„Tak a dosť, ja mám len jedny nervy!“ vydral sa zo mňa zúfalý výkrik pri hraní Sonic: Lost World. To, že modrý turboježko Sonic pomaly upadá do zabudnutia pod ťarchou desiatok nevýrazných titulov, je už niekoľko rokov každému známy fakt. Občas tento bývalý maskot Segy pripomenie časy svojej slávy v nejakom športovom spin-offe, ktorý kvalitami dokáže zaujať. Čo sa však týka domovského žánru skákačiek, tam stráca dych a o konské dĺžky ho predbehli snáď už všetci konkurenti na trhu. Sege sa, samozrejme, takáto situácia nepáči a tak vsadila všetko do nového pokusu zaistiť Sonicovi keď už nie trón tak aspoň miesto v srdciach hráčov.

Nie je preto náhodou, že po všetkých tých neúspešných pokusoch z nedávnej minulosti sa inšpirovali u majstrov. Super Mario Galaxy ešte stále patrí k tomu najlepšiemu, čo moderné skákačky priniesli. Pestré svety, vyvážená hrateľnosť s neobmedzenou variabilitou a hlavne zábavná herná náplň. To sú méty, na ktoré ašpiroval aj nový Sonic: Lost World. Hádže za hlavu to, čo sme poznali z jeho minulosti a namiesto toho prináša 3D planéty a podivné podlhovasté „šúľance“ s rôznorodými možnosťami cestovania cez levely.

Skákačky nestavajú na príbehu, je to len tmel, ktorý dáva celému tomu pobehovaniu podklad. Aj napriek tomu sa v prípade Sonic: Lost World jedná asi o najlepší aspekt hry. Sonic v súboji s Doctorom Eggmanom pristane na dávno stratenom svete. Odhaliť jeho tajomstvá nebude jednoduché, keďže Eggman ťahal sa kratší koniec, tak si prizval na pomoc šesticu zloduchov (Deadly Six), ktorých si zase Team Sonic požičali pravdepodobne z nepoužitých návrhov Pokémonov.

Šestka sa okamžite vrhne na pretváranie nevinných zvieratiek na smrteľné stroje a vašou úlohou je stratený svet zachrániť, pričom sa budete musieť nakoniec spojiť so súpermi a stretnúť aj s najbližšími. Je to rokmi prepierané klišé, neoslovuje obsahom, ale ani spracovaním. Príbeh nového Sonic: Lost World je servírovaný prostredníctvom predrenderovaných prestrihových scén a tieto sú jednoducho excelujú. Nevynikajú iba prevedením, ale aj strihom, dynamikou a dabingom by mohli konkurovať filmovým animákom.

Stratený ostrov sa skladá zo siedmych základných častí, ktoré predstavujú tematicky oddelené levely. Wii U verzia v základe obsahuje ešte skrytý farebný svet odomknutý po porazení bossa v záverečnej časti, bonusová edícia má zase navyše svet nočných môr inšpirovaný sériou NiGHTS a 3DS verzia je vybavená špeciálnymi levelmi odkazujúc na tretiu časť. Celkovo je v hre na tri desiatky levelov, dlhších, kratších, lepších aj horších. Prebehnutie hrou vám zaberie zhruba 12 hodín, samozrejme po tejto dobe nebudete mať na konte 100%, ale nebudete z nej mať ani dobrý pocit na duši. Ak pri nej samozrejme dovtedy vydržíte.

Na mape sveta s prehľadne uloženými levelmi a bonusovými úrovňami si vyberáte, kam sa vyberiete ďalej, pričom kľúčom k úspechu sú práve spomínané zvieratká, ktorých zbieraním si odomykáte jednotlivé časti sveta. Zvieratká oslobodzujete skákaním po hlavách nepriateľov alebo otváraním kontajnerov. Hra vás navyše občas bude núti prebehnúť opätovne už známe levely, aby ste ešte tisícku zvieratiek našli. A je to otrava.

Pripravte sa totiž na to, že autori nechcú, aby ste si hru užívali a nakoniec ju aj dohrali. A časom nadobudnete aj dojem, že nechcú, aby ste sa pri nej bavili. Často napríklad prichádzate o kontrolu nad postavou. Rôzne skokanské mostíky a zrýchľovacie platformy vás nechajú závratnou rýchlosťou prebehnúť časťami levelov, ale nič z toho nekontrolujete vy. On-rail levely, kde jazdíte na zábradlí a preskakujete prekážky, sa taktiež nedajú označiť za zábavné. A k tomu je tu presýtenosť použitých prvkov a tie nedokáže predať.

Hra pridáva za behu cesty, platformy, prepadliská, nepriateľov, mostíky a vy zrazu neviete čo skôr. A neviete ani to, čo môžete od ktorého prvku očakávať. Kam sa napríklad dostanete, keď sa necháte vystreliť z planétky nad vami? Vyskúšate to a pošle vás späť na začiatok. A vám pritom plynie čas a dochádzajú nervy. Kým v hrách ako Donkey Kong alebo Super Mario Galaxy 2 si uvedomujete, kde robíte chybu, Sonic: Lost World vás nemotivuje k opakovanému skúšaniu a prekonávaniu samého seba, iba frustruje a tresce za niečo, čo hra nedokáže vysvetliť, keď skáčete inam, než by ste mali alebo nevie ukázať, kam ísť ďalej.

Od Sonica čakáte rýchlosť, prípadne plynulosť. V Lost World sa však musíte zmieriť s tým, že pocit z ovládania sa nie len nepribližuje starším hrám, ale často vás vytočí do nepríčetnosti svojou nepresnosťou. Ježko už nestíha, spomalil a taktiež jeho skoky sa často ťažko predvídajú. Horšie vnímate hĺbku obrazu a tým pádom nedoskočí až tam, kam by ste chceli. Hlavne pri viacnásobnom skákaní si navyše vyberie chvíľku, kedy nereaguje včas a nechá vás zbytočne padnúť na hubu. Namiesto plynulého behu sa často zastavujete, aby ste modrého hrdinu lepšie nasmerovali a premýšľate, či sa dostanete tam, kam potrebujete. Hra trpí absenciou plynulosti, rýchlosti a presnosti a vďaka tomu sa do nej pravdepodobne nikdy neponoríte. 

V 3D leveloch máte kontrolu nad ich orientáciou. Máte v ceste prekážku? Môžete si otočiť svet dolu hlavou a obísť ju. Vyberiete si cestu, ktorá vám vyhovuje alebo sa rozbehnete a prebehnete všetky, aby ste vyzbierali všetko, čo v leveli nájdete. Okrem nich tu narazíte aj na 2D úrovne, ktoré sa taktiež snažia pripomínať klasiku. Nimi sa nemusíte len prehnať, ale aj preletieť. No a nakoniec musíte počítať aj so súbojmi s bossmi. Je len na škodu hry, že pri rôznorodosti Deadly Six sa dočkáte len veľmi generických súbojov, kedy stačí čakať a keď sa nad hlavou nepriateľa objaví červený krúžok, vtedy skočiť.

Sonic: Lost World vracia naspäť Wispov ako spestrujúci element. Mimozemské príšerky, vám prepožičajú na chvíľku schopnosti, napríklad lietanie, vŕtanie v zemi, skákanie podľa melódie, raketu, blesk a iné. Môžete ich aktivovať na mieste, alebo si ich odložiť a vyvolať neskôr podľa potreby. Ide o obstojné spestrenie, no ani tieto schopnosti hra nedokáže poriadne vysvetliť, a tak vám zostávajú nevyužité visieť v inventári. Zväčša na ne zabudnete a k ich použitiu sa odhodláte len ojedinele, ak to od vás hra priamo nevyžaduje.  
 
Sonic: Lost World okrem nosného režimu ponúka aj vedľajšie módy, môžete napríklad s priateľmi pretekať, kto najskôr dobehne do cieľa, prípadne kto nazbiera viac mincí. Alebo môžete v hlavnom režime priateľa prevteliť do hračky na diaľkové ovládanie, ktorá nerobí takmer nič a jej opodstatnenie v hre ešte na dlhé storočia zostane záhadou. Môže však prikryť vašu postavu a v tej chvíli jej nič neublíži, nie je to príliš veľká zábava.

Sonic: Lost World si udržuje 60 fps, má pekné levely a prekvapivo kvalitné animácie medzi nimi, z lekcie talianskeho inštalatéra si však SEGA nemala vziať iba kvalitný vizuál. Zaostáva v tom hlavnom - v zábave. Darmo ponúka rôznorodých nepriateľov a pestrú paletu prostredí, keď vás počas hrania neodmeňuje, ale konštantne tresce frustráciou.