Recept na perfektnú hru je smiešne jednoduchý: dajte hráčom presne to, čo chcú a nie to, čo si myslíte, že by mohli chcieť. V Telltale Games to veľmi dobre vedia a navyše dokážu napriek hrozivo vyzerajúcim grafom marketingových kravaťákov priniesť na hernú scénu titul zo žánru, do ktorého by sa málokto dobrovoľne pustil. Lenže stačí ukázať zaujímavú tému, kvalitne ju spracovať a výsledok sa dostaví ako v hitparádach hodnotení, tak aj predajnosti.

Telltale Games presadili epizodický spôsob distribúcie hier, ktorému málokto veril. Začali s osvedčenými značkami, no tie by bez poctivej hrateľnosti spráchniveli v prepadlisku dejín. Po komediálnyh žánroch prišiel zlom - The Walking Dead - rana z milosti pre milovníkov príbehov a pútavých rozprávaní. Kašľať na predlohu (tentoraz myslíme komiks, nie seriál, ktorý je fajn, ale stále len tak mierne fajn), spracovanie dospelých tém dopadlo na výbornú. O čosi podobné sa snažia vo vyčančanej podobe Heavy Rain (úspešne) a taktiež Beyond: Two Souls (nie až tak úspešne). Telltale Games jednoducho vedia, ako na to.

Predlohou pre The Wolf Among Us je opäť komiks, tentoraz Fables vydávaný pod hlavičkou Vertigo (odnož DC). Nepatrí medzi extrémne známe kúsky, avšak to nič nemení na celkovej kvalite tejto grafickej novely, ktorá sa dočkala bezmála 140 pokračovaní. Ani tentoraz nečakajte žiadny superhrdinský kúsok, ale spojenie rozprávkových postavičiek s depresívne ladeným New Yorkom z 80. rokov, z ktorého sála poctivá noirová beznádej, depresia a amorálnosť. Nie je to však len prostredím, často aj postavami, predmetmi či celými budovami zahalenými do výrazných tónov fialovej či žltej farby. Celkové zhnusenie zo života, ktorý akoby stratil svoj zmysel, je v betónovej džungli ešte viac utápaný v litroch alkoholu.

Dej odohrávajúci sa v americkom veľkomeste by bol len trápnou kulisou, keby neexcelovali samotní herci. Postavy sú nielenže skvelo napísané, ale ich charizmu výrazne podporuje dabing. Všetci rozprávkoví hrdinovia (od Šípkovej Ruženky, Snehulienky cez Červenú čiapočku a vlka, ktorý ju chce zožrať po tri prasiatka, krásku a zviera) boli prenesení do spomínaného New Yorku. Aby mohli spolunažívať medzi bežnými ľuďmi, musia žiť v ústraní, nenarušovať rovnováhu nášho sveta, svoju skutočnú podobu utajovať a strániť sa odhalenia. Najväčší strach majú hrdinovia detských príbehov z Farmy, kam putujú všetci, ktorí sa nedokážu začleniť do spoločnosti, prispôsobiť - a tento strašiak zaberá na všetkých.

Hlavným protagonistom, ktorého hráč ovláda, je šerif Bad Bigsby Wolf - vlk samotár, ktorý je prototypom noirového detektíva. Na dno pohárika sa pozerá pravidelne, fajčí jednu od druhej a slovo optimizmus či dobrá nálada v jeho slovníku nenájdete. Večne ustaranú tvár, prepotenú košeľu a ležérne povolenú kravatu dopĺňa skvelý hlas Adama Harringtona. Do kože osudom ťažko skúšaného detektíva, ktorý sa dokáže zúrivosťou premeniť na krvilačného vlka, sa vžijete ľahko aj napriek jeho ťažkej povahe. Vychádza s málokým, no samotárska povaha z neho robí skvelo napísaný charakter. Ani ostatné postavy nie sú jednoznačne profilované ako čisto kladné, čo zistíte hneď v úvode pri strete s horárom.

Úvodná scéna vás doslova vrhne do deja a dá vám pocítiť zvrátenosť jednotlivých postáv. Spomínaný horár (v rozprávkach rozpára vlkovi brucho, z ktorého vylezie dôchodkyňa a jedna tínedžerka s červenou čiapkou na hlave) fyzicky ubližuje ľahkej dievke, z ktorej sa napokon vykľuje rozprávková Faith. Násilím a krvavými scénami sa nešetrí, o čom svedčí aj sekera v hlave rozprávkového hrdinu. Lenže postavy z iného sveta vo Fabletown, ako si svoju štvrť nazvali, nezomierajú. Teda by nemali. Bigsbyho nový prípad však tento fakt vyvracia a začína sa práve vraždou. Neskôr zistíte, že nie jedinou a vypátrať masového vraha žien bude vašou úlohou v nasledujúcich piatich epizódach. 

Odhaľovanie jednotlivých čriepkov príbehu je rýchle, neustále sa niečo deje a atmosféra vďaka novým situáciám nestráca príťažlivé, až zbesilé tempo. Doba hrania tým síce trpí a epizódu máte za sebou za hodinku a pol, maximálne dve, no neľutujete to rovnako ako pri čítaní kvalitnej detektívky či sledovaní filmu. Dej nie je striktne lineárny a dostanete možnosť voľby, napríklad za ktorou postavou sa vyberiete skôr, pričom práve v týchto momentoch sa rozhoduje o tom, kto prežije. 

Hrateľnosť sa však oproti The Walking Dead príliš nezmenila, dokonca je postup ešte lineárnejší a jednoduchší. Jednotlivé obrazovky obsahujú zopár predmetov a akcií, ktorých zbieranie či aktivovanie je otázkou niekoľkých klikov. Stratiť sa nemáte kde, zabudnúť na niečo taktiež nie. Hranie tak pripomína skôr sledovanie a decentné ovplyvňovanie interaktívneho komiksu, no atmosfére to vôbec neškodí. Rozhovory sú napísané pútavo a s citom, znovu je potrebné sa pri dialógoch rýchlo rozhodovať, ktorú z volieb zvolíte a tá ovplyvní dej. Niekedy je lepšie byť ticho, inokedy môžete zvoliť neutrálny postoj, niekoho obviniť či sa ho zastať. Vzhľadom k tomu, že sme zatiaľ mali k dispozícii len prvú epizódu, bolo nemožné otestovať detailne vplyv výberu jednotlivých tém na správanie sa postáv či celkovo dej. 

Všetci protagonisti si však vaše správanie pamätajú a jemné náznaky pri prejavovaní emócií pocítite zatiaľ len okrajovo. Je paradoxné, že sa o niečo podobné snažia vysokorozpočtové tituly orchestrálnou hudbou, zomierajúcim hrdinom, no omnoho jednoduchšie a prirodzenejšie to dokáže The Wolf Among Us taktným mlčaním alebo pohľadom dvoch postáv na seba. Hranie tak nie je už klasickým hraním ako takým (stále zápasíte s gamepadom či trieskate do klávesnice), ale skôr prežívaním, nazeraním do vnútra postáv. Práve táto vlastnosť hry je pevným pilierom podmanivej atmosféry, ktorá vám nedovolí len tak od nej odísť, nevnímať jej pozadie, problémy. Nemôžete len tak prestať bez toho, aby ste sa nezamysleli, atmosféra vás nepohladila svojou depresiou, ťaživým dychom beznádeje. 

Technické spracovanie The Wolf Among Us je čisto komiksové, z každej obrazovky cítiť svojské emócie, mnohému dopomáhajú vyššie spomínané farebné odtiene. Animácie sú skromné, postavy sa žiaľ niekedy nezmyselne zasekávajú o objekty a náročnejšie ovládajú. K hre nepotrebujete nič viac ako klávesnicu a myš. Pribudlo viac akčných QTE, kedy musíte rýchlo kliknúť na správne miesto, stlačiť vhodnú klávesu alebo ju rýchlo stláčať. Sú zastúpené početnejšie, no pôsobia omnoho viac prirodzene, takže vám pri naháňačke nepríde nezmyselné uhýbať sa hádzaným predmetom či pri bitke klikať na určité miesta.

The Wolf Among Us to má rozohrané na výbornú. Kašľať na krátku hernú dobu a drobné nedostatky v ovládaní, prvá epizóda si vás získa a svojou atmosférou chytí pod krkom a nepustí. Presne takto by mal vyzerať interaktívny komiks, ktorý má obrovskú šancu zaujať aj neherné publikum. Nie je to umenie v klasickom zmysle slova, ale dôkaz toho, že hry skutočne dokážu rozprávať príbeh rovnako pútavo ako knihy a filmy.