Až do súboja s Jaguarom bolo všetko v poriadku. Kým sa neobjavil druhý najťažší boss, neuvedomil som si, ako sa mi Guacamelee snaží prejsť cez rozum. Necháva ma variť vo vlastnej šťave premýšľaním nad tým, čo všetko sa wrestler Juan doteraz naučil a ako si nepolámať prsty pri dvadsiatom pokuse položiť na lopatky škvrnitú šelmu, ktorá sa tvári, že vie, kam sa kotúľom chcem presunúť. 

Jaguar nedokáže čítať priebeh bitky, ale Drinkbox Studios mu vstrekli do žíl nepredvídateľnosť. Tak ty rád kotúľmi okolo mňa krúžiš? Nebudeš! Naznačí útok do jednej strany a v ďalšom momente zasadí úder presne tam, kde som si myslel, že budem v bezpečí. 

Obyčajne nie ste zvyknutí na to, aby hra s vami vybabrala, ale snažíte sa ju prekabátiť a systém zlomiť. Pri hraní Guacamelee máte pocit, že bola navrhnutá, ostestovaná a potom upravená tak, aby vyviedla hráčov z miery. Tam bude chýbať plošinka, tam sa budete dívať na prázdnu obrazovku alebo boss bude dopadať na zem s takou silou, že vlne, ktorú po sebe zanechá, sa nedá uhnúť. 

Guacamelee nie je náročná prekážkami (akože aj je), ale na orientáciu, pričom kladie vysoké nároky aj na ovládaciu schému a používanie všetkých, postupne sa odomykajúcich schopností. Oproti iným, akciou nabitých skákačkám, na to ide z opačného konca. Je o to zaujímavejšia, ale súčasne je nedostupná, kým strmú krivku obtiažnosti nerozbijete prstovou ekvilibristikou.

Hlavným hrdinom Guacamelee je maskovaný bojovník ľudu - wrestler Juan, ktorý zachraňuje krehkú dcéru prezidenta a snaží sa súčasne zmariť plány únoscu Carlosa Calacu o spojenie sveta živých so svetom mŕtvych. Juan na začiatku vie použiť nanajvýš kombo zložené z troch rýchlych úderov a skákať. Aj to nie vysoko. Schopnosti a špeciálne chvaty pribúdajú a ich prísun sa nezastaví po celú dobu hrania. 

Chvaty do strán, hlavička, spodný hák a útok zo vzduchu, tvoria základné špeciálne schopnosti, ktorými prebúrate korešpondujúce farebné bloky odomykajúc cestu k bonusom alebo skratkám v leveloch. Neskôr sa naučí dvojskok, wall jump, pribudne prepínanie medzi oboma dimenziami a aby toho nebolo málo, naučí sa lietať ako Superman, manipulovať s portálmi aj transformovať sa na kura.

Level dizajn vás núti premýšľať inak a schopnosti medzi sebou vzájomne kombinovať. Kam vás nedonesie dvojitý skok, urobí to spojenie výpadu do strany a spodný hák. Príde aj na presné milimetrové odrazy alebo dokonalé načasovanie reťazenia úderov a pod. U iných hrách ste si na 100% istý, prečo niekam nedoskočíte a že to má niečo dočinenia s chýbajúcim power-upom. V Guacamelee sa obyčajne takéto situácie riešia systémom pokus-omyl. Iné východisko nemáte - šípka ukazuje niekam, kam mapa nedovidí a cesta naspäť neexistuje. Takéto úzke hrdlá narúšajú inak pohodlné tempo a ku koncu je ich toľko, že každá ďalšia miestnosť predstavuje výzvu samu o sebe.

Skákanie tvorí iba jednu polovicu hry, ešte sú tu súboje. Ich zvyšujúca náročnosť a skladba nepriateľov preverí rozdávanie komb, ich reťazenie aj bleskové skákanie či rozbíjanie štítov rýchlymi údermi. To by nebolo nič ťažké, hra však dovoľuje nepriateľom útočiť z inej dimenzie, než sa nachádzate, ich projektily vás garantovane zasiahnu aj cez steny a ak sú viacerí, podajú si vás behom pár sekúnd. Juana po zásahu paralyzuje animácia (knockback), tá vás zhodí z plošiniek, vďaka nej sa nestihne postaviť a boss ho dorazí dvomi dobre mierenými ranami. 

Hra vám príliš veľa priestoru na improvizáciu nedáva, ale nepriateľov je nutné likvidovať v poradí a presne naučenými chvatmi. Guacamelle toho chce veľa ukázať, ale kladie si na plecia príliš veľkú záťaž, vďaka ktorej utrpí dĺžka hrania na jedno sedenie. Dlho výprask od hry nevydržíte a frustrovane ju odkladáte, aby ste sa k nej možno neskôr vrátili. Trápite sa dizajnom aj náročnými arénami s nepriateľmi.

V Guacamelee sa dá vracať do už preskúmaných lokalít a rozbíjaním prekážok odomykať časti levelov so skrytými bonusmi zvyšujúc zdravie a energiu alebo plniť miniúlohy ako hľadanie akčnej figúrky wrestlera či prísad do extra pálivej Tortily. Čím hra zaujme na prvý pohľad, je zvolený výtvarný štýl, aký tu od dôb Grim Gandango nebol. Inšpirovaný mexickou kultúrou a ríšou mŕtvych odkazuje svojským humorom na rôzne tradície a mnohé indie klasiky (v pamäti utkvela reklama na Casa de Crashers).

Guacamelee je dostupná vo verziách pre PS3 a Vita, pričom konzolová verzia dovoľuje na väčšej ploche pohodlnejšie manévrovať v úzkych priestoroch, kde je príliš horúco. Ovládanie má takisto lepšiu citlivosť na gamepade a pri rozdávaní rán máte vyššiu istotu ako na malom analogu v prípade Vity. V prospech PS3 verzie hovorí aj lokálny co-op, ktorý je skôr doplnkom ako povinnou výbavou. Medzi oboma verziami funguje Cloud Saving a kúpou jednej z nich získate automaticky aj druhú. 

Prvou hrou Drinkbox Studios bola skákačka Tales From Space: Mutant Blobs Attack, ktorá v tieni Uncharted Golden Abyss a WipEout 2048, veľa priestoru nedostala. Napriek tomu patrí medzi najlepšie launchové hry a využíva dokonale všetky prednosti handheldu. Guacamelee už tak ľahko čitateľná nie je, škodí jej prekombinovanosť v kombinácii s náročnými, v mnohých prípadoch nespravodlivými ako vyzývavými, súbojmi.