Kapitánov denník, hviezdny dátum: január 2014. Znovuzrodenie vesmírnej simulácie od Egosoftu začalo priam katastrofálne. Prví hráči sa v novom vesmíre cítili frustrovaní a bezradní. Dali sme tvorcom trochu času, aby nám pripravili lepší štart a niekoľko týždňov po premiére hry, sme sa jej pozreli na zúbky.

Prvý úspech, naštartovali sme ! Loď sa lenivo plazí vesmírom, vysvieteným ako Las Vegas. Vďaka pokroku sú už masívne stanice vo hviezdach úplnou samozrejmosťou. Až natoľko, že sú polepené jagavými billboardmi, ktoré tucty prilietajúcich lodí vidia z veľkej diaľky. Po priblížení sa ukazujú prvé informačné ikony, ktoré poskytujú základné údaje o mieste a majú priniesť výhody pri obchodovaní. Ďalšie po zameraní otvoria menu s komoditami, alebo umožnia pristáť v niektorom doku.

Potom sú tu ešte ikony s misiami, ktoré sľubujú zárobok za určité služby. Prijať sa dajú priamo z kokpitu lode a majú rôzne zameranie. Môžete na stanici vyzdvihnúť pasažiera, ktorého treba vysadiť v niektorom inom systéme. Ďalší zákazník žiada určité množstvo energetických článkov, alebo potravín, ktoré kúpite a priveziete zo vzdialenejších častí galaxie. Málo vzrušujúce? Potom vás možno osloví rýchly, ale náročnejší spôsob zárobku - boj s vesmírnymi pirátmi. Niečo menej nebezpečné? Skúste ťažbu a extrahovanie materiálov z asteroidov.

Úvod hry vás naučí, ako to vo hviezdach chodí a rozbalí všetky možnosti, ktoré by vás mali udržať pri hre desiatky hodín. To by ale najskôr museli dobre fungovať. Niekoľko týždňov po premiére síce hra už nie je taká zabugovaná, ale k ideálnej forme má stále ďaleko. Chvíľami vás nabudí, vzápätí dá podpásovku a presvedčí o tom, že to s ňou stále nebudete mať ľahké.

Po prvých minútach, s trochu neforemnou spoločníčkou a pilotkou na palube vašej lode, nasleduje oťukávanie s obyvateľmi vesmírnych staníc. Vnútorné priestory masívnych konštrukcií pripomínajú útroby ponorky, kde bezúčelne postávajú a posedávajú rôzne indivíduá. Okrem prekutávania skriniek a pohodených debničiek, si môžete najať kapitána lode, pilota, inžiniera, alebo ďalší personál, ktorý preberiete z letargie a dáte mu nejaký zmysel. Všetko sú to fádne postavy bez osobnosti a emócií, ktoré vedia strojovo odpovedať na vaše otázky. Výraznejšie sa však nedokážu prejaviť ani len vo vesmírnom bare, kde je atmosféra ako na kare. Na palube vašej lode alebo transportu, ktorý vás sprevádza v prvých hodinách hry, však nájdu uplatnenie. Pomocou jednoduchého, ale zbytočne prekombinovaného menu, sa dorozumiete s podriadenými a určíte miesto ich pôsobenia.

Je celkom príjemné, mať pod palcom konvoj, ktorý vás nasleduje a očakáva vaše príkazy. Problém je v tom, že sa niekedy jednoducho stratí a môže tak prekaziť dokončenie úlohy alebo obchodnej transakcie. Neschopnosť však nie je len typickým znakom vášho personálu, ale všetkých obyvateľov vesmíru. Lode zvyčajne bezúčelne lietajú vesmírom a len čakajú, kým nadviažete komunikáciu a spýtate sa na cestu alebo s nimi uzavriete obchod. Piráti a nepriateľské frakcie vás nebudú brať na vedomie, kým nezačnete príliš zapárať, alebo provokatívne krúžiť okolo nich. Dobrá reputácia však nie je na zahodenie. Organizácie, u ktorých máte zlú povesť vám nedovolia pristávať na ich staniciach a ľudia s vami odmietnu komunikovať. Nedá sa však byť s každým zadobre a tak si treba vyberať strany a zvážiť, komu poskytnete svoje služby a proti komu sa postavíte.

Po vlažnom poletovaní hore-dolu, za účelom výuky, sa konečne začne odvíjať ležérny príbeh. Iniciátorom je stratená kolónia v zabudnutej časti vesmíru, ktorá má existenčné problémy a je vystavená útokom nájazdníkov. Samozrejme, že pomôcť môžete iba vy, či už v boji , so zásobovaním alebo pri vyjednávaní. S novými priateľmi sa však objavujú aj noví protivníci. Hráči oprávnene čakajú, že hra od tejto chvíle začne naberať na dynamike, lenže sa tak nestane. Celý ďalší postup je založený na zdĺhavom poletovaní z jedného vzdialeného miesta na druhé, obchodovaní a plnení repetetívnych misií .

Cestu vesmírom majú urýchľovať vesmírne diaľnice a superdiaľnice. Sú to vlastne rýchlodráhy, do ktorých sa nemusíte dostať len cez hviezdne brány na ich konci a začiatku. Do transportných vírov, ktorých je vo hviezdach neúrekom, vletíte na ľubovoľnom mieste a rovnako ich môžete hocikde opustiť. Priamo na diaľnici nie je nutné ovládať loď a ak nevyskočíte z prúdu, doletíte až ku koncovému bodu, vzdialenému stovky kilometrov. Môžete však pritom meniť polohu a vstúpiť do dráhy iných lodí. Paradoxne práve tieto urýchľovače nesmierne spomaľujú hru. Na miesta určenia totiž spravidla vedie niekoľko diaľnic a vy musíte prelietať z jednej do druhej. Desiatky sekúnd v jednej rýchlodráhe znesiete bez problémov , ale keď ich je za sebou niekoľko, čas monotónneho letu sa predĺži na minúty a to už si začnete obhrýzať aj nechty na nohách.

So základným ovládaním nebudete mať problém. Lietanie je veľmi jednoduché. Pohybom myši koordinujete loď, ktorá letí určeným smerom a môžete ju nakopnúť urýchľovačom. V tomto móde pohodlne zameriate nepriateľské lode, na ktoré pálite pravým tlačítkom, pričom si meníte rôzne zbrane a rakety. Po prepnutí režimu sa loď stabilizuje a mieri na zvolený navigačný bod, ale nepočítajte s autopilotom, ktorý by vás naviedol až na koniec cesty. Myšou vtedy pohodlne vykonávate rôzne činnosti na obrazovke, napríklad komunikujete a preklikávate v menu.

Bežná komunikácia a povel na pristátie začína kliknutím na ikonu stanice alebo inej lode. Niekedy však musíte byť extrémne presne nasmerovaní. Potom z kokpitu vypochodujete na pristávaciu dráhu a môžete sa prechádzať po základni. O niečo zložitejšia je pokročilá interakcia cez neprehľadné funkcie menu. Dorozumievanie s posádkou je dosť krkolomné a aj využívanie rôznych módov a systémov, napríklad prístup k statusom, špionážnym, či hackovacím dronom, mohol byť jednoduchší. Využitie navigačnej mapy tvorcovia zanedbali, ale pri zvolení misií vás slušne usmerňujú žlté symboly na obrazovke.

Grafika v otvorenom vesmíre je pôsobivá a hviezdny priestor tvorcovia poriadne zahustili rôznymi základňami a loďami. Vesmír vnímate z kokpitu, kde sa na malom displeji ukazujú ponuky misií a komodít a zoznamy obyvateľov základní. K tomu obrazy tých, s ktorými práve komunikujete. Daňou za túto parádu sú značné hardvérové požiadavky, ktoré sú podstatne vyššie, ako uvádzajú tvorcovia. Zďaleka nie až tak dobre ale vyzerajú útroby základní s kostrbatými postavami a zastaraným spracovaním interiérov. Hudba môže byť, ale dabing je hrozný, hlas hlavného hrdinu znie ako zo záhrobia a preto je aj dobre, že ho nepočujete príliš často.

Najímanie posádky, vedenie vlastnej spoločnosti, koordinovanie konvojov a niektoré ďalšie možnosti v X Rebirth sľubujú komplexnú simuláciu s hĺbkou a veľkým uplatnením. Je to však len klam. X Rebirth je ako dom, ktorý má dobré základy, ale deravú strechu, zle utesnené okná a nedostatočný priestor na bývanie. V takejto hre sa nebudete cítiť pohodlne a nepomôže ani oneskorené lepenie dier, ktorých má nové X- ko ako sito. Vývojári nie sú žiadni nováčikovia a vyjsť na trh s takýmto nepodarkom a pýtať za to nehanebne vysokú sumu (niekde až 50 €), je naozaj odvaha, ktorá vôbec nie je na mieste. Egosoft zjavne dopláca na príliš vysoké ego a za tento počin si nezaslúži priazeň hráčov, ale klietku hanby.