Keď budete hľadať v Zlatých stránkach expertov cez únosy a inštalatérov, hľadajte pod písmenkom N. Je to príbeh starší ako moderná história videohier. Kocky sú dávno hodené, strany rozdelené: hrdinom je vždy Mario, zloduchom Bowser a predmetom odvekého sporu krehká Peach. Dobro vždy víťazí nad zlom, i keď sa ďalší diel (presnejšie štvrtý) RPG série Mario & Luigi neodohráva v Hríbikove.

Nintendo mieša karty prostredím, novými nepriateľmi, ale nedokáže sa zbaviť pachute familiárnosti, ktorá oberá Mario & Luigi: Dream Team o tak potrebné momenty prekvapenia. Skúseným uštedrí aj riadne facky v podobe večného tutorialu. Hry od Nintenda nikdy nemali toľko textu a nikdy vás nekomandovali ani nútene nepredvádzali to, čo je už dôverne známe. Preskočiť bohužiaľ nejdú. 

Množstvo sprievodného textu už v úvodných minútach dáva jasný signál, aby ste ho s chuťou ignorovali a preskakovali všetky dialógy. “Skutočne chcete preskočiť tutorial o tom, ako sa skáče?” Nepodstatnou vatou ide proti sebe, pretože rozhovory a hlášky sú nesmierne vtipné a často parodujú stereotypy používané v iných hrách. Vedia si z hráča aj vystreliť komentárom o predzásobení sa v obchode o predmety, ktoré aj tak odloží do inventára na horšie časy. 

Je veľká škoda, že hra sa vďaka častým zastávkam pri učení sa staro-nových techník mlátenia nepriateľov po hlavách kladivom alebo absorbovania techniky protiútoku bráni v rozbehu dobrodružstva v rozprávkovej krajine Pi’illio, kam sa Mario, Luigi, Toad a Peach vydávajú tráviť dovolenku. Rozprávkový rezort veľmi rýchlo odhalí svoje trampoty s netopierím kráľom Antasmom a uväznenými pôvodnými obyvateľmi v snoch. 

Mario & Luigi: Dream Team úspešne kombinuje prvky Bowser's Inside Story (ktorý je aj najvyspelejší) a doteraz neprekonaného Partners in Time. Obaja hrdinovia sa pohybujú po krajine, kde sú okrem nich nielen poschovávané bonusy a uzamknuté cesty, kým nezískate nové schopnosti, ale aj voľne sa pohybujúci nepriatelia. Dá sa im vyhnúť, ale kto by to robil, hlavne ak z nich prúdia cenné skúsenosti a vypadávajú cennosti. 

Boje sú opäť ťahové s prvkami požičaných z plošinoviek. Raz ťaháte vy, potom zase nepriateľ, pričom platí, že ak vám nechýba zručnosť a viete prekuknúť útoky súperov, zaobídete sa bez zranení a ešte im aj uštedríte protiútok vhodným načasovaním skoku alebo úderu. Mario & Luigi: Dream Team v súbojom systéme nerobí žiadne zásadné zmeny, iba ho jemne upravuje a prispôsobuje 3D možnostiam handheldu. 

Mario & Luigi: Dream Team je asi prvá hra, ktorú odporúčam hrať celú v 3D. Nie je to však kvôli členitosti prostredia, ale hĺbke obrazu, akému sa nedokáže rovnať ani doterajší rekordér Paper Mario Sticker Star. Nepriatelia už neútočia iba spredu a od chrbta, ale aj z oboch bokov a dokonca využívajú celú plochu arény. Kamení obri sa rozbiehajú v radoch a ak im chcete skočiť na hlavu, musíte si vybrať správnu pozíciu. Inokedy Mario zápasí v popredí a Luigi preskakuje projektily na horizonte v diaľke. Súboje kladú vyššie nároky na pozornosť (nepriatelia vždy prezrádzajú, na koho a ako zaútočia) a ku koncu obtiažnosť závratne stúpa. Každý jeden stret môže byť osudným, čo je charakteristická vlastnosť hier Mario & Luigi.

Ďalšou zásadnou zmenou v Mario & Luigi: Dream Team je nová kategorizácia predmetov, medzi ktorými už nenájdete špeciálne útoky. Tie sa teraz transformovali do schopností rozdelených medzi Maria a Luigiho. Aby sa naučili metať firebally alebo oháňať kladivom musíte nájsť v prostrediach 10 kúskov skladačky. Vďaka tomu spotrebúvajú manu a nie predmety v inventári. Vyhrať súboje môžete aj bez nich, ale oplatí sa prehľadávať jednotlivé lokality. Vzhľadom na to, že hra si toho pre seba veľa neschováva (okrem zakopaných fazuliek na trvalé zvýšenie vlastností), to nie je žiaden problém. 

Kde hra dáva Luigimu najväčší priestor, sú sny. Ako jediný dokáže snívať tak, že do jeho snov môže vstúpiť aj Mario. Luigi v alternatívnych svetoch vystupuje ako podporná postava a silný spoločník v jednom. Dokáže sa transformovať do veľkého tornáda, pružiny, meniť počasie z tropického na mrazivé alebo natiahnete jeho fúzy na dotykovom displeji a vystrelíte Maria ako z praku na vyššie položené miesta. Šteklením nosa ho zase donútite ku kýchnutiu, ktoré mení rozloženie plošiniek či z pozadia vytlačí dôležité bloky vpred. Táto nová mechanika, značne inšpirovaná Bowser’s Inside Story, presiakla aj do súbojov, kde sa dajú nepriatelia prevalcovať guľou zloženou zo stoviek postavičiek Luigi.

Vonku je to však obohraná pesnička a vonku trávite drvivú väčšinu času. Bohužiaľ. Často máte zviazané ruky prísne nalinajkovaným dizajnom levelov, dobrovoľný prieskum je teraz viac menej povinný, čím si úrovne vystrieľajú muníciu v prvej polovici a už sa do nich neoplatí vracať. Benevolentný ekonomický systém a hodnotný loot z nepriateľov oberá zase o exkluzivitu obchody, kde sa zastavíte, iba ak potrebujete doplniť hríby. No a potom je tu Easy mód po každom pokazenom súboji. S ním zdoláte (okrem bossov) kohokoľvek s prstom v nose. 

Na hrdinov stále navliekate montérky a rukavice, meníte im lepšie kladivá, v lotérii žrebujete, koľko bodov dostanú ku ktorej vlastnosti, kladivom zmenšujete Maria, atď. Základ Mario & Luigi: Dream Team je nezmenený, čo je výborné, ak ste s touto sériou do styku nikdy neprišli. V opačnom prípade sa pripravte na minimum prekvapení a siahodlhé tutorialy. 

Schopnosť predávať podobné zážitky zabalené v novej podobe je jednou z fantastických vlastností Nintenda. Každej série sa však dá prejesť. Mario & Luigi: Dream Team má navyše tú smolu, že existujú extrémne kvalitní predchodcovia.