The Legend of Zelda: Wind Waker HD nie je prvým remakom Nintenda a už vonkoncom nie je prvým dielom zo série, ktorý prešiel modernizáciou. Nintendo svoje hry prerába každú generáciu, necháva ich preskakovať z jedného herného systému na druhý. Dalo by sa povedať, že každý diel série je len vylepšením toho predošlého. Jedno prvenstvo však Wind Waker HD nemožno uprieť, beží v 1080p. A je to krása. 

The Legend of Zelda: Wind Waker debutovala v roku 2003 pre GameCube v problematickom období, konzolovému svetu dominovala PlayStation 2, Nintendo zápasilo s nadbytkom nepredaných konzol a demografiu fragmentoval celshading. Renderovaciu techniku s výraznými linkami opisujúc siluety objektov ako v komiksoch či animovaných filmoch ste akceptovali alebo zatracovali. Iróniou je, že dnes je to práve vizuál Wind Waker, ktorý sa oslavuje. Trvalo dlhých desať rokov, kým dozrel a ukázal trvácnosť celshadingu. 

Čas je voči hrám neúprosný, generačné skoky sú priepastné a ešte viac ich znásobuje prechod na HD rozlíšenia. Prostredia sú zrazu prázdne, postavy podvyživené nedostatkom polygónov a scény ochudobnené o celoobrazovkové efekty. Na The Legend of Zelda: Wind Waker HD to vôbec nepoznať. Vzhľad animovaného filmu zostal zachovaný a hra nestráca nič zo svojho čara bez ohľadu na to, či ste hlboko pod zemou alebo na šírom mori. 

Nadčasovosť Wind Waker nedrieme iba v kvalite obrazu, ktorý je teraz širokouhlý, ale aj dizajnom dungeonov a kladením dôrazu na objavovanie, čo je charakteristickou vlastnosťou hier The Legend of Zelda. Núti vás, aby ste preskúmali každý jeden kút a používali všetky nadobudnuté schopnosti naprieč celou hrou, či už ide o ikonický bumerang, luk, neodmysliteľné bomby alebo vystreľovaciu kotvu na lane. 

Hádanky sú postavené vždy okolo novej “hračky”, ktorú hrdina Link obyčajne získava pred súbojom s bossom, aby ho hra preskúšala, ako sa s ňou zoznámil. V dizajne je zreteľná paralela s dospievaním hrdinu, ktorý čelí skúške dospelosti a súčasne je pred ňu postavený aj hráč a hra testuje konštantne jeho pozornosť. Neukazuje, kam máte ísť, ženie vás vpred jedine zvedavosť a chuť objavovať. Tu je to debna vylovená z dna mora, tam kus mapy so zaznačenými pokladmi alebo skratka za odmenu. Metóda “Čo neskúsite, to nespoznáte” má ale svoju slabinu - šíre more, po ktorom sa plavíte. 

V skutočnosti ide o kráľovstvo Hyrule, ktoré dal kráľ zaplaviť, aby raz a navždy uväznil Ganondorfa na jeho dne. Zúfalý krok nevyšiel, odveký zloduch sa dostal na povrch, začal opäť spriadať plány na získanie sily z mocného artefaktu Tri-Force a začal zúrivo pátrať po Zelde. Krajinu pre to tvorí iba séria ostrovov, ostrovčekov a útesov. Niektoré sú obývané, na iných stojí mesto a iné vás potrápia, kým rozlúsknete ich záhadu a vydajú, čo ukrývajú.

Od doby, kedy pôvodne vyšla Wind Waker, sa zmenil spôsob, akým hráme hry, čomu sa prispôsobil aj prístup k ich tvorbe. Pri tak obrovskom počte hier a platforiem, ktoré bojujú o našu pozornosť, je zaujímavé sledovať, ako Nintendo odmieta zásadným spôsobom zmeniť schému celej série - nájdi kľúč, otvor dvere, zabi bossa a opakuj až do konca. Odhliadnuc od inovácií nevyhnutných na prezentáciu možností nového hardvéru (Motion Plus v prípade Skyward Sword), je každá nová hra The Legend of Zelda len iteráciou tej predošlej. 

Remake Wind Waker bol pre Nintendo príležitosťou napraviť kritizované časti pôvodnej verzie. Dotykový displej na GamePad sa sám núkal na zápisky do mapy a písanie poznámok. Nestalo sa, pričom tak prázdny svet, aký hra má, si ho priam pýta a to rovno aj s automappingom, ktorý z nepochopiteľných dôvodov funguje iba v dungeonoch. Na mori si cestu musíte nájsť a mapy k tomu. Hra požaduje, aby ste si pamätali, na ktorom ostrove je výhonok stromu, ktorý musíte zaliať vodou z magického lesa. Prebudíte ho k životu, ak to stihnete do 30 minút. Questy sa pochopiteľne nikam nezapisujú a postavy často rady hovoria v hádankách, čo môže byť prekážkou, ak si dávate od hry dlhšiu pauzu. 

Nároky na prieskum sa zvyšujú v druhej polovici s dvomi najlepšími dungeomi, kedy sa svet úplne otvorí a máte v ňom nájsť mapy so zašifrovanými pozíciami kúskov Tri-Force. Oproti originálu potrebujete iba tri mapy (čo je o tretinu menej) a na dešifrovanie nemusíte pracne zháňať Rupee (peniaze), no napriek tomu, musíte prechádzať z jedného konca mapy na druhý a to v lodičke ide strašne pomaly. Môžete sa teleportovať, ale samotné plachtenie je v prázdnom svete nezáživné. Hra v tejto chvíli dokáže stratiť hráča, nevie ho nasmerovať správnym smerom, zvýrazní miesta, kam sa môže ísť pozrieť, ale nič na nich neurobí. Nechá ho blúdiť a hľadať ihlu v kope sena.

Wind Waker HD využíva služieb tabletu na zobrazenie mapy a inventára, kde si rýchlo prehodíte zbrane a gadgety, ktoré práve potrebujete. Dá sa hrať v FPS móde, má rýchlejšie loadingy, využíva gyroskopy na mierenie, zvýšil sa počet obrázkov vo fotoaparáte, ktorým sa dajú teraz robiť momentky s hrdinom v zábere (selfie), posielať správy vo fľašiach do Miiverse a v duchu Skyward Sword pribudla do hry nová Hero obtiažnosť s tuhšími nepriateľmi. Novinky nie sú tak zásadné, aby ovplyvňovali základ desaťročnej hry, ktorá aj dnes obstojí v tvrdej konkurencii.

Nintendo verí, že Wind Waker HD nakopne predaje Wii U, vsadil na správneho koňa - ide o to najlepšie, čo si môžete dnes na tejto konzole zahrať. Paradoxom je, že to musí robiť desať ročná hra, ktorá bola v dobe svojej premiéry najslabšie predávaným dielom v sérii. 

The Legend of Zelda: Wind Waker HD je zábleskom časov minulých tak silným, že ešte aj dnes sa môžu tvorcovia inšpirovať, ako majú pristupovať k návrhu hádaniek, ako má fungovať kooperácia medzi postavami a ako majú vyzerať nezabudnuteľné strety s bossmi. Nemožno však ignorovať fakt, že mnohé prvky sa v dnešných hrách už nenosia a že tradície stojace v ceste zásadným inováciám bránia tejto hre skutočne zažiariť.