Lara Croft je fenoménom. Takým veľkým, že o nej vznikla slovenská pieseň a dva zlé hollywoodske "popkorňáky" a po 17 rokoch sa už zdanlivo nemala kam posunúť. Ako kážu dnešné trendy, musel prísť reštart celej série, ktorý mal na pôvodných pilieroch vybudovať základy novej modernej série. Tá chce priniesť niečo starej garde, no hlavne prilákať nové mladé publikum, ktoré je zväčša nepoznačené pôvodnými hrami. Väčšinou takýto "mačkopes" zostane niekde na pol ceste, nevykročí z tieňa predchodcov a cez novodobé kompromisy sa hráči len ťažko prehryzú. Ako sme sa však takmer pred rokom presvedčili, nový Tomb Raider túto priepasť preklenul a väčšinou fungoval veľmi slušne. Aby sa jednej z top hier minulého roka dočkali aj najmodernejšie konzoly, tak ju v Square Enix naleštili a znovu vydali.

Tomb Raider: Definitive Edition sa vyhýba zásahom do prvkov hrateľnosti. Tie zostávajú bez zmien. Nakoniec, keď niečo nie je rozbité, netreba to opravovať. Skôr sa zamerali na kozmetické zmeny. Model Lary sa dočkal novej tváre, ktorá zvýraznila oči, ale aj niektoré línie. Nepôsobí tak nežne a skôr by ste jej verili, že sa o seba na stratenom ostrove vie postarať. Hra sa dočkala implementácie TressFX pre pokročilejšiu fyziku a tá zväčša vyzerá dobre. Avšak ako päsť na oko pôsobia miesta, kde nie je nasadená. Napríklad vlasy a modely niektorých vedľajších postáv. Dabing je zachovaný a je teda stále veľmi kvalitný, rovnako hudba je výborná.

Systém nasvietenia taktiež prešiel sympatickými zmenami a na svet sa dobre pozerá, aj keď celkový charakter vizuálneho stvárnenia dostal temnejší nádych. Výraznú zmenu oproti oldgen konzolám zaznamenali časticové efekty, ktoré teraz hra využíva aj vtedy, keď nemusí. Scéna so škriabaním sa na vysielač tak nie je zaliata zubatým slnkom, ale zaviata snehom. Čo sa však vizuálnych vylepšení týka, oproti oldgen konzolám je to veľký krok a aj keď nová verzia stále v niektorých veciach zaostáva, môže sa postaviť vedľa PC verzie. Zamrzia hlavne prepady fps v náročnejších scénach ako napríklad keď dominujú výbuchy.

Ak ste ale pôvodnú hru nehrali, toto nie sú veci, ktoré chcete čítať. Aká je nová Lara? Sympatická mladá žena plná entuziazmu a veľkých nádejí, ktoré zmietne z povrchu ničivá vlna. Takmer doslova. Nový Tomb Raider je o strate nevinnosti a priateľov, o prežití a prvých obetiach. Skutočne ide o reštart, ktorý za hlavu zahadzuje všetko, čím si archeologička predtým preskákala. S ďalšími dobrodruhmi sa vydáva do Dračieho trojuholníka (ázijská obdoba toho Bermudského), aby tu našla stratený ostrov Yamatai.

Na pobrežie sa Lare podarí dostať možno skôr, ako by chcela. Jej loď zasiahne búrka a so svojou družinou stroskotá na ostrove. Žiadne milé privítanie tam však nečaká. Hrdinka sa zo stroskotania nestihne ani otriasť a už visí dole hlavou. Stala sa obeťou podivného kultu a zisťuje, že cesta z ostrova vedie práve cez okultistov. Prežívate s ňou ulovenie prvého jeleňa aj prvého zabitého nepriateľa. Je škoda, že z tohto potenciálu hra nevyťaží viac a už po dvoch hodinách je z Lary smrtonosný stroj, ktorý horolezeckým kladivkom drví lebky. Akčná zložka je výraznejšia ako kedykoľvek predtým a ak si odmyslíme skutočne otravné QTE (quick time eventy, ktorých našťastie až tak veľa nie je) a stávku na predvídateľné wau efekty, tak funguje veľmi dobre.Vďačí za to hlavne postupným vylepšeniam.

Jednoduchý RPG systém vás necháva zbierať skúsenosti pre vylepšovanie vlastností hrdinky a suroviny zo zvierat, rastlín, nepriateľov, aj len tak z okolia, ktorými si zas vylepšujete zbrane a vybavenie. Robíte tak na stanoviskách vo forme táborov rozhádzaných po ostrove. Tieto slúžia aj na pokojné absorbovanie všetkého, čo máte za sebou, prostredníctvom denníka, ktorý si Lara píše. Luk môže pôsobiť neúčinné, ale netrvá dlho a stane sa z neho smrteľná zbraň, ktorú neodložíte bokom ani v prípade, že konečne získate pištoľ, samopal, či brokovnicu. Akčné scény majú slušnú dynamiku a nechávajú vyniknúť váš preferovaný štýl. Až na pár výnimiek, kedy sa len bránite vlnám nepriateľov, to nijako zvlášť nepreháňajú.

Už spomínané wau efekty sú veľmi subjektívnym prvkom. Niekto má rád filmovosť, veľké pády, ešte väčšie výbuchy a prevzatie kontroly z rúk hráčov. Inému na tom môže vadiť predvídateľnosť, či tuctovosť. Lara v tejto hre poľavuje viac, než je zdravé. A občas pôsobí hlúpo, že v animácii vzdychá od bolesti a ledva sa plazí s dierou v boku, len aby o chvíľu ďalej bez problémov skákala z útesov. A nebola by to moderná hra, keby ste nenarazili na útek z rozpadávajúcej sa budovy, či únik pred nebezpečenstvom nasmerovaný ku kamere. Niečo takéto naposledy fungovalo snáď v Crashovi 3. A ak hru prirovnáme k horskej dráhe, práve toto sú momenty, kedy klesá dole. 

Čoskoro zistíte, že nie ste na obyčajnom ostrove a sily, ktoré odteraz hýbu vašim osudom, sú mimo bežného chápania. Vynára sa mystika a nebezpečenstvo rastie. Veľká porcia pozadia príbehu je prerozprávaná formou zápiskov, ktoré nachádzate. Ostrov sa pred vami miestami otvára a ponúka vám množstvo skrytých miest a alternatívnych ciest, kde môžete uplatniť skúsenosti z lozenia, spúšťania na lane a podobne. Samozrejme, sú tu aj tunelové pasáže v exteriéroch, ale veľká časť ostrova je prístupná na prebádanie. Niektoré miesta nie sú dostupné hneď, keď nimi prechádzate. Vždy sa k nim však môžete vrátiť pomocou cestovania medzi tábormi, napríklad keď potrebujete vylepšiť luk.

Predchádzajúce Tomb Raider hry zdobili logické hádanky. To je bohužiaľ element, ktorému v tejto novej inkarnácii musíte dať zbohom. Nechápte ma zle, občas v hre treba pohnúť hlavou, aby ste sa dostali ďalej. Ale to len v takej miere, aby to nebolelo. A v podobnom duchu sa nesie aj niekoľko dobrovoľných hrobiek, ktoré skrývajú bonusové poklady. Jednoduché logické hádanky stoja medzi vami a skrytou relikviou a musíte odhaliť, ako sa tam dostať. Treba niečo zapáliť, zdvihnúť, či poslať bóju po rieke, aby vám správne otočila rameno pre skok.

Miernym sklamaním je samotný záver hry. Nový Tomb Raider veľmi slušne graduje a časom si začnete užívať aj tých pár skutočne veľkých prestreliek. Všetko sa rozširuje, idete do väčších výšok, potrápia vás nebezpečnejší súperi a keď príde záver, čakáte tú povestnú čerešničku na torte. Prvý veľký súboj vám nedá zabrať, je krátky a takticky taký jednoduchý, že stačí vytiahnuť brokovnicu a keď to hra naznačí, stlačiť konkrétne tlačidlo. Čaká vás už len jedna QTE sekvencia a je koniec. Nech sa na to pozeráte akokoľvek, chcelo by to niečo viac.

O potrebe multiplayeru sa v tomto type hier nemá zmysel vyjadrovať. Ani nový Tomb Raider ho akútne nepotrebuje. S hrou strávite zhruba aspoň 12 hodín a možno ani po tejto dobe nebudete mať vyzbierané všetko, čo ponúka. Herná doba je viac než len slušná, nakoľko takto dlhá kampaň sa dnes už nenosí. Multiplayer tu však nie je len zbytočným doplnkom, ale veľmi dobre zabaví. Nie je originálny ani extrémne prepracovaný, ale je jednoducho zábavný.

Sieťová hra ponúka štvoricu režimov. Rescue a Cry for Help sú rozdelené na úlohy. Stroskotanci sa snažia zavolať pomoc, či získať zásoby, zloduchovia sa ich snažia jednoducho zabiť. Menšie obmedzenia tu sú, napríklad stroskotanca je v režime Rescue možné zabiť len dorazením. Úlohy sa striedajú a hrá sa na 2 víťazné kolá. Team Deathmatch je populárnou klasikou a pravidlá netreba zvlášť prízvukovať. Spolu s predchádzajúcimi dvomi režimami sa hrá na 8 mapách. Posledným režimom je Free for all a to je klasický deathmatch až na 13 mapách. Prím hrá akcia, ktorá vám rýchlo prejde do prstov a nemusíte mať nahratú desiatku hodín, aby ste zopár kôl zvládli ľavou zadnou. Štandardná multiplayerová strieľačka je obohatená o vylepšovanie vlastností a zbraní, ktoré už trošku kazia dojem z vyváženia. Niekedy totiž do súpera môžete vysypať aj za Tatru nábojov a máte dojem, že nepadne.

Aj keď to názov tvrdí, rozhodne sa nejedná o definitívnu edíciu. Táto verzia Tomb Raidera potrebuje záplaty. Veľa záplat. Že matchmaking považuje rank 30 a rank 1 za vyrovnané, si zvyknete. Keď vás v multiplayeri zabije levitujúci súper, ktorý sa túto nešťastnú výhodu rozhodol využiť vo svoj prospech, tak sa asi aj zasmejete. Ale keď sa začnú bugy sypať z každej strany, smiech vás prejde. Multiplayer občas nepekne laguje a kampaň vám dá tiež zabrať. Postavy sa vedia zaseknúť o krík, niekam prepadnúť alebo „padať“ smerom hore. A občas je potrebný aj reštart checkpointu.

Tomb Raider: Definitive Edition je veľmi dobrou hrou. Prináša technické vylepšenia hodné nových konzol a ponecháva osvedčenú hrateľnosť z minulosti. Tá fungovala a stále funguje. Ostrov si vás získa, nová Lara je sympatická slečna a akcia zabaví. Prekvapivo dobre funguje aj multiplayerový prídavok. Občas však musíte prehryznúť hlúpe momenty a otravné quick time eventy. Ale čo je najhoršie, čaká vás nová nálož bugov, ktoré pôvodná verzia nepoznala.