Už je to pekných pár rokov, čo víkendové dopoludnia patrili detskému divákovi. V podivnej koláži domácej a zahraničnej tvorby ste mohli naraziť na smršť najrôznejších japonských anime, na ktoré si dnes už ani nespomeniete. Či už to bolo na našej televízii alebo v blízkosti hraníc od niektorého zo susedov, každého si toto vysielanie nejakým spôsobom získalo a u niektorých to pretrváva dodnes. A ak ste v mladosti mali tú možnosť sledovať ranné animáky aj na niektorých vzdialenejších západných staniciach, možno ste niektoré ráno natrafili na kreslené dobrodružstvo Mysterious Cities of Gold.

Je to príbeh siroty, ktorá sa pridala k výprave španielskych dobyvateľov, ktorí sa do nového sveta vybrali hľadať bájne zlaté mestá. Tento chlapec sa volal Esteban a so svojimi domorodými priateľmi objavil viac, ako by si bol želal. V novom svete sa skrývali staré tajomstvá a zabudnuté civilizácie tu zanechali nepredstaviteľné technológie. Nastúpili do zlatého robotického kondora a vydali sa cez Tichý oceán hľadať ďalšie skryté mestá zo zlata.

Presúvame sa o vyše 30 rokov neskôr a máme pred sebou hru, ktorú nečaká ľahký osud. Premiérové vysielanie prvej série skončilo v roku 1983. Tam, kde pôvodne skončil, nadviazala nová séria na francúzskych televíznych obrazovkách a aj nová hra Mysterious Cities of Gold: Secret Paths. Na svet si pomohla Kickstarterom, kde však žiadala len veľmi málo. Na trhu to je už len na nej a kvality musí dokazovať ako tým pár fanúšikom originálneho seriálu, tak aj novým hráčom, ktorým toto meno nič nehovorí.

Túto úlohu si na plecia naložili francúzski vývojári z Neko Entertainment, ktorí sú najznámejší vďaka sérii hier Cocoto. A rovno sa rozhodli Secret Paths priniesť nie len na PC, ale aj WiiU, 3DS a iOS zariadenia. Najlepší spôsob, ako priniesť mierne infantilné dobyvateľské dobrodružstvo na takúto škálu platforiem, je pretransformovať ho do podoby jednoduchej, no pritom dostatočne hlbokej logickej hry. A toto je schéma, ktorej sa pri vývoji držali ako kliešte.

V zlatom kondorovi prilietate do Číny a pokračujete presne v duchu, ktorý nastolil pôvodný animovaný seriál. Vydávate sa tu v trojici so svojimi priateľmi hľadať ďalšie zlaté mesto. Dobyvateľská idylka však netrvá dlho a čoskoro sa na scéne ocitajú piráti a zlodeji, ktorí sú vždy o krok pred vami. Nestačí tak využívať svoj intelekt iba na to, aby ste si našli skrytú cestu, ale musíte aj preľstiť početných súperov a nakoniec dokázať to, že ste hodní vstúpiť za brány mesta zo zlata. A to všetko v rýchlom tempe.

Príbeh je podobný ako v znovuzrodenej televíznej verzii, avšak oproti nej Secret Paths nestavia na naratívnej zložke. V leveloch sa toho veľa nedozviete, na rozprávanie sú určené veľmi pekné prestrihové scény, verné svojej predlohe, ale ani tie na príbehu nestavajú. Podajú vám základné informácie, posunú o pár krokov ďalej, prípadne niečo málo zdôvodnia a už musíte prekonávať  nové prekážky v jednom z ďalších levelov. Premrhať potenciál príbehu je vždy škoda, zvlášť, ak ho viete veľmi jednoducho vyrozprávať seriálom a prekladať bohatou interakciou.

Secret Paths je čisto singleplayerové dobrodružstvo s jediným herným režimom. Nie je to však málo a to aj vďaka príjemne nastavenej cene. Základná premisa hry je nastavená pomerne úzko, no aj tak sa v tomto priestore vie veľmi šikovne pohybovať. V pohľade zhora nazeráte na okolité prostredie, kde sa pohybujete s trojicou hrdinov. Neovládate ich súčasne, ale každého zvlášť a musíte sa medzi nimi manuálne prepínať. Hra vás priamo nevedie za ručičku, aj keď vám vie pomáhať stručnými tipmi. Vždy akosi vycítite, že je treba zmenu.

Mechanizmy nie sú zložité, no aj tak sa rozbiehajú pomaly a plynule sa na seba nabaľujú. Hlavným hrdinom je Esteban, syn svetla a vodca partie. Neoplýva mnohými špeciálnymi schopnosťami, vie len silou slnka aktivovať špeciálny spínač, na ktorý raz za čas narazíte. Druhým do partie je Tao, ktorý vie prekladať starobylé nápisy a má papagája, ktorý padne vhod pri kradnutí kľúčov. A nakoniec je tu Zia, útla dievčina, ktorá sa prepchá každou škárou a teda sa dostane aj na miesta, kde ostatní nemajú prístup.

Hádanky v hre nie sú nijako zvlášť zložité, ale postupne rastú do veľkosti aj rozsiahlosti. Celú dobu však neomrzia a dokážu vás stále niečím prekvapiť. Čakajú vás desiatky podlahových spínačov, skrytých pák a hádaniek s číslami, ktoré sa prípadne ešte môžu kombinovať a rad príde aj na inventár, kde dáte síce iba kameň či sošku draka, ale správnym umiestnením si otvoríte aj zdanlivo nedostupné dvere. Problém často tkvie v poradí, v akom sa niekde postavíte, či v poradí spúšťania. Málokedy sú vaše postavy spolu, vždy musíte využiť každú z nich a pomaly si spoločne raziť cestu dopredu. Každý dokáže ďalších posunúť o niečo ďalej, pričom musí počkať, aby oni posunuli zas jeho.

Ďalším výrazným elementom je jednoduchá stealth hrateľnosť. Pri všetkom rozumovaní a bádaní vás totiž nikto nesmie vidieť. Tak sa často musíte zakrádať poza chrbty nepriateľov a prípadne im aj kradnúť kľúče na odomykanie dverí. Musíte vystihnúť chovanie súperov, kedy sa vám otočia chrbtom a vtedy prebehnúť do ďalšieho krytu. K dobru máte pár sekúnd, no musíte si dávať pozor, lebo ak vás raz stráže započujú, budú po vás aj pátrať.

Jednotlivé misie nie sú dlhé a keď ste pozorní, tak ani náročné. Na prvý raz zaberú zhruba 10, v niektorých prípadoch maximálne 15 minút. Narazíte na tridsiatku misií, no bohužiaľ nie všetky verzie hry už majú aj posledný update, ktorý dopĺňa posledných 10 a uzatvára príbeh. Recenzovaná WiiU verzia obsahuje len pôvodných 20 a na bezplatné doplnenie zvyšných si ešte budete musieť počkať. Týchto 20 misií vám zaberie zhruba 4 hodiny, čo nie je závratne veľa. Ani variabilita prostredí nepoteší. Prejdete sa šiestimi, ale rozdiely v nich nie sú až také veľké, prakticky len interiéry a exteriéry.

Základný cieľ je prejsť misiu, doplnkové úlohy vám stanovujú časový limit, obmedzenia na chytenie strážami a aj minimálne skóre z bonusových predmetov. Tých je v každom leveli mnoho. Buď sú to zvitky pre každú postavu zvlášť, alebo truhlice s pokladom. Tie však okrem pár artworkov hra nevie pretaviť do zmysluplných bonusov, pričom seriál ich určite ponúka hromadu.

A práve z výhody seriálovej predlohy čerpá aj vizuálny štýl. Ten, aj keď jednoduchý, vyzerá veľmi dobre. Animácia postáv je plynulá a detailná. Úvodná znelka je chytľavá (ako vždy v takomto prípade) a dabing si zaslúži pochvalu. Bežné zvukové efekty sú však až príliš generické. WiiU verzia sa navyše dá ovládať dotykom na obrazovke a nepotrebujete k nej ani TV. To sú síce príjemné vlastnosti, ale hru stále ťahá dole slabá variabilita prostredí a aj občasné bugy, kedy sa niečo niekde zasekne a v tom najhoršom prípade musíte reštartovať level. Pozornosť si však hra zaslúži a ak máte radi „ranné“ anime a jednoduché dobrodružné puzzlovanie, tak aj vaše peniaze.