Hlavnú myšlienku nezávislého projektu Don’t Starve od Klei Entertainment (Shank, The Mark of Ninja) vám prezradí už samotný názov hry. Nehladuj. Aby bola kompletná, dodám už len: “a preži”. Novinka od skúsených vývojárov vyzerá na papieri tak, že by nemala dostať menej než deviatku a odporučenie každému, kto to s hrami myslí vážne. Práve tu musím hneď na úvod poznamenať čosi o lámaní chleba. Don’t Starve totiž nie je pre každého, hoci ponúka presne to, po čom prahneme: survival, crafting, sandbox a humor.

Don’t Starve sa snaží skombinovať hrateľnosť a herné prvky napríklad takej Terrarie (alebo Minecraft) a povedzme The Binding of Isaac. Nie je to zásadný problém, ale chybou už áno. Otvorené svety, v ktorých hrabete do svojej virtuálnej kabelky suroviny a vyrábate z nich buď polotovary alebo konečné výrobky, sú skrátka v móde. Ak aj otrčíte kopytá, nič také sa nedeje, hrateľnosť stojí na niečom inom, než na lineárnej ceste vpred a trestaní za nechcený exitus. The Binding of Isaac ponúka naopak rýchle až instantné dobrodružstvo v generovanom podzemí, ktoré však baví aj napriek tomu, že sa do hlavného menu po smrti malého hrdinu dostávate niekoľkokrát za hodinu. Mnohokrát.

Nebudem už chodiť okolo toho mierne zapáchajúceho e-e: Don’t Starve nie je jednoduchá hra, tvrdo vám dá po prstoch za kdejakú chybičku a niekedy vám fukne jednu spakruky, až vám sopeľ vyreže na krku opačný závit len tak, bez príčiny. Aby ste si nemysleli, že je to všetko len tak a nevyskakovali - zomierať budete často a pravidelne. Nahnevá to práve z toho prozaického dôvodu, ktorý udrel do hlavy každému pozornému čitateľovi: škrečkujete suroviny, vyrábate predmety a keď vás napadne agresívna verzia tolkienovského enta, dá vám cez papuľu, o všetko ste prišli a hybaj ho budovať impérium preživšieho odznova.

Nevadilo by to až tak veľmi, keby sa herné prvky nedostali aj do našej deravej pamäte behom okamihu a následná repetetívnosť nenakopala celkovú hrateľnosť a atmosféru do citlivých miest. Prebudíte sa na podivne vyzerajúcom mieste a príbeh nerieši nič také ako dôvody, prečo ste tam a nefilozofujete nad vzniknutou situáciou ako rumázgajúca Lara Croft. Preberiete sa a je len na vás, aby ste skúšali, čo sa ako robí, čo ako funguje a ako vlastne máte prežiť aspoň niekoľko nasledujúcich dní. So sarkastickým humorom na perách.

Tu odtrhnete trs trávy, tam halúzku z kríku, nazbierate kvetinky, zo zeme vytiahnete mrkvu či oberiete červené bobule z kríku a tamto v rohu nájdete ostré kamene a skaly. Elementárne suroviny vám poslúžia na vytvorenie sekery, ktorou zas zotnete postupne rastúce stromy – a z nich získate polienka a šišky. Polienka sú ďalšou surovinou na vytvorenie dosiek alebo založenie ohniska, šišky môžete zasadiť a vyrastú z nich stromy presne na mieste, kde to chcete vy. Takto by sa dalo pokračovať s každou surovinou, no na všetky postupy prídete poľahky sami.

Aby ste prežili, musíte udržať nad nulou tri základné ukazovatele: hlad, zdravie a zdravý rozum. O to prvé sa staráte konzumovaním, či už spomínanými plodmi z kríkov alebo sa napchávate mrkvou, niečo si dopestujete na vytvorenej farme, ulovíte z rybníka alebo si pochutnáte na mede. Netreba hneď všetko naládovať do hladného krku, uvarené suroviny chutia lepšie, pričom taktiež nie je vhodné všetko hneď masovo zbierať, pretože potraviny sa časom kazia. Fyzické zdravie klesá práve požívaním nie najčerstvejšieho jedla alebo pri napadnutí niektorou z príšeriek či agresívnejšou faunou. Tretí ukazovateľ duševného zdravia sa tvári spočiatku nenápadne, avšak svoju úlohu zohráva a môže vás prekvapiť, ak mu nevenujete pozornosť. Hlavný protagonista postupne stráca chladnú hlavu v noci a tme, jedením pokazených vecí, podivných húb či nad ohňom upečeného mäsa z potvoriek, cestovaním cez červie diery, ktoré predstavujú teleport medzi dvomi miestami. Stačí si však na všetko posvietiť, nahodiť na hlavu korunku z kvetiniek, prespávať vo vytvorenom prístrešku a hneď sa hrdina cíti ako človek.

Popis všetkých možných kombinácií a postupov však nie je cieľom recenzie. Odhaľovanie možností hráča motivuje k ďalšiemu hraniu, no zároveň ho pri každom novom spustení umorí opakovanie monotónnych postupov, ktoré sú nutné a nikdy sa neodlišujú. Práve preto, že smrťou sa končí celé putovanie a je nutné naštartovať celý postup získavania surovín a životný kolobeh odznova. Repetetívne herné postupy a celkovo drsná obtiažnosť, ktorá vám skutočne nič nedaruje a núti vás skúšať jednotlivé princípy systémom pokus-omyl, vás môže po niekoľkých hodinách hrania veľmi rýchlo odradiť od ďalšieho reštartu. Ukladanie pozície funguje automaticky a ak náhodou neobjavíte špeciálne checkpointy, ktoré vás po smrti oživia, začínate odznova. Resurekcia však nie je vždy veľkou výhrou: všetka výbava, ktorú ste mali pri sebe, ostane na mieste vášho skonu – a netreba pripomínať, že tam to nie je práve najbezpečnejšie.

Pri každom spustení hry sa svet znovu generuje a ak nechcete nechať všetko na náhodu, je možné v niektorých črtách vytvorený svet pozmeniť. Definovanie prvkov, ktoré majú prevažovať je jednoduché a funkčné a môžete si tak vytvoriť krajinu, ktorá vám uľahčí mnohé a naopak pripraví príjemnú výzvu. Don’t Starve je totiž aj o objavovaní sveta a skúmaní, čo sa kde nachádza a taktiež odkiaľ môže prísť nebezpečenstvo. Grafika „burtonovského typu“ svojim pokrútených charakterom dokáže zaujať, avšak pri náhodnom generovaní sveta je náročnejšie aj udržať hráčov. Pomerne skromný počet objektov nemá ten istý potenciál ako v 8-bitových hrách. Dynamicky sa meniaca hudba má istý potenciál a patrí medzi lákadlá, ktoré presne vystihujú situáciu, no ohrá sa práve z dôvodu opakujúcich sa momentov.

To, že Don’t Starve v podstate chýba príbeh, pokojne hodím za hlavu, dokonca aj to, že je to niekedy prekliato ťažké a až zúfalo monotónne. Všetko by sa dalo odpustiť, keby boli do hry implementované challenge alebo akýkoľvek druh odmeny, ktorý hráča prinúti opakovane spustiť inak pomerne fádne dobrodružstvo. Často sa totiž pristihnete pri myšlienke, či vás hra dostatočne odmeňuje a vôbec cítite progres pri každom ďalšom hraní. 

Objavovanie rôznych postupov a herných princípov je fajn, avšak po ich odhalení vám ostane v rukách prázdno. Opakujúce sa a neponúkajúce žiadnu radosť z prežitia. Ako hračka na krátky čas, prípadne striedmo dávkovaná, je Don’t Starve príjemným spoločníkom. Po počiatočnom ohúrení však pocítite nevyužitú prázdnotu. Uvidíme, aké nové updaty prídu od vývojárov, pravidelne hru zásobujú novinkami.