. Dramatické stupňovanie prichádza v momentoch, kedy sa nič nedeje. Inde na vás niekto vyskočí a nehrá nič. Dabing je tiež divný. Michael Rooker ako Merle znie skvele, Norman Reedus ako Daryl znie znudene, nepresvedčivo, akoby mu ani jesť nedávali.

Výsledkom tohto všetkého je absurdný zážitok, ktorý občas prerastá do paródie na hru. Z akčnej zložky pichá pri srdci, z boja o holý život toho veľa nezostalo, zo sterilných prostredí a stereotypu kampane rozbolí hlava a nelogických, ba občas až trápnych situácií v akože príbehu je veľa. Nezachráni to ani bratská dvojica ani výnimočne použiteľná kuša a bohužiaľ ani celkom vydarený manažment zdrojov. Ruky preč.