MARLOW BRIGGS AND THE MASK OF DEATH |
MARLOW BRIGGS AND THE MASK OF DEATH |
Marlow Briggs je ten najlepší, najúžasnejší, najsprávnejší, jednoducho najhrdinskejší hrdina zo všetkých hrdinov. To, že ho nepoznáte, je len a len váš problém. No stačí niekoľko minút (slabšie povahy sa uskromnia so sekundami) a okamžite prídete na to, že nikdy, ale skutočne nikdy sa mu nebudete chcieť pripliesť do cesty, dokonca sa mu ani zahľadieť priamo do očí, pretože by istotne zomreli všetky tie roztomilé mačiatka, ktoré potajomky sledujete na internetoch, keď vás ostatní nevidia.
Marlow Briggs je jednoducho pán. Má svaly tak veľké, že si svoje bicepsy porovnáva s Marcusom Fenixom, svoj vražedný nástroj skazy (taká predpotopná kosa a iné zbrane) zas s Kratom, z plošinky na plošinku preskakuje ladnejšie než Bambi v najlepších rokoch a orgastické výbuchy sú v jeho prítomnosti tak pompézne, že sa môže priučiť aj Michael Bay. Ráno mu do postele nosí raňajky Stallone, nohy masíruje Statham a v pozadí spieva večer uspávanku famózne trio Lundgren, Norris a Van Damme. Marlow Briggs má gule a jedna prekliata maska smrti si dovolí ho oslovovať “čúču”.
The Mask of The Death je béčko ako vyšité a podobne, ako tomu býva vo filmovej produkcii, je tento žáner pukancovej zábavy stále vyhľadávaný a obľúbený. Už len preto, že si pri podobnom kultúrnom barbarstve dokážete dokonale oddýchnuť, prepnúť všetky mozgové závity do stavu offline a už len trieskať do gamepadu, veď hrdina to tam dole už nejako rozseká a zmasakruje.
Zodpovedá tomu aj príbehová zápletka: Marlow prichádza za svojou priateľkou k Mayským vykopávkam, kde pracuje na záhadnom projekte. Lenže čo čert a celé peklo nechcelo, zákazka nemá archeologický základ, lež Zlý Ujo chce ovládnuť pomocou prastarých síl celý svet, čo sa mu napokon aj začne dariť. Marlow sa do toho zamieša nečakane, veď chce len stráviť niekoľko dní v náručí svojej drahej polovičky a po necelej minúte na scéne zomiera, nakoľko zloduch (so správnym diabolským smiechom) potrebuje Marlowovu priateľku a ten svalnatý parchant si dovoľuje až príliš. Háčik je v tom, že Marlowa zabijú starodávnou kopijou, takže ho oživí prastará, nadpozemská sila. A jeho spoločníkom na ceste pomsty sa stane levitujúca Maska Smrti, ktorá ho vedie ďalej a ďalej, užíva si krviprelievanie a hlavne sa má konečne s kým porozprávať, pretože vyše dvetisíc rokov bola pochovaná v ruinách chrámu a nik ju nepočúval.
Isteže, nie je to zápletka porovnateľná s Heavy Rain či pohlcujúcimi príbehovými momentkami ako v The Walking Dead, no svoju funkciu táto braková story plní na sto percent. Utekáte dopredu a kosíte všetko, čo sa na obrazovke hýbe. Ak nebežíte dopredu, tak doľava a keď ani tam nie, tak skáčete hore alebo niekam padáte. Žánrovo spadá Marlow Brigss do škatuľky akčných hier, porovnateľných s božským God of War, takže väčšinu času okolo seba sekáte desiatky bežných nepriateľov či zmutovaných hmyzoidov vybranou zbraňou. Raz za čas vám zahatá cestu tuhší nepriateľ, no nielen bojom je hrateľnosť živená. Zaskáčete si po plošinkách, vyšplháte na odľahlé miesta a nechýbajú ani priestorové hádanky, v ktorých je vašim cieľom niečo niekam presunúť, aby ste mohli potiahnuť páku otvárajúcu dvere do ďalšej lokality, ktorá sa nachádza tam, kam normálne nedoskočíte.
To všetko je dobre známa pesnička a je jedno, či sa na dianie pozeráte optikou už spomínaného God of War, Enslaved, Heavenly Sword alebo inej akčnej hry, v ktorej sledujete postavičku z filmovej kamery, meniacej neustále uhly a celkový náhľad, takže niekedy je ovládanie značne sťažené a kostrbaté. Neviete presne odhadnúť smer dopadu po skoku, inokedy je kamera príliš vzdialená od mely a nevidíte, čo sa vlastne tam dole vlastne deje. Krvavý masaker nepodporujú žiadne brutálne kombá, jednoducho trieskate do ľahšieho alebo ťažšieho útoku, občas zvolíte blok, inokedy využijete špeciálne božské sily.
The Mask of Death exceluje vražedným tempom kosenia a postupu jednotlivými úrovňami. Nie je tu čas na vychutnávanie si scenérií ako v Uncharted (post-apo maniaci si dosadia The Last of Us). Tu je to masaker, tak sa podľa toho treba správať a bežať lineárnymi lokalita stále vpredu, mastiť všetko naokolo, až vám prsty chytí kŕč, raz za čas ataky správne načasovať, pretože toho prerasteného škorpióna nezadupete len tak ľahko do zeme, no napokon si ho osedláte. Ako v Golden Axe!
Akcia sa málokedy spomalí, a to len preto, aby ste si trochu oddýchli poskakovaním a mohli sa nadýchnuť na ďalší, ešte väčší prísun spektakulárnych výbuchov, extrémne nereálnych súbojov či šialeností, pri ktorých vyzerajú Expandables ako Šmolkovia. Monotónnosť herných princípov je len čiastočne vykúpená vylepšovaním zbraní, streleckými (ovládate len mierenie a kosíte stovky helikoptér či pálite do vybraných miest bossa) alebo arkádovými pasážami (na čas musíte preskákať vybranú trať alebo si zajazdíte vo vozíkoch ako Indiana Jones). Je to celkom fajn spestrenie, dokonca ani nie príliš frustrujúce, ale podobné kúsky máte k dispozícii v kvalitnejšom prevedení aj na smartfónoch.
Marlow jednoducho valcuje svojou primitívnou akciou a bez väčších problémov valcuje presne na miestach, kde veľké hry kolabujú s nedostatkom dychu. Tam, kde by vás v jednej lokalite z misie v podzemnom chráme, gigantickej továrni, džungli držali iné hry desiatky minút, stačí Maske smrti tak minútka a už znovu skáčete na ďalšiu plošinu, uhýbate sa klasickým kyvadlovým čepeliam, vystreľujúcim nožom, valiacim sa kamenným guliam a podobne. Alebo padáte na obrovských satelitoch a len tak pre zábavu skáčete z jedného na druhý, rozkopete helikoptéru a… a ak minútu nič nevybuchne, viete, že to príde s väčším treskom. Tu sa hrá na efekt, vždy a všade.
Počas hrania sa mnohokrát spustia animované sekvencie, v ktorých kamera rotuje okolo statickej scény a objekty sa posúvajú v momente, kedy ich nevidíte. V jednom momente teda Marlow škeriac sa skáče na potvorku, kamera sa okolo neho otočí, stratí ho zo záberu a po chvíli už vidíte potoky krvi a rozseknuté telo na dve polovice a nášho hrdinu bežiaceho ďalej. Týmto spôsobom sa kamera párkrát zavrtí a vy si to náležite vychutnáte. Raz, druhýkrát a ešte raz, no desiaty masaker už novými nápadmi príliš nehýri. Grafické spracovanie je síce pestré, rozmanité, no nie príliš detailné. Pozerá sa na to dobre, no žiadne miesto vám dych nevyrazí. Omnoho viac zamrzia neviditeľné steny, ktoré vás úpenlivo držia v úzkom koridore.
Hudba sa prejavuje ojedinele a ani pri neutíchajúcich krvavých orgiách si pri tuctových melódiách nebudete podupkávať do rytmu brutálneho masakru. O to viac sa podaril dabing. Hlavný záporák, samozrejme, znie arogantne a presne ako má správny záporák znieť, no o to viac sa podarili hlasy hlavného protagonistu a Masky smrti. Tá navyše neustále komentuje dianie na obrazovke a podpichuje samotného hrdinu, ktorého si pomenovala “čúču”. Niekedy síce pri súbojoch ani nestihnete postrehnúť dialóg, no výborne zapadá do béčkového charakteru hry. Obtiažnosť nie je nastavená príliš vysoko, checkpointy sú roztrúsené po úrovni v hojnej miere a na tých 5 - 6 hodiniek hrania vám vydrží.
Marlow Briggs and The Mask of Death je festival explózií, pocta béčkovým kúskom akčného žánru 80. rokov, predimenzovaný masaker, bezmyšlienkovitá akcia. A mnoho ďalšieho. Niekedy sa to na figu ovláda, pretože kamera sa snaží získať prívlastok filmová, inokedy vás plytkosť celého konceptu nechytí. Ale je to presne ten typ oddychovej hry, pri ktorej dokonale vypnete a nepotrebujete k tomu ani vyhypované kúsky za veľa peňazí. Vývojári zo slovinského ZootFly potvrdili, že vedia robiť podarené a hrateľné kúsky.