Byť sám na pochmúrnom a opustenom ostrove nie je ideálna predstava. Keď vás navyše niečo zožiera zvnútra, môže (ale nemusí) z toho vzniknúť slušný psychologický thriller. Príbeh Montague's Mount vychádza zo skutočných udalostí, ktoré vo vás vyvolajú pocity depresie a úzkosti. Niekedy však stojí za to, prekonať všetky útrapy a vydržať až do finále. Ako je to v tomto prípade?

Montague's Mount nie je prvou hrou, kde precitnete ako stroskotanec na pobreží pri vraku lode. Pri notoricky známom úvode sa budete cítiť zmätení, nielen kvôli bolehlavu hlavného hrdinu krivkajúceho po neprívetivej pláži, ale vďaka množstvu nepotrebných predmetov. Po chvíľkovej bezradnosti narazíte na stránku s návodom, ktorý našepká, čo sa od vás očakáva. Odkaz je však malý, zle čitateľný a nedá sa vôbec zväčšiť. Rovnako sa potrápite pri lúštení ďalších inštrukcií, no keďže sú vaše možnosti značne obmedzené, vystačíte si bez ďalšej pomoci. Po objavení opornej palice, ktorá je jediným z dvoch použiteľných predmetov na pláži, môžete konečne otvoriť drevenú bránku a prehľadať pevninu.

Ostrov nie je veľký, ale napriek tomu budete postupovať pomaly. Všetko je totiž zahalené v tme a prístup do ďalších lokalít je podmienený nájdením a používaním čertovsky dobre poskrývaných kľúčových predmetov. Hoci sa v tmavých chatrčiach aj okolí nachádza množstvo vecí, ktoré by ste za normálnych okolností určite využili, pre vás je určených iba niekoľko. S ostatnými sa nedá robiť vôbec nič. Z toho mála, čo zostáva, môžete mať v inventári najviac päť rôznych kúskov, ktoré vždy plnia konkrétny účel.

Celý postup je založený krvopotnom hľadaní použiteľných vecí a ich použití na konkrétnych miestach. Väčšinu času trávite chôdzou a úzkostlivým prehľadávaním, aby ste neprehliadli niečo, bez čoho sa ďalej nepohnete. Obyčajne až pri opakovom prechádzaní toho istého miesta narazíte na kľúčovú vec a aj tú nájdete medzi nepoužiteľnými haraburdami. Je to veľmi otupujúce, aj keď sa vám ostrov podarí ako-tak osvetliť spustením generátora, vďaka ktorému sa nažhavia lampy, začnú fungovať spínače v chatrčiach a elektrické brány. Úvodná hodina je skutočným trápením.

Svetlými momentami v Montague's Mount sú hlavolamy. Niekedy stačí položiť dôležitú vec na správne miesto alebo prečítať ľahko prístupný kód na otvorenie sejfu, neraz ale stojíte pred náročnejšou úlohou. Aktivácia prístroja vyžaduje, aby ste v správnej chvíli stlačili tlačítko na pohyblivom kruhu, prídu však aj chvíle, keď sa dostanú na rad šedé bunky. K najzaujímavejším rébusom patrí zapojenie obvodu pomocou trojfarebných matíc. Okrem toho, že ich treba nájsť a vložiť do zariadenia, musíte poznať správnu farebnú kombináciu. Tú získate pozorovaním blikajúcej bóje na vodnej hladine, ktorá je vlastne vysielačom morzeovky. Takýchto originálnych hádaniek je v hre niekoľko.

Pri odhaľovaní tajomstiev ostrova pochodíte pláže, džungľu s hustým porastom, vstúpite do jaskyne aj opustených chatrčí. Všetko je prakticky bez života, keď sa neberú do úvahy preludy, v ktorých sa objavuje postava malého chlapca. Vidina nie len naznačuje, kam ďalej ísť, ale aj prebúdza emócie hlavného hrdinu, ktoré postupne vedú k rozuzleniu záhady ostrova a odhaleniu vlastnej identity. Úspechy pri postupe sprevádzajú trofeje, ktoré sú v prípade tejto hry nepraktické a zbytočne na seba upozorňujú na obrazovke. Podobne je to aj s výrokmi osobností, ktoré majú dotvoriť atmosféru, ale tentoraz neplnia svoj účel a iba prekážajú vo výhľade.

Účinné, ale niekedy zbytočne zdĺhavé, sú doplnkové scény, ktoré zvýrazňujú silne emocionálne stavy a výnimočné úkazy. Napriek tomu hra dokázala vytvoriť a udržať hutnú, tiesnivú atmosféru, ktorá dokonale vyjadruje bezútešnosť situácie. Môžu za to zatemnené, v niektorých obdobiach dňa až monochromatické obrazovky, často premočené depresívnym dažďom. Niekedy kontruje melancholická hudba, s ktorou ladí skeptický hlas pri monológoch hlavného hrdinu. Nič to však nemení na tom, že sa hráč veľmi zle orientuje v teréne, kde iba s veľkými ťažkosťami objavuje predmety, ktoré splývajú s okolím a sú ťažko rozlíšiteľné.

Príbeh má určitú výpovednú hodnotu, aj keď žiadne výnimočné momenty a po dohraní vo vás chvíľu rezonuje. Krátku hraciu dobu závislú od nájdenia potrebných predmetov nepredĺži ani zbieranie kolekcie krížov a pátranie po kufríkoch s írskymi pohľadnicami v tajných zákutiach. Je síce chvályhodné, že takúto hru dokázal vytvoriť jediný muž, nijako to však neospravedlňuje jej citeľné nedostatky a chudobný obsah.

Montague's Mount má atmosféru aj hŕstku pozoruhodných hlavolamov, ale tiež veľmi slabú interakciu s okolím, je neprehľadná, kratučká a pri hľadaní neviditeľných predmetov frustrujúca. Ak vo vás vyvolá depresívne stavy, nemusí to byť len citovou rezonanciou a príbehom, ale hlavne neduživým obsahom.