U každého pokračovania sa opakuje to isté - tradicionalisti volajú po istotách familiarity, konzervatívci odmietajú akceptovať inovácie a progresívna skupina zase širokou náručou víta evolúciu archaických prvkov. Ubisoft sa v Splinter Cell Blacklist snaží vyjsť v ústrety každému. Modernizácia stealth žánru stojí vychádza z poloautomatizovanej techniky Mark and Execute z predošlého dielu Splinter Cell Conviction, no nie je to iba mechanika označovania cieľov a ich likvidácia v efektnej spomalovačke odpálenej jedným ťuknutím do spúšte zbrane, ale aj dynamika celej hry a predovšetkým zvolené tempo, ktoré vychádza v ústrety rovno trom typom hráčov. 

Splinter Cell Blacklist sa odmieta uspokojiť iba s jediným riešením krízových situácií, kombinuje a umožňuje improvizovať do takej miery, kam vás pustí výzbroj a upgrady obleku Sama Fishera. Prispôsobivosť je jednou z predností a súčasne aj hlavným dôvodom, prečo zvyšovať obtiažnosť a prechádzať misie bez toho, aby si vás stráže všimli alebo ich v tichosti jednu po druhej eliminovať. Podobne ako v Conviction hra postup boduje, sleduje každý krok a nakoniec aj vyhodnocuje, ku ktorému hernému štýlu máte najbližšie - či je to čistá akcia (Assault), stealth (Ghost) alebo agresívna kombinácia oboch (Panther).

Preferovanie jedného štýlu vedie k vyšším finančným odmenám, ako aj plneniu špecifických mini úloh previazaných na používanie hračiek (gadgetov), zbraní alebo činností - zničenie svetelných zdrojov, útok z vrchu, či tichá eliminácia. Kráľovskou disciplínou je zvládnutie misie bez toho, aby ste vyvolali podozrenie a nikoho sa ani len nedotkli. Znovuhrateľnosť zvyšujú aj bonusové úlohy s hackovaním počítačov či zajatím hľadaných zločincov.

Výzbroj pred misiou definuje, ako budete hrať a čo všetko si môžete dovoliť. Odmeny nie sú tak vysoké, aby ste boli na konci neohrozeným agentom s tým najlepším vybavením. Zvyšujúci sa počet nepriateľov a nasadenie ťažkoodencov s brokovnicami či rušičiek elektronických zariadení vyrovnáva risku váh a núti stále premýšľať, ktorý cieľ odstrániť skôr a či vôbec pri tom použiť zbraň. Keď máte natiahnutý stealth oblek tlmiaci zvuky v prestrelke neprežijete. S brnením zase nikoho neprekvapíte od chrbta a keď zanedbáte kupovanie lepších zbraní, nikoho na diaľku netrafíte.

Hranie Splinter Cell Blacklist tak máte vo vlastných rukách, až kým sa hra nerozhodne previať kontrolu a dokazovať, že má stealth korene frustrujúcimi pasážami, ktoré obyčajne prechádzate systémom pokus omyl. Po drvivú väčšinu však máte možnosť spoliehať sa na to, čo ste sa naučili - voľne sa pohybovať, odvádzať pozornosť, hodiť dymovnicu a presunúť sa nepozorovane do ďalšej miestnosti, odstaviť kamery, vypínať laserové pasce, zhasnúť svetlá, nasadiť nočné videnie a každého postrieľať.

Levely sú členité, dajú sa prechádzať viacerými spôsobmi a obvykle sú v nich aj tajné cestičky zjednodušujúce postup. Zadania úloh v kompaktných lokalitách ničím neprekvapia, pestrá paleta lokalít, a striedanie denných a nočných misií maskuje fakt, že vykonávate, čo ste už mnohokrát predtým urobili (hackni, uploadni, extrahuj, nájdi). Pozícia sa ukladá až po ich splnení, čo zvyšuje ich náročnosť. 

Správanie AI sa po každom reštarte mení, pozície stráži zostávajú, ale dochádza k alternatívnym scenárom, kedy sa vyberú opačným smerom než ste očakávali. Nepriatelia majú jeden mozog, takže po objavení okamžite všetci vedia, ktorým smerom páliť a je jedno, že ste schovaní v tieňoch, kde vás obyčajne nezahliadnu. Ich zmysly sú až príliš nabrúsené, začujú na diaľku praskot drevených schodov, rýchlu chôdzu, spozornejú, keď necháte otvorené dvere a keď sa neozve vo vysielačke ich kolega, vydajú sa na prieskum. Počas alarmu radi privolávajú posily, čo pri stealth postupe predstavuje neprekonateľnú prekážku. 

Splinter Cell Blacklist od začiatku pôsobí monštruózne čo do obsahu. Východiskovým bodom je paluba lietadla Paladin, odkiaľ novo sformovaná agentúra Fourth Echelon operuje a chystá ďalšie kroky. Podobnosť s veliteľským mostíkom smrdí Mass Effectom a  zachádza ďalej. Globálna mapa funguje ako hlavné menu, kde sú misie singleplayer kampane, vedľajšie misie aj Spies vs Mercs mapy multiplayeru.

Medzi misiami môžete diskutovať o aktuálnom dianí vo svete s členmi tímu, od ktorých dostávate aj bokovky určené aj pre co-op (offline aj online). Vedľajšie misie sa dajú prechádzať aj sólo (výnimkou tých od Briggsa), v podstate predstavujú sekundárnu kampaň vystavanú z challengov s presne vyšpecifikovanými podmienkami víťazstva. Celkovo ich je 14 a zatiaľ čo jedna skupina kladie dôraz na likvidáciu cieľov, druhá sa sústredí výhradne na nepozorovaný presun a získavanie informácií, tretia zase na prežitie vĺn útočníkov a posledná je určená výhradne na kooperáciu.

Zaujímavosťou je, že mnohé bokovky sa odohrávajú v atraktívnejších prostrediach ako misie v kampani. Autori sa ju rozhodli koncipovať ako akčný triler, v ktorom sa teroristi, známi ako Inžinieri, vyhrážajú prelievaním americkej krvi. Na ich stope je pochopiteľne Fourht Echelon, lieta po celom svete, ak treba, odmieta sa podriadiť rozkazom prezidentky a často jedná na vlastnú päsť. Príbeh, ako vystrihnutý z béčkového filmu, postráda prekvapivé momenty alebo situácie, ktoré by vás dokázali posadiť na zadok. 

Do Splinter Cell Blacklist sa vrátil multiplayerový mód Spies vs Mercs. Ani po rokoch nestratil nič zo svojej intenzity ani čara asymetrie - kombinuje boje videné jednou skupinou hráčov (špióni) z tretej osoby a druhou (žoldnieri) z vlastného pohľadu. Súboje dvaja na dvoch dopĺňa modifikovaná verzia Spies vs Mercs Blacklist, kde proti sebe stoja dva štvorčlenné tímy. Dovoľuje väčšiu improvizáciu a ponúka aj vyššiu voľnosť vďaka úprave loadoutov ako klasický mód, kde je konštantná komunikácia kľúčom k úspechu.

Na začiatok je toho skutočne veľa a chvíľu trvá, kým absorbujete všetky možnosti. Ľahko zraniteľní špióni sa spoliehajú na hračky a lepší výhľad, žoldnieri zase na oslepujúce svetlo bateriek a poriadne zbrane. Multiplayer obsahuje aj mód TDM, kde si je možné vybrať, za koho chcete hrať (čo vedie k miernemu chaosu na bojisku) a jeho variantu Uplink. 

Splinter Cell Blacklist poháňa Unreal engine a žmýka z neho čo sa dá, no medzi špičku sa zaradiť nemôže, zvláda však na jednotku prácu so svetlami a tieňmi, čo je alfou a omegou hry. Ubisoft sa rozhodol obsadiť do role Sama Fishera nového herca, výkon mladšieho Erica Johnsona na skúsenejšieho a hráčmi obľúbeného Michaela Ironsidea nestačí. 

Ubisoft sa pri hľadaní ideálneho stredu medzi čistou akciou a stealth hrou dostal opäť o riadny kus ďalej. Splinter Cell Blacklist sleduje pozorne každý krok hráča a dáva mu možnosť svoje chyby okamžite napraviť. Silné momenty striedajú predvídateľné udalosti a voľnosti v misiách občas stojí v ceste naračná zložka. Mení sa tak dynamika obľúbenej hry mačky a myši, kde už nie ste lovcom, ale loveným.